Lekárnické listy 2/2013 - Slovenská lekárnická komora

• úvodník
Zodpovednosť padá na tých, ktorí mlčia…
alebo KECY?
Slovenské lekárenstvo potrebuje reformu zvnútra. Najmä v situácii, keď sa
každým dňom rozširujú rady nezamestnaných kolegov a mladí lekárnici nevidia
na Slovensku perspektívu lekárenstva. Ťažko budeme žiadať od politikov
to či ono, najmä ak nás podporí vždy ta partaj, ktorá je práve v opozícii,
ak práve nezbiera loptičky. Skúsme ponúknuť alternatívu k súčasnému
stavu. Hovorme o vízii a najmä o spôsobe jej napĺňania. Pokiaľ sa nebudeme vedieť
zjednotiť na elementárnych veciach a vedieť si hájiť svoju odbornosť, nie biznis, dovtedy
to bude len namáhavá strata času.
Ako dlho sa venujeme príprave (štúdiu) na ďalší deň v našej praxi, alebo nám postačujú
vedomosti nadobudnuté počas štúdia na fakulte a potom dlho nič, sem-tam vzdelávacia
akcia bez spätnej verifikácie vedomostí? Riešime problémy liečby pacientov v reálnom
čase, alebo ich posielame k lekárovi len z toho dôvodu, že aj by sme to zvládli, ale keďže to nemáme naštudované,
tak volíme cestu menšieho odporu. To je ale o našej povrchnosti, tu niekde by sme mohli a mali začať. Určite nám
nepomôže len to, nezabráni podvodníkom medzi nami, ktorí sa spreneverili svojmu povolaniu a ťažko ich nazvať
lekárnikmi. Ak, tak už len papierovo, a ten, ako vieme, znesie veľa.
Všetci sa boríme s ekonomickými problémami a nekalými praktikami „tiežkolegov“ ale mali by sme si v prvom
rade uvedomiť – sme lekárnici alebo obchodníci? Tým chcem povedať, že snaha pre to niečo urobiť, musí zákonite
vychádzať od nás lekárnikov, postavená na zvyšovaní náročnosti vo vzťahu k odbornosti. V opačnom prípade
budeme akceptovaní, len ako obchodníci. Čo sa týka odbornej úrovne, jedným zo spôsobov ako ju verifikovať je
špecializácia napr. z lekárenstva, príp. subšpecializácia z klinickej farmácie, a až na to by malo nadväzovať sústavné
vzdelávanie. Čo na tom, že to momentálna právna úprava nepožaduje. Práve tu by sa mala ukázať naša hrdosť, že
sme lekárnici, ktorí si vážia svoje vzdelanie a poslanie, alebo nemáme byť na čo hrdí? Lekári v rámci päťročného
cyklu majú 250 kreditov a lekárnici smiešnych 100. Pravda, nie je to len o kreditoch, ale má to svoju výpovednú
hodnotu o našom postavení v systéme zdravotníctva. Ako iste viete aj učitelia majú 1. a 2. atestáciu a musia sa vzdelávať,
navyše si vzdelávanie aj hradia z vlastných prostriedkov. Prosím vás, kde sme sa to dostali ? Alebo urobíme
len to minimum, ktoré nám nastavili a nič viac? Ale to mnohí akosi nechcú počuť. Ako je možné, že v istých lekárňach
sa „robí“ lekárenstvo, dokonca klinická farmácia, len tých farmaceutov špecialistov v daných odboroch
tam akosi postrádať. Dokonca pri príprave čapíkov, niet toho, kto by vypočítal vytesňovací koeficient, a tak to radšej
pošlú „tam, kde to robia“. Kolegyne a kolegovia, ktorí tak činíte, samy seba tak vytesňujete zo zdravotníctva,
o lekárenstve už ani nehovoriac, a to je iný koeficient! O to horšie, že si to odskáčeme všetci. Na druhej strane
máme v ponuke „lietajúcich farmaceutov“ a čoraz častejšie je väčší dopyt po farmaceutoch – pracovníčkach/pracovníkoch
v lekárni. Veľavravné.
Hovorím o lekárenstve založenom na vedomostiach a financovaní na základe výkonov, nie marže, ktorá prekrýva
odbornosť lekárnika a lekárenstvo zjednodušuje na obchod. Ak sa nepokúsime o zmenu, tak nás špekulanti zakaždým
prevalcujú. Lekárenstvo a najmä lekárnik potrebuje inú tvár a inú polohu, sme v slepej uličke. Jedna z vecí, ktorú
by bolo potrebné odstrániť je falošná kolegialita. Neexistuje dopyt po lekárnikovi-odborníkovi, to ale neznamená,
aby lekárnici mali byť na seba, ako aj na svojich kolegov menej nároční. Áno, v prvom rade všetko to úsilie má smerovať
pre dobro pacientov, potenciálne sme nimi všetci, na druhej strane každý z nás požaduje, aby jeho práca bola
náležite ocenená a spoločensky uznaná. Vektor, aký je nastavený dnes, to nenaznačuje.
Výroky zástupcov SLeK-u napriek ich enormnej snahe zachovať lekárenstvo ako zdravotnícky odbor, a to nielen
formálne, za čo im treba poďakovať, sú častokrát účelovo zostrihané a skreslené. Odvážim sa povedať, že boli
oklamaní a spolu s nimi aj všetci lekárnici, z ktorých urobili trhovníkov a posunuli lekáreň ku trafike. Schytali
sme úder pod pás od tých, ktorí majú nástroje liekovej politiky, vrátane doplatkov za lieky vo svojich rukách. Solidaritu
a prospech pacienta si predstavujem inak. Lahodná pieseň, kolísajúca sa na sociálnej vlne... Otázka je, kto
písal noty.
Strácame priazeň a rešpekt verejnosti vďaka médiám? Len sa ukázať v „dobrom svetle“ je krátkodobé riešenie.
Ale podstatné je, a tam je ešte naša šanca, že lekárenstvo sa netvorí v spotoch, ale v každodennej praxi, nemyslím
tým predaj kozmetiky. Stav, ktorý je dnes, ako aj veci, do ktorých sme tlačení, nenastal zo dňa na deň, ale je
logickým vyústením našich chýb a morálnych pokleskov z minulosti, ktoré pretrvávajú aj v súčasnosti. Kladiem si
otázku, čo sa ešte musí stať, aby sme sa spamätali? Alebo už nevieme vstať z blata, ale stále sa tvárime akí sme
skvelí. Neviem ako vás, ale mňa to ešte viac utvrdilo v presvedčení, že napriek týmto prekážkam, ktoré sú súčasne
výzvou, má zmysel pokračovať v snahe o lekárenstvo, ktorému moji priatelia a ja veríme, a ktoré ešte má nádej,
pretože ako píše V. Havel: „Nádej nie to presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že niečo má zmysel, bez
ohľadu ako to dopadne.“
PharmDr. Marcel Jusko, PhD.
člen Komisie SLeK pre vzdelávanie
2/201 • Lekárnické Listy ®