You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Mikroekonómia<br />
Lucia Domaracká
Dopyt<br />
• Dopyt vyjadruje závislosť medzi množstvom<br />
statkov a služieb, ktoré sú kupujúci schopní<br />
kúpiť a cenou, za ktorú chcú statok získať<br />
• Klesajúca krivka vyjadruje vzťah medzi cenou a<br />
požadovaným množstvom<br />
• Zákon klesajúceho dopytu – keď cena statku<br />
stúpa, dopyt po statku klesá. Požadované<br />
množstvo sa mení v opačnom smere ako cena
Posuny kriviek dopytu pri zmenách v dôchodku, alebo v<br />
cenách iných tovarov – abstrahu
Ponuka<br />
• Ponuka predstavuje množstvo statkov, ktoré<br />
výrobcovia dodajú na trh pri určitej cene<br />
• Objem ponuky je závislý od ceny, cena je<br />
nezávislá premenná veličina a množstvo je<br />
závislá premenná veličina<br />
• Zachovaný stav ceteris paribus – pri zmene<br />
ceny sa posúvame po krivke ponuky
Matematické vyjadrenie ponuky<br />
Px – cena statku X<br />
C – náklady na<br />
výrobu<br />
Pn – ceny<br />
alternatívnych<br />
výrobkov<br />
O – postavenie<br />
výrobcu na trhu –<br />
organizovanosť<br />
F –ostatné činitele
Ponuka<br />
Zmena jedného, alebo viacerých faktorov, vyvoláva zmenu ponuky, čo sa<br />
prejavuje posunom krovky ponuky. Nie zmena ceny!
Trhová rovnováha - Equilibrium<br />
Rovnováha nastáva pri takej cene a množstve, keď je množstvo, ktoré sú<br />
kupujúci ochotní kúpiť, zhodné s množstvom, ktoré sú predávajúci ochotní<br />
predať. E- rovnovážny bod, Pe- rovnovážna cena, Qe- rovnovážne množstvo
Nerovnováha na trhu - disequilibrium<br />
Prebytok tovaru Q3-Q2. Predávajúci znižujú ceny. Je to trh kupujúceho.<br />
Nedostatok na trhu Q4-Q1. Ceny sú pod úrovňou rovnovážnej ceny, kupujúci<br />
chcú kúpiť viac ako je ponuka. Trh predávajúceho. Konkurencia medzi<br />
kupujúcimi spôsobí rast ceny – reakcia zníženie kúpy – rovnovážna cena.
Zmena trhovej rovnováhy – veľmi krátke obdobie<br />
Skúmanie reakcie ponuky na zmenu dopytu v časovom horizonte. Veľmi<br />
krátke obdobie - Ponuka je úplne neelastická. Rast dopytu vyvoláva len<br />
rast ceny.
Zmena trhovej rovnováhy – krátke obdobie<br />
Elasticita je vyššia. Rast dopytu vyvoláva zvýšenie ceny, zvyšuje sa aj<br />
ponuka z Q1 na Q2.
Zmena trhovej rovnováhy – dlhé obdobie<br />
Elasticita ponuky ja najvyššia zo zmieňovaných období. Zvýšenie dopytu<br />
vedie k rýchlejšiemu zvýšeniu ponuky v porovnaní s cenou.
Q1<br />
Q2<br />
Vplyv rastu ponuky a dopytu na cenu a množstvo –<br />
Pokles ceny<br />
Výraznejšie vzrastie ponuka ako dopyt, tlak na cenu, ktorá poklesne na<br />
úroveň P2.<br />
Q
Vplyv rastu ponuky a dopytu na cenu a množstvo –<br />
Cena sa nemení<br />
Rovnaké zvýšenie ponuky a dopytu sa cena nemení. Vplyv na cenu a<br />
množstvo má elasticita dopytu a ponuky. Elastický dopyt – súčasný rast<br />
dopytu a ponuky – rast ceny aj množstva. Neelastický dopyt, súčasný rast<br />
dopytu a ponuky- pokles ceny, množstvo vzrastie, zmena menej výrazná<br />
ako pri elastickom dopyte.
Dopytová a ponuková analýza<br />
• 1. dodržanie podmienok ceteris paribus<br />
znamená, že ostatné premenné sú<br />
nezmenené. V takom prípade sa pohybujeme<br />
po krivke, čo znamená zmenu Q v dôsledku<br />
zmeny P<br />
• 2.posun krivky nastáva v dôsledku zmeny<br />
ostatných premenných. Vtedy hovoríme, že s<br />
rastom D, alebo S je spojený posun krivky D, či<br />
krivky S.
Zásahy štátu do dopytu a ponuky<br />
• Z teoretického hľadiska možno účinky<br />
obidvoch spôsobov regulácie a ich dosah na<br />
cenu a množstvo hodnotiť pomocou<br />
dopytovej a ponukovej analýzy. Táto analýza<br />
umožňuje skúmať správanie a rozhodovanie<br />
jednotlivých trhových subjektov tak v prípade<br />
nepriamej regulácie, ako aj priamej regulácie
Nepriama regulácia štátu<br />
• Spotrebná daň, nepriama daň. Odvádza výrobca. Daň z<br />
množstva, platí sa z každej predanej jednotky tovaru.<br />
(alkohol, benzín, cigarety)<br />
• Daň z pridanej hodnoty, percentuálna daň. Daňové<br />
bremeno sa rozkladá medzi výrobcu a spotrebiteľa.<br />
Závisí od elasticity.<br />
• Subvencie – klin medzi cenou hradenou spotrebiteľom<br />
a cenou výrobcu. Delenie: Výrobné a exportné<br />
• Colné tarify –ochrana domácej výroby a zamestnanosti<br />
• Exportné subvencie – stimulácia exportu.
