Vitamin-C-megaskorbicka-liecba.pdf - Zdravie.sk

Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad 29 / 436
I. Výživový koncept
sovali ODD. Veľmi ho prekvapilo, na akých chabých základoch sa zakladajú
tieto odporúčané denné dávky; nebola publikovaná žiadna dlhodobá,
slepá štúdia, ktorá by vyhodnotila vplyv rôznych dávok na zdravotný stav
za rôznych podmienok. Keď zistil, že všetky cicavce považujú za normálne
asi 300-násobne vyššie dávky, začal takéto dávky skúšať na sebe, a pod
dojmom výsledkov ich podával aj svojej rodine (jeho manželka následne
prestala mať problémy s alergiou). Dokonca priobjednával práškovú kyselinu
askorbovú aj pre záujemcov z radov svojich kolegov.
Stone chcel zabezpečiť financovanie širšieho výskumu, avšak jeho zamestnávatelia
sa o zdravotné aspekty nezaujímali, a ortodoxná medicína, 200
rokov pozadu za jeho výskumom, mu žiadne výskumné granty nepridelila.
Rozhodol sa teda, že svoje poznatky publikuje „až niekedy na zaslúženom
dôchodku“. [8][114]
V kanadskej časti kontinentu, psychiater Hoffer viedol výskumný tím
v nemocnici v Saskatchewane. Hoffer bol zvláštny prípad, pretože okrem
medicíny vlastnil doktorát aj z biochémie. V 50. rokoch objavil na základe
cieleného biochemického výskumu, že veľké dávky vitamínov C a B 3
(niacínu) významne zlepšujú klinický stav niektorých schizofrenických a
psychotických pacientov. [138] O sľubných výsledkoch liečby akútnej schizofrénie
a súvisiacich témach publikoval Hoffer spolu s Osmondom. [139][140]
[141]
Hofferovým ďalším nečakaným objavom bolo, že vitamíny môžu zohrať
významnú úlohu aj v onkológii.
V roku 1960, Stone vďaka veľkým dávkam vitamínu C prežil ťažkú autonehodu.
Táto skúsenosť ho podnietila k ďalšiemu výskumu a akumulovaniu
informácií o vitamíne C počas celej nasledujúcej dekády. V tom čase
profesor Pauling dostal svoju druhú Nobelovu cenu a bol unavený zo
svojho zápasu o svetový mier a frustrovaný zo silnej opozície, ktorej čelil.
Vyhlásil, že by chcel žiť ešte 25 rokov, aby sa dožil ďalších úžasných
vedeckých objavov. Stone mu napísal, že ak bude brať megadávky vitamínu
C, možno svoj sen splní. Oboznámil ho so svojím výskumom i
s metódou eliminácie nádchy, vďaka ktorej ju nemal vyše 40 rokov.
Paulinga to zaujalo a vyskúšal to, začal brať 3 gramy denne, a presvedčilo
ho to, lebo sa začal cítiť oveľa lepšie. Pauling Stone-a prehovoril, aby
svoje výskumy publikoval čím skôr, a tak po sérii článkov skutočne vyšla
jeho legendárna kniha [9] o doterajších výskumoch potenciálu vitamínu C v
rámci liečby a o genetických okolnostiach jeho nedostatku, ktorý Stone
definoval ako vrodenú metabolickú poruchu – hypoaskorbémiu.
Ďalšími dôležitými okolnosťami bolo, že aj Klenner upozornil Paulinga
na liečebné možnosti vitamínu C, a Hofferova kniha [142] zase na niacínovú
liečbu schizofrénie. Tieto nové vitamínové možnosti ho natoľko nadchli, že
odchod do dôchodku už definitívne musel počkať. Pauling čoskoro publikoval
článok pre Science. [143] Hoci medicína liečebný potenciál vitamínov
neuchopila a Paulinga považovali za šarlatána, [144]→[145][146][147] podarilo sa
mu svojimi populárnymi publikáciami [148][149][150] rozvíriť mienku širokej
verejnosti a niektorých vedcov mimo medicíny. [130] Paulingove názory sa
dočkali uznania až v 90. rokoch minulého storočia a konečne začali byť
považované za „dôstojné hypotézy“. [144]→[145][147];[1022]