Banskobystrický evanjelik - Banská Bystrica

Banskobystrický evanjelik - Banská Bystrica Banskobystrický evanjelik - Banská Bystrica

from ecavbb.sk More from this publisher

07.11.2014 Views

očník 5 2010/1 Hľaď teda, Keď aby sme svetlo, sa stali ktoré jedno v s tebe, Ním nebolo tmou; ak ti podobnosťou je celé telo svetlé, Jeho smrti, a niet na ňom nič práve tmavého, tak jedno celé s bude Ním budeme svetlé, ako aj keby podobnosťou ťa svieca osvietila vzkriesenia jasom. (Lukáš 11,35 - 36) List Rímskym 6,5 Luster v Evanjelickom a.v. chráme Božom

očník 5 2010/1

Hľaď teda, Keď aby sme svetlo, sa stali ktoré jedno v s tebe, Ním

nebolo tmou; ak ti podobnosťou je celé telo svetlé, Jeho smrti, a niet

na ňom nič práve tmavého, tak jedno celé s bude Ním budeme svetlé, ako aj

keby podobnosťou ťa svieca osvietila vzkriesenia jasom.

(Lukáš 11,35 - 36)

List Rímskym 6,5

Luster v Evanjelickom a.v. chráme Božom

Vlasta Èupková

SLÁVA ORGANU

Organ – ten zázrak,

kde sa vzal?

Klávesy, píšaly – nádhera.

A jeho sídlom je – chrám.

Krá¾ovský nástroj -

keï ho poèúvaš,

aj Ty sa cítiš ako krá¾

a vnímaš jeho majestát.

Organ, chrám a Bach

úžasná Trojica.

To daroval nám Pán

tým nauèil nás milova.

Ten ve¾ký dar prijal Bach

a nesmrte¾né diela napísal.

Boží duch viedol jeho ruku

aby do nebeských výšin

vyniesol ¾udskú dušu.

Tajomná duša organa

je ¾udským srdcom odkliata.

S pokorou a bázòou poïme naèúva,

tej hudbe èo zanechal nám Bach.

Už poèu tichý organu hlas,

prichádza k tebe, pohládza.

Nádherné pašie pod¾a Matúša

a je tu záver – Soli Deo Gloria.

Homília

Od Boha, cez Boha, k Bohu.

Rím 11, 32 – 36

Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby

sa nad všetkými zmiloval. Ó, hlbokos bohatstva,

múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytate¾né

sú Jeho súdy a nepochopite¾né cesty Jeho. Veï

kto poznal myse¾ Pánovu, alebo kto Mu bol

radcom? Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo

treba odplati? Lebo z Neho, skrze Neho a pre

Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.

Raz šiel Augustín – tak hovorí poves – k moru na

prechádzku a rozmýš¾al o tajomstve Božej

Trojjedinosti. Odrazu uvidel diea, ako beží s

vedierkom k moru, naberie vodu a uteká ju vylia

do svojho jazierka, ktoré si urobilo z piesku.

„Èo robíš?“

„Chcem prenies more do môjho jazierka!“

Tu sa Augustín pousmial: „Ale veï to sa ti nemôže

podari!“

Diea sa k nemu obrátilo a povedalo: „No, ale veï

ja robím presne to isté, èo ty. Ty chceš so svojím

r o z u m o m p o c h o p i t a j o m s t v o B o ž e j

Trojjedinosti!“

Tak sa môžeme cíti i my, keï rozmýš¾ame o

Bohu. Keï sa pokúšame s vedierkom nášho

pochopenia uchopi more Božej múdrosti. Keï

naším rozumom chceme obsiahnu Božiu

múdros.

Smie èlovek všetko, èo dokáže?

Existuje právo na šastie a život bez utrpenia?

Také a mnohé iné otázky zamestnávajú èloveka.

Otázky patria k životu. Otázky patria aj ku viere:

Preèo musel Ježiš zomrie na kríži? Preèo nebola

iná cesta? Preèo niekto, kto plne dôveruje Pánu

Bohu má ažký život a niekomu, kto žije úplne

bezbožne sa v živote dobre darí? Preèo niekto

príde ku viere len tak a niekto napriek mnohým

modlitbám a pokusom, neprichádza ku viere

vôbec? Každého zamestnávajú iné otázky.

