Vitamin-C-megaskorbicka-liecba.pdf - Zdravie.sk

Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad 31 / 436
I. Výživový koncept
Aj vďaka Hofferovým objavom a Paulingovej angažovanosti [151][152] si ortomolekulárna
medicína postupne našla svoje miesto v psychiatrii, kde
dokáže riešiť niektoré stavy súvisiace so špeciálnymi nutričnými požiadavkami
mozgu, ako sú niektoré typy psychóz, schizofrénie a drogovej
závislosti. Hovoríme teda o ortomolekulárnej psychiatrii. Trvalo to dlho a
odpor bol veľký, najmä po nevydarenej Wittenbornovej štúdii, [130]→[153][895]
ktorá poprela prínos niacínu v liečbe schizofrénie. Autor zbytočne skúmal
chronickú schizofréniu (ktorá vyžaduje podstatne dlhodobejšie užívanie),
čo neskôr aj sám uznal a štúdiu prehodnotil s výsledkom, že pri akútnej
schizofrénii prináša niacín dobré výsledky, ale vtedy to už nikoho
nezaujímalo, pretože Americká Psychiatrická Asociácia už stihla vydať
svoje negatívne stanovisko, čím nadlho zastavila výskum v tejto oblasti.
[130]→[154]
Ortomolekulárne koncepty sa konečne začínajú aspoň v malej miere
skúmať v onkológii. Paradoxne však, najúčinnejšie známe ortomolekulárne
postupy, týkajúce sa klinického využitia vitamínu C, sú všeobecne
neznáme alebo zaznávané.
V posledných rokoch konečne nastáva prienik vitamínov do populárneho
vedomia prostredníctvom pojmu „antioxidant“. Začína sa chápať, že mnohé
patológie súvisia s nadmernou oxidáciou voľnými radikálmi. [130][155]
Koľko ešte potrvá, kým medicína znovuobjaví schopnosť niektorých
vitamínov, efektívne a bezpečne neutralizovať voľné radikály? Kedy si
všimne, že odstránením voľných radikálov sa dá účinne zasiahnuť
do klinického priebehu mnohých ochorení?
Rezistencia voči inovácii
Rozvoj ortomolekulárnej medicíny nebol o nič ľahší než historický výskum
skorbutu. Keďže vitamíny boli v podvedomí lekárov trvale a hlboko
zapísané iba ako „výživové doplnky“, potrebné v stopových množstvách,
všetky publikácie o ich terapeutickom využití budili nedôveru, odmietanie
a posmech. Toto viedlo k formovaniu ortomolekulárnej medicíny v ústraní,
a jej zaškatuľkovaniu medzi „alternatívnu“ medicínu.
Určitú úlohu v nepochopení zohráva aj dlhoročný redukcionistický prístup
medicíny, desaťročia hľadania „zázračnej chemikálie“ pre jednotlivé
choroby, čo je v protiklade so zákonitosťami prírodných vitamínov a liečiv,
ktoré typicky fungujú v zložitých komplexoch, ktorých každá časť má
význam – sama osebe malý, no v rámci komplexu veľký. Ľudský
organizmus je sám osebe veľmi zložitý a variabilný celok, takže nie je nič
podivné na tom, ak niektoré, hoci aj fungujúce liečebné metódy jednoducho
nie je dosť dobre možné skúmať štandardnými postupmi „medicíny
založenej na dôkazoch“ (evidence based medicine – EBM), ktoré sú
stavané skôr pre potreby redukcionistického konceptu. [144]→[156];[418](s28)
Principiálni pochybovači sú dôležitou súčasťou vedeckého ekosystému,
avšak nemali by zabrániť pokroku. Ruesch [157] vysvetľuje, že rezistencia
medicíny voči novým myšlienkam je zakorenená priamo v systéme