Vitamin-C-megaskorbicka-liecba.pdf - Zdravie.sk

Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad 124 / 436
V. Základné námety pre konvenčnú prax
Vitamín C má veľkú hodnotu v profylaxii. Podľa Klennera, stavy
intoxikácie, traumy, šoku, popálenia, infekcie priam volajú po veľkej
dávke vitamínu C; ten sám osebe niekedy stačí na rapídny obrat vo vývoji
stavu a v prognóze. Ak sa podá v inkubačnej dobe infekcie, môže
významne zmierniť priebeh. [24]
Tieto stavy by mali celkom rutinne dostávať veľké dávky vitamínu
C. Treba si uvedomiť, že jeho podanie je mimoriadne bezpečné a
pacientovi môže veľmi pomôcť (okrem raritných prípadov uvedených
v kapitole Vedľajšie účinky, interakcie, kontraindikácie – najmä ťažkých
porúch obličiek, hemochromatózy a ťažkých deficitov G6PD).
Hospitalizácia
V prípade akejkoľvek hospitalizácie sú prítomné faktory vysokého dopytu;
stres, infekcie, trauma, medikácie apod. Žiaľ, skorbut sa všeobecne
považuje za „historickú chorobu“, [21] čo môže mať fatálne následky,
paradoxne aj počas hospitalizácie s dobrou úrovňou zdravotnej starostlivosti;
popri iných otázkach liečby môže modernému lekárovi poľahky
uniknúť tento základný nárok pacienta – dostatok vitamínu C.
Štatistika z USA je hrozivá: na podvýživu tu zomiera až 108 800 hospitalizovaných
pacientov ročne. [1435] Nemocničná strava je chudobná na vitamíny,
s ťažkosťami by stačila zdravým ľuďom (možno by ich časom
priviedla do nemocnice). Čitateľ asi tuší, ako by dopadlo meranie hladiny
vitamínov u tých pacientov, ktorí sú strednodobo a dlhodobo hospitalizovaní,
a pritom úplne odkázaní na nemocničnú stravu, bez vlastných
nákupov či podpory rodiny. Stone tvrdí, že pojem „chorý skorbutický
pacient“ sa dá aplikovať na takmer každého hospitalizovaného, a tvrdo
nazýva nemocnice ako „domy skorbutu“. [20] Klenner upozorňuje, že
pacient závislý na infúznej výžive zaručene dostane subklinický skorbut,
ak súčasťou infúzie nie je dostatok vitamínu C. [30]
Avšak aj v prípade vynikajúcej stravy, nároky hospitalizovaného pacienta
môžu byť ďaleko vyššie, než je vôbec možné uspokojiť stravou.
Tieto názory v roku 2010 potvrdila aj kampaň Výživa ako liek pod záštitou
Ministerstva zdravotníctva, ktorá informovala o zisteniach organizácie
ESPEN, že tretina pacientov v Európskej únii a 35% na Slovensku trpí
podvýživou (nedostatkom dôležitých živín), pričom 30-60% pacientov je
v stave podvýživy už pri prijatí na hospitalizáciu, u 70% z nich sa stav
počas hospitalizácie zhorší a až 30% prípadov podvýživy vznikne priamo v
nemocnici. Niektoré skupiny pacientov trpia častejšie – až 85% onkologických
pacientov, 80% s ochoreniami tráviacej sústavy, 65% v kritickom
stave, 50% starých ľudí a 45% s chronickými respiračnými chorobami,
ohrození sú aj obézni. Tieto skupiny majú zároveň nárok na výživové
doplnky v rozsahu a podobe, aké definuje zdravotná poisťovňa. Príčinou
tohto neutešeného stavu je, že lekári sa zaoberajú predovšetkým diagnostikou
a podvýživa široko uniká ich pozornosti. Má pritom vážne dopady,
vrátane oslabenia obranyschopnosti pacienta, spomalenia hojenia a
zníženia účinnosti liečby. Jednoduchá podpora výživovými doplnkami by
mala priemerne znížiť úmrtnosť z 26 na 17%, výskyt komplikácií z 27 na