Niektoré otázky je možné teoreticky vyrieši,

niektoré sa nás dotýkajú úplne priamo a osobne.

Apoštol Pavel sa tiež zaoberal otázkami. Niektoré

mu kládli ¾udia v zboroch a on mohol na ne dáva

odpovede a dobré rady. Niektoré sa ho dotýkali

celkom bytostne, napr. otázka: preèo sa tak málo

¾udí z Izraelského národa stali kresanmi a ako to

spolu zapadá do Božieho vyvolenia. Táto otázka

sa kladie dodnes, ale Pavla sa dotýkala celkom

osobne. Pravdu hovorím v Kristovi, neklamem!

Svedkom je mi moje svedomie v Duchu Svätom,

že mám ve¾ký žia¾ a neprestajnú boles v srdci.

Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol

zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich

pokrvných pod¾a tela, ktorí sú Izraelci a im

prináleží synovstvo, sláva, zmluvy, im bol daný

zákon, služba Božia i zas¾úbenia; ich sú otcovia a

z nich je Kristus pod¾a tela, Boh nad všetkým,

požehnaný naveky. Amen. (Rímskym 9,1 – 5) Tak

osobne a ažko sa ho dotýkala táto otázka.

Pavol potom ve¾mi intenzívne uvažuje o tejto

otázke v troch kapitolách. Rozmýš¾a, osvet¾uje

tento problém z rozlièných strán, nachádza

odpovede. Lebo zavrel Boh všetkých do

neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.

(v.32)

Celé uvažovanie viedol Pavol k tomu, že

Evanjelium vyslovil v jednej vete. Rozpomína sa

na mizernú východziu pozíciu ¾udí a na dobrú

vô¾u Božiu. Nikto z ¾udí nemôže pred Boha nieèo

hodi na misku váh, ale Boh sa chce nad všetkými

zmilova. Boh to myslí dobre!

To však ešte nie je koniec kapitoly. Pavol píše

ïalej: 33 Ó, hlbokos bohatstva, múdrosti a

známosti Božej! Aké nevyspytate¾né sú Jeho

súdy a nepochopite¾né cesty Jeho. 34 Veï kto

poznal myse¾ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom?

35 Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo treba

odplati? 36 Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho

je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.

Pavel rozmýš¾a o jednej otázke, ktorá

ho vnútorne drása. Vedie teologický rozhovor so

sebou samým. A na konci nestojí perfektná a

všetko vysvet¾ujúca odpoveï, ale chvála

nekoneènej Božej múdrosti. Na konci nestojí

chvála plného vedierka, ale nekoneèného mora.

Tu sa môžeme od Pavla nauèi ako sa

má zaobchádza s otázkami o Bohu. Otázky

patria k viere, napr. tie známe PREÈO otázky:

Preèo to Boh dopustil? Preèo sa deje to a nie to?

Mohli a mali by sme sa snaži o odpoveï, skúma

v Biblii. U Pavla nenájdeme žiaden náznak

myšlienkovej lenivosti. Ale jedno je isté a jasné:

stále budeme operova len s vedierkom. Na konci

sa zdá, že to vedierko je plné a predsa - vždy

budeme stá pri mori. Otázky o Bohu viedli Pavla

k údivu o Božej ve¾kosti, k zbožòovaniu.

Pavel nachádza tri pojmy, ktorými chce

opísa Božiu ve¾kos: bohatstvo, múdros,

poznanie (známos). Ku každému pojmu sa

nachádza myšlienka alebo otázka.

Aké nevyspytate¾né sú Jeho súdy a

nepochopite¾né cesty Jeho! Božie cesty nie sú

našimi cestami. To platilo vtedy pre Jeho cesty s

¾udom izraelským, a to platí aj dnes pre Jeho

cesty s nami. Jeho súdy a cesty sú pre nás

nevyspytate¾né a nepochopite¾né. Preèo ¾udia

neprídu k viere, preèo ¾udia umierajú mladí, preèo

je môj život taký – to neviem. Neviem to vysvetli.

Veï kto poznal myse¾ Pánovu, alebo

kto Mu bol radcom? Odpoveï je jasná: žiaden

èlovek! My jednoducho nemôžeme vyskúma

Božiu múdros so svojou logikou a poznaním.

