Vitamin-C-megaskorbicka-liecba.pdf - Zdravie.sk

Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad 142 / 436
VI. Využitie vitamínu C pri konkrétnych stavoch
intervaloch sa úplne stratila. Horúčka zmizla do 36h. Pacient sa cítil
dobre do 60h, celkovo dostal 25g. [39]→[24]
6. Prípad: 3 deti. Chlapec, 7r, liečený bežnými metódami (posteľ, aspirín,
teplé olejové gáfrové obklady a iodex na opuchnuté žľazy). Chorý bol
asi týždeň. Druhý chlapec, 11r, začal dostávať injekcie až po dosiahnutí
maximálneho opuchu; 1g AS IM à 2-4h. Do 48h úplne v poriadku.
Dievča, 9r, keď opuch dosiahol 60% z očakávaného a teplota 39℃),
začalo dostávať 1g AS IV à 4h. Úplne v poriadku od 3. dňa liečby. [24]
Polio
Ochorenie výrazne znižuje obsah vitamínu C v tkanivách. [62] Jungeblut
zistil, že paralytická dávka poliovírusu, injektovaná do mozgu opíc, vždy
spôsobila paralytické polio. Avšak ak sa spolu s vírusom injektoval aj
vitamín C, zvieratá neochoreli. Ak boli opice infikované veľkou dávkou
vírusu, injekčný vitamín C nedokázal modifikovať ochorenie. Pri menšom
množstve vírusu, 100mg vitamínu C denne viedlo ku rôznym výsledkom.
[39]
500mg denne prinášalo mierne výsledky aj pri silnejšej infekcii a
viditeľne zmenšili mieru poškodenia miechy. Vezmime do úvahy, že opice
vážili 2-3kg. [1913][294]
Čitateľ už zrejme tuší, že tajomstvo úspechu spočívalo vo veľkosti a
frekvencii dávok. Jungeblut [29]→[606] na opiciach dokázal, že ústne podanie
vitamínu C v prírodnej forme počas inkubačnej doby vždy spôsobí
zreteľnú zmenu v závažnosti ochorenia, a že po 5. dni sú už potrebné
väčšie dávky. Výskyt paralýz znížil až 6-násobne. [24][29][39][1617]
Jungeblutove dávky boli celkovo malé a málo časté (raz denne), takže
z pohľadu farmakokinetiky spôsobili len malý a krátkodobý nárast hladiny
vitamínu C a teda neprekvapuje, že často neznamenali nijaký výrazný
efekt, ale niektoré výsledky boli aj tak sľubné, [70];[591][1740]→[69];[1617] takže si
ich všimol Sabin a následne celý výskum úspešne zdiskreditoval. Nie je
cieľom tejto knihy hodnotiť, či išlo o zištný zámer vynálezcu vakcíny, alebo
len o hrubú nedôslednosť. Každopádne: Sabin tvrdil, že zopakoval
Jungeblutove pokusy, lenže v skutočnosti postupy nedodržal: vitamín C
nenasadzoval včas (čakal až 4 dni, do plného rozvinutia ochorenia);
podcenil dávkovanie, podával sotva 35% Jungeblutových dávok (ktoré
boli 400mg/deň injekčne); Jungeblut využíval miernu kvapôčkovú metódu
infekcie, Sabin použil priame naočkovanie, čo samozrejme vždy vyvolalo
najvážnejšiu formu choroby. Po takomto nevedeckom prístupe nemohol
očakávať dobré výsledky, avšak namiesto priznania chyby, žiaľ, rozšíril
chybný názor, že vitamín C nie je účinný. [9][29][1617][1913]
V riešení početných klinických prípadov účinnými dávkami neskôr
Klenner demonštroval úspechy pri liečbe ľudí, no nedokázal už zvrátiť
všeobecnú skepsu a predsudky, zasiate Sabinom, kvôli ktorým sa nevykonal
rozsiahlejší výskum. [24]
Priebeh ochorenia
V tejto kapitole si predstavíme Klennerovo vysvetlenie priebehu ochore­