Vitamin-C-megaskorbicka-liecba.pdf - Zdravie.sk

Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad 60 / 436
II. Genetický koncept
úlohu v ich funkcii, zlepšuje ich efektívnosť, udržuje rovnováhu, pôsobí
antibakteriálne, protivírusovo a protirakovinovo, [13][1] znižuje pH v
obličkách a močových cestách, takže pri vysokých dávkach môže
prispieť k vyliečeniu infekcie alebo odbúraniu niektorých typov
kameňov. [1] Spolu s ďalšími „nadbytočnými“ vitamínmi môže znížiť
riziko rakoviny močového mechúra.
Je možné, že organizmus cicavcov je jednoducho stavaný na určitý
„obrat“ vitamínu C, tak, aby ním bolo telo saturované, a aby v značných
množstvách neustále prúdil močovými cestami a potnými žľazami.
[5]→[294]
●
Napokon, keby sme sa aj na antibiotiká pozerali optikou „zbytočne
drahého moču“, tak by sme asi nikdy nepoužili účinné dávky.
V podstate, aj väčšina životne dôležitých látok končí v moči, vrátane
vody, základu nášho organického života. Napriek tomu by bolo veľmi
nerozumné, obmedzovať kvôli tomuto faktu pitný režim.
Fakt, že obličky vylúčia vitamín C, ak je prekročená určitá hladina, sa
považoval za dôkaz, že telo „prísne reguluje“ hladinu vitamínu C v krvi.
NIH dokonca po Paulingovej smrti publikovali sériu článkov, [300][306][352]
kde sa snažili dokázať, že 200mg je už hranica saturácie tela a že
vyššie dávky sa iba vylúčia a predstavujú zbytočné riziko vedľajších
účinkov. Tieto články boli argumentačným podkladom zotrvania
v nízkych ODD, avšak tieto tvrdenia sú v podstate protichodné, pretože
ak by bola pravda, že tkanivá vyššie dávky neabsorbujú, tak potom
nemôžu nastať ani toxické účinky. [418] Samotné údaje z týchto aj iných
výskumov sú v úplnom rozpore s tvrdením o 200-miligramovej saturácii,
ktoré nezodpovedá poznatkom o farmakokinetike a ignoruje premenlivosť
črevnej absorbcie podľa aktuálnych požiadaviek organizmu.
Prah obličiek je pritom u každého človeka individuálny a niektorí ľudia
prijmú aj 1500mg vitamínu C bez toho, aby nastalo významné vylučovanie
močom. [29]→[607]
Hickey & Roberts počas komunikácie s autormi štúdií NIH zistili, že
štúdie boli metodologicky chybné. Inštitút NIH nedokázal vysvetliť
tieto chyby a úplne prestal komunikovať. Keďže americké ODD (RDA)
boli založené práve na spochybnených výskumoch NIH, na základe
ktorých sa implicitne predpokladalo, že dávky >200mg nie sú telom
vôbec absorbované, znamená to, že aj ODD sú založené na úplne
chybných dátach. Žiadalo by sa opakovanie základného výskumu a
prehodnotenie ODD. K tomuto nebola vôľa a komisia zaujala pozíciu
mŕtveho chrobáka, ktorú zaujíma dodnes, nielen vo veci vysokých
dávok vitamínu C, ale aj celkom základných ODD. [418](s17-20)
Štúdie NIH boli založené na sledovaní len 7-mich mladých zdravých
mužov, z ktorých ani polovica nedokončila experimenty. Za meradlo
koncentrácie vitamínu C v tkanivách sa použili „neutrofily za stavu
minimálnej straty vitamínu C močom“. To sú pomerne závažné informácie:
totiž, minimálna strata močom začína až v situácii, keď telo
nemá dostatok vitamínu C a obličky vykonávajú aktívnu resorbciu.
Komisia RDA tvrdila, že neutrofily sú dobrým modelom pre tkanivá