Vitamin-C-megaskorbicka-liecba.pdf - Zdravie.sk

Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad 224 / 436
VI. Využitie vitamínu C pri konkrétnych stavoch
prežili priemerne 10 mesiacov. Z dobre odpovedajúcich, ženská skupina,
prevažne s rakovinou prsníkov, vaječníkov, krčka maternice, prežívala
priemerne 122 mesiacov, a druhá skupina s ostatnými typmi rakoviny,
priemerne 72 mesiacov. Nakoľko išlo zvyčajne o pacientov vo vekovej
skupine 60-80r, samozrejme postupne umierali aj na iné príčiny, ale v čase
publikovania, kontrolná skupina bola už mŕtva, kým z vitamínových
pacientov 50% stále ešte žilo. [930]
Hoffer urobil aj iný jednoduchý prieskum času prežívania svojich onkologických
pacientov do roku 1998. Uznáva, že nešlo o dvojitú slepú štúdiu,
pretože to ani nebolo cieľom jeho snahy – cieľom bolo len pomôcť zúfalým
pacientom. Zdôrazňuje, že vyše 90% jeho pacientov boli ťažké prípady,
u ktorých buď zlyhala konvenčná liečba, alebo už sa v nej nedalo pokračovať,
takže boli v terminálnom štádiu, alebo došlo k relapsu. Zvyčajne
za ním prichádzali pacienti až vtedy, keď ostatné možnosti zlyhali. Väčšina
jeho pacientov už bola podstúpila chemoterapiu, rádioterapiu, chirurgiu
alebo ich kombinácie. Hoci mnohí onkologickí pacienti sú na tom psychicky
zle, iba tí zúfalejší pacienti mali toľko odhodlania, že si u svojich skeptických
lekárov vybojovali odporúčanie ku psychiatrovi Hofferovi (potrebovali
odporúčanie od všeobecného lekára a chirurga). Pacienti v ľahších,
skorších štádiách s dobrou prognózou sa prevažne spoliehali na konvenčnú
liečbu a nemali motiváciu navštíviť Hoffera, navyše im v tomto štádiu
ani lekári zvyčajne nepovedali o takejto možnosti. [401]
Keďže vitamínová podporná liečba zvyčajne začína prinášať výsledky
po 2 mesiacoch užívania, Hoffer zaradil do prieskumu len tých 769
pacientov, ktorí splnili toto kritérium. A aby zaistil, že kontrolnú skupinu
pacientov bez podpornej vitamínovej liečby nebudú tvoriť tie najbeznádejnejšie
prípady, zaradil do nej len tých 75 pacientov, ktorí sa od odmietnutia
podpornej vitamínovej liečby dožili ešte najmenej 2 mesiace.
Výsledky sú v grafe.
Hofferove výsledky sú o to pozoruhodnejšie, že sledoval prežívanie až
od prvej návštevy pacienta u neho (kedy už mal pacient zvyčajne
pokročilé štádium, a za sebou neúspešnú liečbu), pričom onkológovia
hodnotia prežívanie už od okamihu prvej diagnózy. Hoci tento časový
posun zároveň predstavuje skreslenie v porovnávaní, môžeme usúdiť, že
Hofferovi pacienti boli skutočne ťažké prípady, pretože onkológia udáva
prežitie 5 rokov priemerne až u 60% ľudí, kým z Hofferových neliečených
prežilo 5 rokov len 8% (hladinu 60% dosahovali už po polroku bez liečby).
Treba tiež vziať do úvahy otáznu hodnotu konvenčnej liečby – napríklad
Begley & Ellis nedokázali zreprodukovať 89% hodnotených nosných predklinických
štúdií, čo vrhá tieň pochybnosti. [1893] Čo je ešte závažnejšie,
podľa štúdie Morgan et al, samotnej chemoterapii sa dá pripísať na bežnom
5-ročnom prežívaní zásluha nanajvýš na úrovni 2,3% v Austrálii a
2,1% v USA. [1006] Takže ak hodnotíme Hofferovu podpornú liečbu
na pozadí úspešnosti bežnej chemoterapie, výsledky sú prinajmenšom
zaujímavé.