Božia trojjedinos je pre nás nepochopite¾ná.

Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo

treba odplati? Opä je odpoveï jasná: Žiaden

èlovek to nemôže. Bohu nemôžeme niè da, preto

nemôžeme od Neho ani niè požadova. Jedna

žena v nemocnici povedala: To som si

nezaslúžila, že som tu. Prirodzene, že nie. Ani

zdravie a šastie som si nezaslúžil. Lenže preèo

sa na tomto mieste èlovek nepýta: Èím som si

zaslúžil šastie, zdravie, zdravé deti, pracovné

miesto s akceptovate¾ným príjmom? Ale naopak

sa pýta: Èím sme si zaslúžili choré dieatko? Èím

sme si zaslúžili nezamestnanos? Èím sme si

zaslúžili stratu partnera, dieaa, rodièa?

Jeden èlovek raz pri tejto otázke povedal: Vlastne

by som musel každú nede¾u uteka do kostola a

Bohu ïakova za kariéru, ktorú som mal. Ale ten

èlovek to nikdy neurobil! Áno, takúto tendenciu

myslenia má v sebe azda každý.

Všimli ste si, že sa tu nieèo zmenilo? Na

zaèiatku vlastne chcel Pavel položi Bohu otázku

a odrazu tu kladie otázky Boh. To pravdaže

neznamená, že Boh odpovedá na otázky

protiotázkami. Ale Boh nám pripomína Jeho

ve¾kos, Jeho bohatstvo, Jeho múdros a Jeho

poznanie (známos). Nechce, aby sme všetko

vedeli – to bola totiž ponuka hada v rajskej

záhrade. Boh chce, aby sme mu dôverovali, lebo

On to s nami vždy dobre mieni!

V 36. verši sú vyslovené tri

najdôležitejšie otázky nášho života:

Od Boha je všetko ... Odkia¾

prichádzam? Kto som? Prichádzam od Boha. On

ma chcel! Som Jeho originálom z Jeho

stvorite¾skej dielne. Boh ma chce. To, že žijem,

nie je náhoda! Za tým stojí Boží zámer. A to mi

dáva cenu.

...skrze Neho žije všetko... Naèo som

tu? Naèo vlastne žijem? Aby som zarábal

peniaze, zabával sa? Žijem kvôli rodine? Skrze

Boha žije všetko – znamená: Boh chce nieèo so

mnou, má zámer. Postavil ma na urèité miesto a

vystrojil urèitými darmi. Má pre mòa úlohu v tomto

svete. A ona môže by v rodine, v zbore i v

ïalekosiahlej misii. Boh chce skrze mòa v tomto

svete nieèím pohnú. Môj život má svoju váhu!

...k Nemu ide všetko. Kam raz prídem?

Boh ma oèakáva. Môj život nespeje ku koncu, ale

speje ku cie¾u, k Bohu. Nikto nevie, ako budeme

ži v budúcnosti, ako raz zomrieme. Ale smieme

vedie: Na zaèiatku, v strede a na konci nášho

života „je Boh s nami“. On je jedinou

nemenite¾nou konštantou vo všetkých

premenách života.

Božie cesty a zámery s nami

nemôžeme pochopi. Zostanú pre nás

nepochopite¾nými. Na to je vedierko nášho

chápania primalé. Ale Jeho srdce môžeme

pochopi. V òom èítame: On to myslí dobre.

Môžeme Mu dôverova a s Pavlom žasnú: Jemu

sláva naveky. Amen.

Daniel Koštial

(Bez jazykovej úpravy)

Aktivita Cirkevného zboru ECAV Banská Bystrica od roku 1938

Rok 1938 znamenal zaèiatok vážnych zmien v evanjelickej cirkvi zo strany režimu mal najmä

medzinárodnej i vnútroštátnej politike v Zjazd slovenskej evanjelickej mládeže v

neprospech èeskoslovenského štátu, ktorý bol Banskej Bystrici v dòoch 7. – 9. júla 1939.

