Návody na cvičenia - KATEDRA PEDOLÓGIE A GEOLÓGIE

odparíme do sucha pri teplote do 5O o C. Získaný odparok oxidujeme O,O7 M kyselinou
chromsírovou, stitrujeme roztokom Mohrovej soli ako pri stanovení C ox a zo spotreby
Mohrovej soli vypočítame obsah C FK v %. Veľmi často sa obsah uhlíka fulvokyselín zisťuje
výpočtom z rozdielu medzi obsahom uhlíka humusových látok a obsahom uhlíka
humínových kyselín /
C FK = C HL - C HK /.
Vyjadrovanie výsledkov:
Stanovené obsahy uhlíka humusových látok /C HL /, humínových kyselín /C HK /,
hnedých humínových kyselín /C HKH /, sivých humínových kyselín /C HKS / a fulvokyselín
/C FK / vyjadrujeme v % k navážke zeminy ako aj k množstvu uhlíka v zemine /% z C ox , resp.
% z C t /.
3.6.2.2. Stanovenie frakčného zloženia humusových látok
Frakcionácia humusových látok je analytický postup, pri ktorom získavame rôznymi
extrakčnými činidlami a nasledujúcim stanovením obsahu uhlíka v jednotlivých frakciách
prehľad o ich zastúpení v pôde.
Humusové látky sú v pôde zastúpené týmito frakciami:
• 1 HK /humínové kyseliny/ je rozpustná priamo v O,1 M NaOH. Predstavuje voľné,alebo
viazané HK s jednomocnými katiónmi /Na + , NH 4 + , K + , Li + /.
• 2 HK je rozpustná v O,1 M NaOH až po predchádzajúcej dekalcinácii zeminy. Vplyvom
Ca 2+ a Mg 2+ koaguluje a prechádza na príslušné humáty. Humáty vápnika sú vo vode málorozpustné,tvoria
gély, ktoré vytvárajú tenkú vrstvu na pôdnych elementoch a spevňujú
ich.
• 3 HK je rozpustná v O,O2 M NaOH po šesťhodinovom zahrievaní na vodnom kúpeli. Je
pevne viazaná s ílovými minerálmi a oxidmi Fe 3+ a Al 3+ .
• 1a FK /fulvokyseliny/ je rozpustná v O,O5 M H 2 SO 4 . Predstavuje voľnú "agresívnu"
frakciu fulvokyselín.
• 1 FK je priamo rozpustná v O,1 M NaOH a extrahujeme ju spolu s frakciou 1 HK.
Viaže sa s jednomocnými katiónmi.
• 2 FK je rozpustná v O,1 M NaOH až po predchádzajúcej dekalcinácii zeminy
a extrahuje-me ju spolu s frakciou 2 HK.
• 3 FK je rozpustná v O,O2 M NaOH po 6 hodinách zahrievania vo vodnom kúpeli.
Metód používaných na stanovenie frakčného zloženia humusových látok vo svete je
veľké množstvo a každá z nich má svoje analytické či organizačné prednosti i nedostatky.
Najčastejšie používanou metódou u nás je frakcionácia humusových látok podľa Ťurina v
modifikácii Ponomarevovej-Plotnikovej.
46