Priama regulácia štátu<br />
• Štátna regulácia cien – kontrola cien, zužuje sa<br />
na stanovenie maximálnych a minimálnych<br />
cien.<br />
• Zdôvodňujú sa uplatňovaním v mimotrhových<br />
situáciách, voči firmám, ktoré sa približujú k<br />
situácii dokonalého monopolu<br />
• Narúša fungovanie konkurenčného prostredia,<br />
neefektívna tvorba cien, alokácia zdrojov.
Účinok spotrebnej dane na dopyt a ponuku<br />
Spotrebná daň – vo výške T za každú jednotku tovaru. Cena, kt. platia kupujúci<br />
sa skladá z dvoch častí: cena, kt. zostáva predávajúcemu (P2) a dane (T). Pecena<br />
pred uplatnením regulácie. Zvýšenie ceny pre kupujúceho, zníženie z Qe<br />
na Q1. úsečka AB – daň z pridanej hodnoty. % z ceny P2.
Spotrebná daň – posun krivky ponuky<br />
Spotrebná daň vyvoláva posun po krivke dopytu. Dochádza k posunu za bodu E do<br />
bodu A. . Na vertikálnej osi vyjadrujeme cenu P1(platí kupujúci). Krivka D zostáva<br />
nezmenená. Krivka ponuky sa posúva o vertikálnu vzdialenosť rovnú spotrebnej dani<br />
T. rovnovážna cena, kt. platia spotrebitelia je P1, množstvo je Q1.
Spotrebná daň – posun krivky dopytu<br />
Ovplyvňuje správanie predávajúceho, resp. pohyb predávajúceho po krivke<br />
ponuky. Posun z E do B. Na vert. Osi je P2, ktorú si predávajúci ponecháva.<br />
Posúva sa len krivka dopytu smerom doprava o vzdialenosť T – spotrebná daň.<br />
Rovnovážna cena predávajúceho je P2 a množstvo je Q2.
Účinok výrobných subvencií na trhovú rovnováhu<br />
Výrobné subvencie na jednotku tovaru Z. Rovnováha: Qe,Pe.P2 dostáva<br />
predávajúci. Množstvo pri P2 je Q1. Pri cene P1 (P2-Z), kt. platia kupujúci je<br />
množstvo tiež Q1. pohľad kupujúceho: pokles ceny z Pe na P1. Pohľad<br />
predávajúceho rast z Pe na P2. zvýšenie množstva z Qe na Q1.
Účinok subvencií – posun krivky dopytu<br />
Vertikálna os, cena, kt. dostáva predávajúci, resp. predávajúci (cena<br />
vrátane dotácie), potom situácia: nezmenená ponuka, posun dopytu
Účinok subvencie – posun krivky ponuky<br />
Na vertikálnej osi je cena, kt. platia spotrebitelia (cena bez dotácie),<br />
potom hovoríme o nezmenenom dopyte, ale o zvýšenej ponuke, čiže<br />
posun krivky ponuky.
T<br />
Účinok dovozného cla T na trhovú rovnováhu<br />
Tovar sa vyrába doma aj v zahraničí, svetová cena je na úrovni P. na tejto<br />
úrovni je aj domáca cena. Domáci dopyt – Dd pri Q1. Domáca ponuka Sd pri<br />
Q2. rozdiel medzi (Q1-Q2) je kompenzovaný dovozom. (P+T=P1). Pôvodná<br />
cena sa zvýši o T. dodávané množstvo domácimi sa zvýši na Q4. nová cena<br />
zníži úroveň Q na Q3. veľkosť cla ABCD
Účinok exportných subvencií S na trhovú rovnováhu<br />
Domáca cena bez dotácií je na úrovni zahraničnej ceny P. Pri tejto cene je<br />
domáce požadované množstvo Q2 a domáce ponúkané množstvo Q1.<br />
rozdiel medzi Q1 a Q2 sa vyváža. Exportné subvencie (P+S=P1). Pri cene P1<br />
klesne požadované množstvo Q4. ponúkané množstvo sa zvýši na Q3. Q3-<br />
Q4=export na ktorý idú subvencie S. Ide o vládny výdavok, ktorého veľkosť j<br />
ABCD.
Účinok maximálnej ceny<br />
Aby spotrebitelia s nízkymi príjmami netrpeli nedostatkom určitých<br />
tovarov. Pri cene P1 sa S a D nestretnú. Na trhu vznikne nedostatok úsečka<br />
AB. Mal by klesnúť D na D1. Pri cene P1 chcú predávajúci dodávať<br />
množstvo Q1, kupujúci Chcú kúpiť Q2. riešenie prídelová metóda.
Účinok minimálnej ceny<br />
Účinok prebytok tovaru na trhu. Napr. dotácia poľnohospodárskych<br />
produktov, zákon o minimálnej mzde.<br />
Určenie množstva tovaru na trhu – ďalší spôsob regulácie. Určovanie<br />
dovozných kvót.
Change language