ohrozený hlavne mocným susedom nacistickým Aktívnymi organizátormi tejto celoslovenskej

hitlerovským Nemeckom, prièom Slovensku mládežníckej akcie boli zboroví kazatelia Ján

hrozilo agresívne nebezpeèenstvo od Maïarska i Bakoss a J. Holèík. Keï pri zápalistej reèi biskupa

Po¾ska. Známe udalosti po Mníchovskom diktáte, V. Èobrdu poèas verejného zhromaždenia

ktoré priniesli okupáciu územia Sudet a onedlho, evanjelickej mládeže neprajníci odpojili

po Viedenskej arbitráži, tiež oblastí južného vysielacie zariadenie, dnešné Námestie SNP,

Slovenska, èi niektorých obcí na jeho severe, preplnené 50 000 mladými úèastníkmi,

neveštili niè dobrého. V daných pomeroch bola 6. odpovedalo spevom evanjelickej hymny Hrad

októbra 1938 vyhlásená autonómia Slovenska v prepevný je Pán Boh náš.

rámci ÈSR. Domáce vnútropolitické zmeny sa ažiskom práce zborových farárov bola naïalej

vyvíjali v neprospech evanjelikov. Hitlerovi duchovno-pastoraèná èinnos, o ktorú v zbore s

v nútroštátne úpravy ani oklieštenie poètom viac ako 5 600 duší nebola núdza. Len v

èeskoslovenského územia nestaèili, želal si roku 1938 zvestovali obidvaja zboroví farári v

rozbitie štátu a okupáciu celej jeho západnej troch jazykoch Slovo Pánovo spolu 475-krát iba v

èasti. Pod tlakom udalostí tak slovenský snem 14. rámci zboru. O dva roky neskôr to už bolo 550-

marca 1939 rozhodol o vyhlásení samostatnosti krát. Okrem toho mali pravidelne nieko¾ko

Slovenska. Na druhý deò Hitler okupoval èeské hosovských kázní v roku i v susedných zboroch.

krajiny a ÈSR prestala jestvova. Za daných Venovali sa príprave konfirmandov, ktorých bolo

pomerov ECAV neodsúdila slovenskú štátnos, každý rok spravidla 120 až 150. Obidvaja

ale fašizáciu režimu reprezentovaného Hlinkovou kazatelia pripravovali a viedli pravidelne každý

slovenskou ¾udovou stranou, ktorý cirkev a jej týždeò pre príslušníkov zboru veèerné biblické

reprezentantov odsúval na „ved¾ajšiu ko¾aj“. hodiny. Popri bežnej duchovno-pastoraènej

ECAV sa dostáva do náboženskej opozície, nie èinnosti v meste, tak v matkocirkvi, ako i v jej

politickej, preto režim èi pomery mohla kritizova z poèetných fíliách, mali znaèný podiel na

náboženského, nie politického aspektu.

vyuèovaní náboženstva na školách. Do

V uvedenej situácii sa aj banskobystrickí starostlivosti im bola zverená tiež miestna

evanjelickí kòazi nebáli neraz verejne postavi do Opatrovòa, ktorá z finanèných prostriedkov

úlohy obrancov svojej cirkvi. Známe je napr. cirkevného zboru a vïaèných sponzorov

nebojácne vystúpenie Juraja Holèíka, keï bol pravidelne poskytovala útulok s bežným

banskobystrickým starostom Samuhelom zaopatrením 10 – 15 starším osobám, spravidla

poverený privíta ministra školstva slovenskej èlenom zboru.

autonómnej vlády, ktorý mesto navštívil 12. K tejto èinnosti navyše pribúdal poèet vystúpení èi

decembra 1938. Pod¾a dobového zápisu vo prednášok v rámci rôznych zborových akcií v

svojej privítacej reèi tlmoèil mienku evanjelikov, meste i okolitých obciach. Pri banskobystrickom

aby kompetentní èinitelia vlády nedovolili bujnie zbore v tom èase naïalej pracovali jestvujúce

falošným heslám, napr. „Najprv pôjdu Židia..., združenia a spolky. Jedným z najstarších a

potom pôjdu luteráni....“ a aby v tradíciách najaktívnejších spomedzi nich bol Evanjelický

Moyses-Kuzmány šla v nových pomeroch spolok, ktorý v roku 1942 oslávil svoje

spolupráca evanjelikov a katolíkov.

pädesiatroèné jubileum. Jeho èlenská základòa

Otvorený protestný charakter proti útlaku sa v tom èase pohybovala od 250 do 320 èlenov.

