Vitamin-C-megaskorbicka-liecba.pdf - Zdravie.sk

Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad 112 / 436
IV. Postup nasadenia pri liečbe
Jednotlivci so zvýšeným rizikom
Napriek rozsiahlym dôkazom o všeobecnej bezpečnosti vitamínu C pre
väčšinu populácie, [212]→[510];[64][1444] predsa len boli dokumentované výnimočné
prípady akútneho zlyhania obličiek následkom oxalátových kameňov
(nefrolitiázy), ktoré časovo súviseli so zvýšeným príjmom vitamínu C. [511]
[512][513][514][515]
U jedného prípadu išlo o dávku len 1g/deň po dobu 2
mesiace, [516] a v inom prípade došlo k nástupu ťažkostí už v priebehu
niekoľkých dní. [466]→[517] Pri týchto raritných prípadoch sa však nedá vyhodnotiť
skutočná miera „spoluviny“ vitamínu C oproti iným vážnym rizikovým
faktorom, ktorých existujú desiatky.
Kvôli princípu opatrnosti je vhodné pred liečbou vyšetriť funkčnosť
obličiek a vylučovania, a dôsledne dbať na hydratáciu. Všetci lekári
s klinickými skúsenosťami s vitamínom C zhodne odporúčajú zvýšiť príjem
tekutín. Podľa Riversa je megaskorbická liečba dokonca kontraindikovaná
u pacientov s obličkovou nedostatočnosťou, chronicky dialyzovaných
pacientov, ako aj u pacientov s problémami s obličkovými kameňmi. [60]→[518]
Ako teda vysvetliť záhadu oxalátových kameňov? Toto riziko môže byť
zvýšené u ľudí, trpiacich výnimočnými metabolickými odchýlkami,
prípadne ďalšími faktormi, ktoré ich predisponujú k tvorbe kameňov. Títo
ľudia nezriedka už predtým zaznamenali problémy s kameňmi, a niektorí
vylučujú močom zvýšené množstvo oxalátov v porovnaní so zdravými
ľuďmi. [432][470][491] Na základe týchto metabolických odchýlok, zrejme aj
za prispenia ďalších vyššieuvedených rizikových faktorov (poruchy a
infekcie obličiek, dehydratácia), by výnimočne mohol vyšší príjem vitamínu
C u takto predisponovaných ľudí zvýšiť riziko rastu kameňov. [464]→[432]
Levy používa prirovnanie: oxaláty môžu byť palivom pre oheň, ale nie
príčinou požiaru. [1886]
Chalmers spozoroval, že niekedy títo pacienti nielenže vylučujú výrazne
viac oxalátu než zdraví ľudia, ale zároveň vylučujú podstatne menej
vitamínu C. Diskutuje o možných príčinách, napríklad o oslabenej schopnosti
prijímať vitamín C z potravy a tým pádom jeho nedostatku v tkanivách.
Keďže pri injekčnom podaní nezaznamenal zvýšené vylučovanie
oxalátov, a pri ústnom podaní sa vylučovanie oxalátov oneskorilo až 3h
za vylučovaním vitamínu C, je možné, že oxaláty sa u časti týchto pacientov
tvoria a dodatočne vstrebávajú v črevách z nestráveného vitamínu C.
[432]
Ide tu zjavne o odchýlku od zdravých ľudí, ktorí podľa Schmidta [489]
vylučujú oxaláty a vitamín C súbežne, podľa rovnakého časového vzorca.
Treba tiež brať do úvahy, že aj po úplnom vysadení oxalátov zo stravy, trvá
až 5 dní, kým sa prestanú z čriev vstrebávať. [992]
Chai ukázal na ešte zamotanejší problém. Sledoval 48 subjektov, 40%
z nich malo 24h po konzumácii 1g vitamínu C zvýšenú hladinu oxalátu
o najmenej 10%, avšak týkalo sa to nielen pacientov s kameňmi, ale aj
zdravých! 60% nezaznamenalo v súvislosti s vitamínom C žiadnu zmenu
v oxalátoch, opäť v oboch skupinách! Aj iné štúdie dospeli k rozporuplným
a neurčitým výsledkom. [519]→[520][468][522][523][480][187];[187]→[526][432][523][528] Toto opäť
komplikuje akékoľvek závery a ukazuje zložitosť problematiky.