Mikroekonómia

Mikroekonómia
Lucia Domaracká

Dopyt
• Dopyt vyjadruje závislosť medzi množstvom
statkov a služieb, ktoré sú kupujúci schopní
kúpiť a cenou, za ktorú chcú statok získať
• Klesajúca krivka vyjadruje vzťah medzi cenou a
požadovaným množstvom
• Zákon klesajúceho dopytu – keď cena statku
stúpa, dopyt po statku klesá. Požadované
množstvo sa mení v opačnom smere ako cena

Posuny kriviek dopytu pri zmenách v dôchodku, alebo v
cenách iných tovarov – abstrahu

Ponuka
• Ponuka predstavuje množstvo statkov, ktoré
výrobcovia dodajú na trh pri určitej cene
• Objem ponuky je závislý od ceny, cena je
nezávislá premenná veličina a množstvo je
závislá premenná veličina
• Zachovaný stav ceteris paribus – pri zmene
ceny sa posúvame po krivke ponuky

Matematické vyjadrenie ponuky
Px – cena statku X
C – náklady na
výrobu
Pn – ceny
alternatívnych
výrobkov
O – postavenie
výrobcu na trhu –
organizovanosť
F –ostatné činitele

Ponuka
Zmena jedného, alebo viacerých faktorov, vyvoláva zmenu ponuky, čo sa
prejavuje posunom krovky ponuky. Nie zmena ceny!

Trhová rovnováha - Equilibrium
Rovnováha nastáva pri takej cene a množstve, keď je množstvo, ktoré sú
kupujúci ochotní kúpiť, zhodné s množstvom, ktoré sú predávajúci ochotní
predať. E- rovnovážny bod, Pe- rovnovážna cena, Qe- rovnovážne množstvo

Nerovnováha na trhu - disequilibrium
Prebytok tovaru Q3-Q2. Predávajúci znižujú ceny. Je to trh kupujúceho.
Nedostatok na trhu Q4-Q1. Ceny sú pod úrovňou rovnovážnej ceny, kupujúci
chcú kúpiť viac ako je ponuka. Trh predávajúceho. Konkurencia medzi
kupujúcimi spôsobí rast ceny – reakcia zníženie kúpy – rovnovážna cena.

Zmena trhovej rovnováhy – veľmi krátke obdobie
Skúmanie reakcie ponuky na zmenu dopytu v časovom horizonte. Veľmi
krátke obdobie - Ponuka je úplne neelastická. Rast dopytu vyvoláva len
rast ceny.

Zmena trhovej rovnováhy – krátke obdobie
Elasticita je vyššia. Rast dopytu vyvoláva zvýšenie ceny, zvyšuje sa aj
ponuka z Q1 na Q2.

Zmena trhovej rovnováhy – dlhé obdobie
Elasticita ponuky ja najvyššia zo zmieňovaných období. Zvýšenie dopytu
vedie k rýchlejšiemu zvýšeniu ponuky v porovnaní s cenou.

Q1
Q2
Vplyv rastu ponuky a dopytu na cenu a množstvo –
Pokles ceny
Výraznejšie vzrastie ponuka ako dopyt, tlak na cenu, ktorá poklesne na
úroveň P2.
Q

Vplyv rastu ponuky a dopytu na cenu a množstvo –
Cena sa nemení
Rovnaké zvýšenie ponuky a dopytu sa cena nemení. Vplyv na cenu a
množstvo má elasticita dopytu a ponuky. Elastický dopyt – súčasný rast
dopytu a ponuky – rast ceny aj množstva. Neelastický dopyt, súčasný rast
dopytu a ponuky- pokles ceny, množstvo vzrastie, zmena menej výrazná
ako pri elastickom dopyte.

Dopytová a ponuková analýza
• 1. dodržanie podmienok ceteris paribus
znamená, že ostatné premenné sú
nezmenené. V takom prípade sa pohybujeme
po krivke, čo znamená zmenu Q v dôsledku
zmeny P
• 2.posun krivky nastáva v dôsledku zmeny
ostatných premenných. Vtedy hovoríme, že s
rastom D, alebo S je spojený posun krivky D, či
krivky S.

Zásahy štátu do dopytu a ponuky
• Z teoretického hľadiska možno účinky
obidvoch spôsobov regulácie a ich dosah na
cenu a množstvo hodnotiť pomocou
dopytovej a ponukovej analýzy. Táto analýza
umožňuje skúmať správanie a rozhodovanie
jednotlivých trhových subjektov tak v prípade
nepriamej regulácie, ako aj priamej regulácie

Nepriama regulácia štátu
• Spotrebná daň, nepriama daň. Odvádza výrobca. Daň z
množstva, platí sa z každej predanej jednotky tovaru.
(alkohol, benzín, cigarety)
• Daň z pridanej hodnoty, percentuálna daň. Daňové
bremeno sa rozkladá medzi výrobcu a spotrebiteľa.
Závisí od elasticity.
• Subvencie – klin medzi cenou hradenou spotrebiteľom
a cenou výrobcu. Delenie: Výrobné a exportné
• Colné tarify –ochrana domácej výroby a zamestnanosti
• Exportné subvencie – stimulácia exportu.