Hlavným sídlom bola budova Evanjelického

domu na Hornej ulici 21. Spolok disponoval

slušnou pokladniènou hotovosou, vïaka ktorej si

v roku 1939 mohol zakúpi ïalšiu spolkovú

budovu na hlavnom banskobystrickom námestí

(židovské kasíno, dnes sídlo predajne Baa na

Námestí SNP), ktoré spolok v tom èase získal v

hodnote necelých 300 000,- Sk.

Spolok organizoval pravidelné štvrtkové veèerné

posedenia spojené s prednáškami a besedami na

rôzne aktuálne témy. Hodnotnými vystúpeniami

obsah týchto veèierkov èasto spestrovali J.

Bakoss i J. Holèík, vïaka èomu sa èoskoro

pozitívne zapísali do povedomia poslucháèskej

verejnosti, najmä mladých, hlavne z radov

študentov. Priestrannú sálu Evanjelického domu

a ïalšie zariadenia spolok využíval na inscenáciu

divadelných predstavení, ktoré pripravoval so

svojimi èlenmi spolkový divadelný krúžok, hlavne

pod vedením kòaza J. Holèíka. Výažky z akcií

putovali zväèša na bohatú charitatívnu èinnos.

Evanjelický spolok poskytoval súbežne svoje

priestory na èinnos ïalších spolkových

organizácií dospelých i mládeže. Najpoèetnejšie

zastúpenie mal stále sociálno-vzdelávací spolok

Slovenská evanjelická jednota. Organizácia

mala pri banskobystrickom zbore v meste i vo

fíliách svojich desa odborov, ku ktorým v tom

èase patrilo v priemere okolo 1 000 èlenov.

Organizovali rôzne kultúrno-spoloèenské èi

výchovno-vzdelávacie akcie, ktoré mali za úlohu

dba hlavne na duchovnú stránku a kultúrnu

podstatu programov.

Podobné poslanie naïalej plnila miestna

odborová organizácia Zväzu evanjelických žien

pri Evanjelickom spolku, známa ako Krúžok

evanjelických žien. Za úèasti 180 – 200 èleniek

krúžok organizoval rôzne dobroèinné akcie.

Pomáhal v núdzi sirotám, ktoré v dôsledku vojny

stratili rodièov, alebo ïalším, odkázaným na

nevyhnutnú pomoc v ažkom sociálnom

postavení, deom z chudobnejších rodín

poskytoval napr. vianoèné nádielky a pod. K

aktivite tohto dobroèinného krúžku osobitne

prispieval najmä Juraj Holèík. Menovaný mal

znaèný podiel tiež na èinnosti telovýchovnej

organizácie SKAUTING, ktorej bol v miestnych

pomeroch podpredsedom. Známa je tiež aktivita

obidvoch farárov na pôde banskobystrickej

skupiny Kuzmányho kruh evanjelických

akademikov.

Ako erudovaný prednášate¾, ale aj iniciatívny

organizátor sa ešte ako mladý kòaz Juraj Holèík

osvedèil vo funkcii predsedu miestnej organizácie

Zväzu evanjelickej mládeže (ZEM). V rámci

tejto organizácie pracovali Združenia

evanjelickej mládeže. Pri banskobystrickom

zbore bolo na pôde mesta i vo fíliách sedem

takýchto združení. Pod patronátom J. Holèíka

vyvíjali príkladnú aktivitu na rôznych postoch

verejno-spoloèenského života. Príkladnú

výchovnovzdelávaciu prácu odvádzali svojimi

príhovormi, výkladom a prednáškami obetaví

aktivisti zboru, medzi ktorými na poprednom

mieste bol opä Juraj Holèík, najmä v rámci

Nede¾nej školy. Na schôdzkach, ktoré prebiehali

v dvoch oddeleniach (detí a mládeže) spravidla v

nede¾u odpoludnia, sa pravidelne stretávalo po

30 – 40 èlenov. S funkciou predsedu ZEM bola

spojená aj redakcia orgánu zväzu, èasopisu

Nový rod.

