Lekárnické listy 2/2013 - Slovenská lekárnická komora

TÉMa ČíSLa •
JE expedovanie
EtICKé?
mifepristonu
Na začiatku úvah v krátkosti predstavím
mechanizmus účinku „terapeutického“
zabitia embrya/plodu.
1 Mifepriston je substancia
s antiprogesterónovým účinkom. V podmienkach
in vivo účinkuje ako čistý antagonista
progesterónového receptora, v podmienkach
in vitro boli pozorované čiastočné
agonistické účinky. 2 K progesterónovému receptoru
ma 5× vyššiu afinitu ako progesterón.
Z uvedeného je evidentné, že k ukončeniu tehotenstva
dochádza úplnou blokádou účinkov
progesterónu, ktorý má zo všetkých hormónov
potrebných na udržanie tehotenstva (progesterón,
estradiol, 17α-hydroxyprogesterón
a pod.) najväčší význam. 4 Vzhľadom na to, že
mifepriston blokuje progesterónový receptor,
nemôže prebehnúť génová expresia a teda nemôžu
sa aktivovať gény zodpovedné za syntézu
enzýmov, štrukturálnych proteínov, rastových
faktorov a pod. Blokáda týchto účinkov
prebieha jednak na úrovni placenty a jednak
v tele embrya/plodu. 5 Výsledkom je totálna
blokáda metabolizmu embrya/plodu a zavŕšenie
„terapeutického“ účinku mifepristonu,
ktorým je smrť.
vážené kolegyne, kolegovia, radostné
prežívanie vianočných sviatkov poznačila
na Slovensku informácia o registrácii
preparátov mifegyn a medabon, ktoré
obsahujú kontroverzný modulátor
progesterónového receptora mifepriston
(rU 486). Jednou z „terapeutických“
indikácií týchto preparátov je
medikamentózne ukončenie pokročilej
vnútromaternicovej gravidity. v tejto
súvislosti chcem vyjadriť svoj názor na
to, či látky a ich liekové formy, ktoré
zabíjajú ľudské embryá, môžeme
považovať za liečivé látky a lieky
(mifepriston má v medzinárodnej
klasifikácii liečiv ATc kód G03XB01)
a či expedovanie takéhoto „lieku“
je v súlade s povolaním lekárnika.
V zákone 62 o liekoch a zdravotníckych
pomôckach sa v § 2 ods. 5 liečivo definuje ako:
„[…] chemicky jednotná alebo nejednotná látka
ľudského, rastlinného, živočíšneho pôvodu
alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického
účinku využiteľného na ochranu pred
chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb
alebo na ovplyvňovanie fyziologických
funkcií.“ Následne v zmysle § 2 ods. 7:
„Liek je liečivo, alebo zmes liečiv a pomocných
látok, ktoré sú upravené technologickým procesom
do liekovej formy a sú určené na ochranu
pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie
chorôb alebo na ovplyvňovanie
fyziologických funkcií.“ Mifepriston ovplyvňuje
fyziologické funkcie matky a embrya/plodu
s jediným cieľom: usmrtiť embryo/plod. Nechráni
pred chorobami, nepoužíva sa na diagnostiku
chorôb a ani na ich liečenie. Teda, ak
by sme chceli mifepriston a jeho „liekové“ formy
vtesnať do týchto definícií, najskôr by nám
to umožnil pojem „ovplyvňovanie fyziologických
funkcií“. Tento pojem totiž neexplikuje
to, či fyziologické účinky majú byť
ovplyvnené pozitívne pre dobro človeka a teda
smerujú k uzdraveniu, alebo majú byť
ovplyvnené negatívne a smerujú k jeho
smrti. Do tejto definície sa zmestia všetky látky,
ktoré ovplyvňujú fyziologické funkcie
človeka, napríklad všetky hormonálne abortíva,
alebo látky na vykonanie eutanázie, ak
sú spracované technologickým procesom do
liekovej formy. Definície liečiva a lieku nevzbudzujú
nedôveru, pretože pokiaľ hovoríme
o liečive, lieku a liečení, každý z nás apriórne
chápe ich podstatu v ochrane života
a nie v jeho zničení, avšak definície obsahujú
„dieru“, ktorú využívajú a budú využívať tí,
ktorým ochrana života nič nehovorí, resp. na
zabíjaní embryí/plodov finančne profitujú. Ak
sa teda látka, ktorá »ovplyvňuje fyziologické
funkcie« človeka s cieľom spôsobiť jeho
smrť (hormonálny abort, eutanázia) upraví
technologickým procesom do liekovej formy,
stáva sa de iure „liekom“, a preto predmetom
povolania lekárnika. Lekáreň ako zdravotnícke
zariadenie a farmaceut, ako odborník na lieky
sú tak postavení/dotlačení do pozície
tých, ktorí pred celou spoločnosťou garantujú,
že expedovaním takéhoto „lieku“ sa nič neetické
nerealizuje. Veľký mysliteľ, filozof
Karl Jaspers upozorňuje: „[…] historická
skúsenosť ľudstva ukazuje, že i to najstrašnejšie
čo je možné, vskutku niekedy a nejako
niekto vykonal.“ 6 Nedajme sa zatiahnuť do
toho najstrašnejšieho čo je možné – smrť 7 –
tými, ktorým ide iba o zisk a ktorým naše svedomie,
naše povolanie a úcta k životu človeka
nič nehovorí. Navrhujem, aby Slovenská
lekárnická komora iniciovala zmenu definície
liečiva a lieku v tom zmysle, aby bolo v zákone
o lieku jednoznačne zadefinované, že „ovplyvnenie
fyziologických funkcií“ má smerovať
k záchrane života a nie k jeho zničeniu.
V súvislosti s otázkou, či expedovanie „lieku“,
ktorý zabíja embryo/plod je v súlade
s povolaním lekárnika, uvediem časť prísahy
Hippokrata (460 – 70 pred n. l.): „Nepodám
nikomu smrtiacu látku, aj keby ju odo
mňa žiadal, a ani nikomu túto možnosť nenavrhnem.
Podobne nepodám žene abortívny
prostriedok. V čistote a v posvätnosti budem strážiť
svoj život a svoje umenie.“ 8 Chcem osobitne
upozorniť na poslednú vetu, kde Hippokrates
stavia pojem život a umenie (povolanie)
na jednu úroveň. Môžem svoj život nazvať
dobrým životom, alebo nazvať svoje povolanie
dobrým povolaním, keď podávam (expedujem)
niekomu smrtiacu látku? Ide tu jednak
o sebareflexiu, ale aj o to, ako sa na našu profesiu
bude pozerať celá spoločnosť či už teraz,
alebo o pár (desiatok) rokov, ak vytriezvie
(dúfajme) z morálneho relativizmu. A ako
sa bude na profesiu lekárnika pozerať žena,
ktorá prežívala niekoľkodňový krvavý proces
likvidácie svojho embrya/plodu a sama môže
mať problém s tým, aby prežila? 9 Okrem
toho, ukončenie tehotenstva nielen chirurgické,
ale aj hormonálne, býva spojené s postabortívnym
syndrómom, ktorý býva sprevádzaný
prejavmi, ako sú pretrvávajúci
smútok, pocit viny, strach, hnev (na seba, na
partnera a pod), znížená schopnosť rodičovstva,
rozpad partnerských vzťahov, zmenšená
sebaúcta, prázdnota, narušenie biorytmov
a pod. 10
22
Lekárnické Listy ® • 2/201