Vitamin-C-megaskorbicka-liecba.pdf - Zdravie.sk

Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad 26 / 436
I. Výživový koncept
V Klennerovom prípade v plnej miere platí: náhoda praje pripravenému.
Raz riešil v podstate rutinný prípad, pacienta s vírusovým zápalom pľúc.
Pacient dostával symptomatickú liečbu, avšak jeho stav sa náhle zhoršil a
začal cyanizovať. Odmietol hospitalizáciu, ktorá by mu zabezpečila
podpornú kyslíkovú liečbu. Klenner mu intramuskulárnou injekciou podal
2 gramy vitamínu C (askorbátu sodného), ktorý nosil so sebou v kufríku
pre prípad liečby hnačiek u detí. Dúfal, že katalytický vplyv vitamínu C
pomôže obnoviť bunkový transport kyslíka. Samo osebe to nebol nový
nápad, ale podstatné bolo, že fungoval. Do 30 minút u pacienta zmizlo
charakteristické dýchanie a bridlicovomodrá farba. Pri kontrole o 6 hodín,
pacient sedel na kraji lôžka a vychutnával si večeru. Zvláštne bolo,
že teplota bola o ¾ stupňa nižšia. Lekári boli prekvapení výraznými
zmenami v stave pacienta. Začali uvažovať, či vitamín C nezohral ešte
nejakú významnejšiu úlohu, než len funkciu respiračného katalyzátora.
Klenner podal druhú injekciu 1g a pokračoval každých 6 hodín po dobu 3
dní. Pacient bol klinicky v poriadku do 36 hodín od prvej dávky vitamínu
C [29] a Klenner si povedal: „Fíha, tu sa niečo deje.“ [940]→[943]
Od tohto prípadu začal Klenner zhromažďovať dôkazy o tom, že vitamín C
sa dá použiť ako antibiotikum prvej voľby pre riešenie všetkých typov
vírusových, a ako prvotriedny adjuvant pri liečbe iných infekčných
ochorení. Nové postupy skúšal vždy najprv na sebe. [37]
Táto skúsenosť otvorila celkom nové možnosti pri liečbe vírusových
ochorení. S veľkým entuziazmom začali v nemocnici skúšať účinnosť
„antibiotika C“ voči všetkým typom detských ochorení. Zameriavali sa
najmä na osýpky, pretože patria do rodiny „malých“ vírusov, kam patrí aj
poliovírus, a dúfali, že ak by bolo možné účinnejšie liečiť osýpky, tak
pravdepodobne aj polio. [29] Nad „polio problémom“ v tých časoch vo svete
nezávisle bádali viacerí vedci.
A čo bolo ďalej?
Zlyhania, predsudky a súčasnosť
Otázka, prečo megaskorbická liečba upadla do zabudnutia, má svoje
historické pozadie. Sabin, vtedajšia špičková autorita pre polio, nedokázal
[29];[9]s72→[68] zopakovať Jungeblutove úspechy [9]s72→[69][70] s vitamínom C pri
liečbe poliomyelitídy. Spory, ktoré obidvaja vedci následne viedli ohľadom
dávkovania a ďalších okolností, ostali nedoriešené, Sabin však otočil
kormidlo medicíny, a rozbehnutý koráb predsudkov sa dodnes nepodarilo
zastaviť – napokon, aj Klenner bol voči vitamínu C spočiatku negatívne
zameraný, ako vtedy takmer všetci. Keď však neskôr objavil potenciál
vitamínu C a zužitkoval svoje skúsenosti s infekčnými ochoreniami, a
publikoval v recenzovaných lekárskych žurnáloch svoje prvé články,
[9]s72→[24][23][27][28][29]
v ktorých poukazoval na možnosť účinnej, rýchlej
a lacnej liečby polio, osýpok, vírusového zápalu pľúc a ďalších
ochorení (dodnes považovaných za neliečiteľné), poskytol teórie, dôvody,
metodiku a ohromujúce výsledky u stoviek pacientov.
Upozornil na to aj vedúce autority, ako aj prítomnú širokú lekársku
verejnosť, na výročnom zasadnutí Americkej lekárskej asociácie 10. júna