Napriek tomu, že nestojí dodnes, stále aktuálnou

na pôde zboru ostávala aj v rokoch 2. svetovej

vojny stavba veže pri kostole. Zbierky na jej

výstavbu pokraèovali takmer každý rok. Napr. len

za rok 1941 sa vyzbieralo 21 845 Ks. K ïalším

významnejším udalostiam r. 1941 patrí

skutoènos, že bolo vyhovené opakovanej

žiadosti zboru o stálu kaplánsku stanicu. Na

kaplánske miesto nastúpil oèovský rodák Ján

Lauroško, hoci len do l. marca 1942, keï musel

nastúpi na vojenskú službu. Na obdobie jedného

roka ho vystriedal Július Madarás, ktorého stihol

podobný osud. Od 1. októbra 1943 až do

povojnových èias kaplánske miesto zodpovedne

zastával Samuel Velebný.

Krajne negatívnou èrtou jestvujúceho ¾udáckeho

režimu bolo jeho antisemitské zameranie. Pod¾a

zákonných opatrení, ktoré prijímal slovenský

snem od roku 1939 èasto pod¾a vzoru nemeckých

norimberských zákonov a vyvrcholili prijatím ktorý bol v príkrom rozpore s kresanskými i

židovského kódexu v jeseni 1941, bolo židovské vše¾udskými morálnymi hodnotami a zásadami.

obyvate¾stvo na Slovensku zbavované najprv Vo svojom chrámovom stánku a v ïalších

majetkových a postupne aj obèianskych práv. objektoch zboru pripravili jeho predstavitelia

Vrcholom tejto antihumánnej, priamo dôstojné priestory pre celoslovenské oslavy 100.

vyhladzovacej politiky boli transporty Židov do výroèia vydania Zpìvníka, spojené s generálnym

Tretej ríše a òou okupovaných súèastí. V rámci konventom cirkvi 24. novembra 1942. Na tomto

tejto akcie sa od marca do októbra 1942, keï boli zhromaždení boli prijaté významné dokumenty,

transporty zastavené, zo Slovenska vyviezlo 57 ako Pastiersky list slovenských biskupov èi

628 židovských obèanov, z ktorých len máloktorý Mierová rezolúcia, ktoré ostro protestovali proti

ostal na žive.

ne¾udským praktikám režimu a vyvolali ve¾ký

Diskriminácia židovského obyvate¾stva sa do ohlas na Slovensku i mimo krajiny. Ich

znaènej miery vzahovala aj na pokrstených publikovanie v Stráži na Sione rozhnevalo

Židov. Napriek tomu mnohí príslušníci židovskej kompetentných reprezentantov režimu do tej

konfesie, a to aj v banskobystrických miery, že vydávanie èasopisu dali zastavi.

podmienkach, h¾adajú cestu ku kresanskému Významnú rolu, najmä v tomto èase, zaèal plni

náboženstvu. Bolo všeobecne známe, že banskobystrický zborový èasopis Naša cirkev.

banskobystrickí evanjelickí kòazi J. Bakoss i J. Pod redakciou dvoch zborových farárov

Holèík patrili k tým, ktorí otvorili náruè nejednému vychádzal už od r. 1937, najprv ako „letáèik“ a

z uvedených obèanov, ktorí prejavili snahu sta sa poènúc rokom 1938 ako riadny èasopis. V

kresanmi. Obetavo sa venovali ich duchovnej šesstokusovom náklade vychádzal pravidelne aj

príprave, ktorá trvala najmenej pol roka. Keï v rokoch 2. svetovej vojny. Keï v roku 1943

preukázali dostatoèné osvojenie zásad a ¾udácky režim zastavil centrálne evanjelické

princípov kresanskej vierouky, ktorú prijali za periodiká, medzi nimi aj uvedenú Stráž na Sione,

svoju, pristúpili k ich pokrsteniu bez toho, že by si plnil èasopis Naša cirkev doèasne funkciu tohto

boli dali za to zaplati. Prípadné milodary išli na zakázaného èasopisu a vo zvýšenom (tisícovom)

oltár cirkvi, spravidla na charitatívne úèely. Len v náklade sa rozletel po celom Slovensku. Èasopis

roku 1942 Ján Bakoss a Juraj Holèík pokrstili zanikol až po jedenásroènom vychádzaní v roku

spolu 246 obèanov z radov židovského 1948 v dôsledku pofebruárových zmien, ktoré

obyvate¾stva.