Priama regulácia štátu
• Štátna regulácia cien – kontrola cien, zužuje sa
na stanovenie maximálnych a minimálnych
cien.
• Zdôvodňujú sa uplatňovaním v mimotrhových
situáciách, voči firmám, ktoré sa približujú k
situácii dokonalého monopolu
• Narúša fungovanie konkurenčného prostredia,
neefektívna tvorba cien, alokácia zdrojov.

Účinok spotrebnej dane na dopyt a ponuku
Spotrebná daň – vo výške T za každú jednotku tovaru. Cena, kt. platia kupujúci
sa skladá z dvoch častí: cena, kt. zostáva predávajúcemu (P2) a dane (T). Pecena
pred uplatnením regulácie. Zvýšenie ceny pre kupujúceho, zníženie z Qe
na Q1. úsečka AB – daň z pridanej hodnoty. % z ceny P2.

Spotrebná daň – posun krivky ponuky
Spotrebná daň vyvoláva posun po krivke dopytu. Dochádza k posunu za bodu E do
bodu A. . Na vertikálnej osi vyjadrujeme cenu P1(platí kupujúci). Krivka D zostáva
nezmenená. Krivka ponuky sa posúva o vertikálnu vzdialenosť rovnú spotrebnej dani
T. rovnovážna cena, kt. platia spotrebitelia je P1, množstvo je Q1.

Spotrebná daň – posun krivky dopytu
Ovplyvňuje správanie predávajúceho, resp. pohyb predávajúceho po krivke
ponuky. Posun z E do B. Na vert. Osi je P2, ktorú si predávajúci ponecháva.
Posúva sa len krivka dopytu smerom doprava o vzdialenosť T – spotrebná daň.
Rovnovážna cena predávajúceho je P2 a množstvo je Q2.

Účinok výrobných subvencií na trhovú rovnováhu
Výrobné subvencie na jednotku tovaru Z. Rovnováha: Qe,Pe.P2 dostáva
predávajúci. Množstvo pri P2 je Q1. Pri cene P1 (P2-Z), kt. platia kupujúci je
množstvo tiež Q1. pohľad kupujúceho: pokles ceny z Pe na P1. Pohľad
predávajúceho rast z Pe na P2. zvýšenie množstva z Qe na Q1.

Účinok subvencií – posun krivky dopytu
Vertikálna os, cena, kt. dostáva predávajúci, resp. predávajúci (cena
vrátane dotácie), potom situácia: nezmenená ponuka, posun dopytu

Účinok subvencie – posun krivky ponuky
Na vertikálnej osi je cena, kt. platia spotrebitelia (cena bez dotácie),
potom hovoríme o nezmenenom dopyte, ale o zvýšenej ponuke, čiže
posun krivky ponuky.

T
Účinok dovozného cla T na trhovú rovnováhu
Tovar sa vyrába doma aj v zahraničí, svetová cena je na úrovni P. na tejto
úrovni je aj domáca cena. Domáci dopyt – Dd pri Q1. Domáca ponuka Sd pri
Q2. rozdiel medzi (Q1-Q2) je kompenzovaný dovozom. (P+T=P1). Pôvodná
cena sa zvýši o T. dodávané množstvo domácimi sa zvýši na Q4. nová cena
zníži úroveň Q na Q3. veľkosť cla ABCD

Účinok exportných subvencií S na trhovú rovnováhu
Domáca cena bez dotácií je na úrovni zahraničnej ceny P. Pri tejto cene je
domáce požadované množstvo Q2 a domáce ponúkané množstvo Q1.
rozdiel medzi Q1 a Q2 sa vyváža. Exportné subvencie (P+S=P1). Pri cene P1
klesne požadované množstvo Q4. ponúkané množstvo sa zvýši na Q3. Q3-
Q4=export na ktorý idú subvencie S. Ide o vládny výdavok, ktorého veľkosť j
ABCD.

Účinok maximálnej ceny
Aby spotrebitelia s nízkymi príjmami netrpeli nedostatkom určitých
tovarov. Pri cene P1 sa S a D nestretnú. Na trhu vznikne nedostatok úsečka
AB. Mal by klesnúť D na D1. Pri cene P1 chcú predávajúci dodávať
množstvo Q1, kupujúci Chcú kúpiť Q2. riešenie prídelová metóda.

Účinok minimálnej ceny
Účinok prebytok tovaru na trhu. Napr. dotácia poľnohospodárskych
produktov, zákon o minimálnej mzde.
Určenie množstva tovaru na trhu – ďalší spôsob regulácie. Určovanie
dovozných kvót.