priniesol nástup totalitného komunistického

Banskobystrický evanjelický cirkevný zbor, režimu.

prezentovaný svojimi duchovnými pastiermi, bol (Pokraèovanie v ïalšom èísle.)

známy ako jedno z hlavných centier protestu proti

uvedenému nehumánnemu postupu režimu,

Pavol Martuliak

Posledná cesta seniora

Vo štvrtok 26. apríla 1945 sa rozlúèila 1895 v Pukanci. Po ukonèení štúdií v rodisku a na

Banská Bystrica so seniorom Jánom Bakossom. gymnáziu v Banskej Štiavnici zapísal sa na

Viac ako 5 000 obyvate¾ov a hostí z blízkeho aj evanjelickú teológiu v Bratislave. V období 1.

ïalekého okolia odprevadilo na evanjelický svetovej vojny bojoval na ruskom fronte, kde bol

cintorín telesné pozostatky seniora Jána aj ranený. Evanjelickým duchovným sa stal v roku

Bakossa, kde boli uložené do hrobu.

1920. Najprv pôsobil ako kaplán v Turèianskom

Senior Ján Bakoss sa narodil 31. marca Svätom Martine, odkia¾ odišiel do Ve¾kého

Almáša ako kazate¾. Od roku 1924 pôsobil v

Hybiach a po úèinkovaní vo Ve¾kej pri Poprade

prešiel do Banskej Bystrice ako evanjelický

kazate¾ (1935). Bol autorom kázní,

náboženských úvah, biografických èlánkov.

Redigoval Evanjelický posol spod Tatier, ale aj

banskobystrický obèasník Naša cirkev. V

priebehu vojnového slovenského štátu pomohol

neraz prenasledovaným osobám. V roku 1944 sa

aktívne zapojil do organizácie Slovenského

národného povstania, bol èlenom Revoluèného

národného výboru v Banskej Bystrici. Po páde

SNP sa uchýlil do Turèianskeho Svätého Martina,

kde ho však Nemci objavili a chytili. Bol uväznený

a po týraní popravený 31. januára 1945.

Závereèného obradu v evanjelickom

kostole v Banskej Bystrici sa zúèastnili

zástupcovia národných výborov, armády, úradov

a korporácií. Prítomní boli aj zástupcovia

katolíckej cirkvi a evanjelickí duchovní zo

širokého okolia. Smútoèný obrad liturgovali pred

oltárom farári Bágel z Poník, Kašuba z Ostrej lúky

a Handzo z ¼ubietovej. Trúchloreè predniesol

zvolenský konsenior Lacko z Pliešoviec za

asistencie miestneho farára Juraja Holèíka a

seniorálneho kaplána Velebného. Obrad ukonèil

námestník cirkevného dozorcu Dr. František

Spomienka na èloveka ve¾kého statoèného srdca,

s hlbokým sociálnym cítením

Ormis, ktorý sa zosnulému poïakoval za

celoživotné dielo.

Pri vynášaní rakvy s nebohým z chrámu

na cintorín sa striedali kòazi s presbytermi a

èlenmi národného výboru. Po ukonèení

cirkevných obradov sa s Jánom Bakossom

rozlúèili Gustáv Zeman za NV Banská Bystrica,

predseda ONV Dr. J. Šujan, ïalej Milan Kulíšek,

Štefan Koska a ïalší.

Po ukonèení závereèných prejavov

zahrala hudba nábožnú pieseò a za zvukov

èeskoslovenskej štátnej hymny spustili rakvu do

hrobu. Evanjelický martýr bol pochovaný ved¾a

svojho syna, ktorý tragicky zahynul pred tromi

týždòami. Pri oprave poškodenej strechy na fare

ho zasiahol granát.

Senior Ján Bakoss bol neskôr in

memoriam vyznamenaný Radom SNP I. triedy

(1947) a Èeskoslovenským vojnovým krížom

(1939). Po evanjelickom martýrovi je

pomenovaná ulica v blízkosti evanjelického

kostola.

Prameò: Vatra 9/1945, spracoval Igor Chromek

Narodil sa v mesteèku

Pukanec 31. marca 1895 ako syn

èižmárskeho majstra. Hoci rodina

neoplývala prílišným bohatstvom,

väèšej biede v detstve vystavený

nebol. Pritom jej okolo seba videl

neúrekom. Už ako diea, ktoré

vyrastalo v statoènej a váženej

rodine, mal možnos sledova, že

rodièia popri každodenných

povinnostiach a riešení vlastných

problémov mali zmysel pomôc

¾uïom v najväèšej núdzi a

nedostatku. Bol to Ján Bakoss,

o d r o k u 1 9 3 5 f a r á r

banskobystrického zboru ECAV.

D o b r ú r o d i n n ú

výchovu, ktorej sa malému

Jankovi dostávalo, umocòoval

vplyv osobnosti všeobecne

z n á m e j h u m a n i s t i c k ý m

prístupom k ¾uïom. Ten bol

p r e s i a k n u t ý t a k m e r

filantropizmom, a to ako v

miestnom meradle, tak i v

celonárodných dimenziách.

Ve¾kým vzorom sa mu stal už v

detských rokoch pukanský farár a

hontiansky senior Martin Bujna, ktorý má okrem úèasou vo vedení známych organizácií, akými

ïalších uš¾achtilých èinov zásluhu napr. na boli napr. len v B. Bystrici Evanjeický spolok,

zriadení sirotincov v Modre a Liptovskom Sv. Slovenská evanjelická jednota, Kuzmányho kruh,

Mikuláši. Ovplyvnený najmä pozitívnym Zväz evanjelickej mládeže a pod., ale tiež na

príkladom M. Bujnu rozhodol sa mladý J. Bakoss stránkach tlaèe vyzýval na sociálnu podporu,

kráèa v jeho š¾apajach v prístupe k ¾uïom i vo ktorej bol sám vzorom. Ako príklad možno uvies

výbere celoživotnej dráhy. Dal sa na štúdium aspoò jednu z takýchto výziev – èlánok Aj ty

teológie, po skonèení ktorého vstúpil do služieb vïaène pomôžeš? v Evanjelickom posle spod

ducha. Popri povinnostiach duchovného pastiera Tatier, roèník 1941, è. 8, kde evanjelikov vyzýva

ho neopúšal ani hlboko zakorenený zmysel pre prida sa osobným príspevkom k tzv. „O milión

materiálnu pomoc blížnym, a to práve tým, ktorí korunovej akcii“ – pre podporný fond nazvaný

sú na túto pomoc najviac odkázaní – chudobným Cirkev sebe.

študentom, sirotám, vdovám, biednym starcom èi

Pri nahliadnutí do dobových materiálov,

vážne zdravotne postihnutým alebo tiež ktoré sa viažu k takmer desaroènej èinnosti J.

inštitúciám, ktoré sa o nich starajú, ako boli Bakossa v Banskej Bystrici, sme svedkami

sirotince, opatrovne a pod.

skutoènosti, že nielen aktívne organizoval zbierky

Popri osobnom príklade v postavení na sociálnu podporu, ale akoby v úlohe

kòaza a v súlade s podmienkami, aké mu starostlivého otca dohliadal, aby príjmy z týchto

umožòovali vlastné príjmy, bol sám vzorom zbierok èi výnosy z poèetných nadácií pod

štedrosti, prièom k tomu viedol tiež nielen svojich správou zboru plynuli tam, kde boli najviac

cirkevníkov, ale i širokú kresanskú verejnos potrebné – k jednotlivcom èi zaopatrovacím

vyzýval štedro podporova postihnutých núdzou zariadeniam, ako bola pri banskobystrickom

v zmysle Kristovho výroku: Èo by ste vykonali v cirkevnom zbore napr. Opatrovòa chudobných

prospech biedou trpiaceho, pre mòa by ste to Ïalej na vydržiavanie sirotincov èi ïalších

vykonali!

opatrovní, dokonca na výstavbu študentských

Príkladná horlivos pri organizovaní internátov (napr. v Bratislave) alebo na podporu

pomoci a podpory núdzou trpiacemu blížnemu, a chudobných študentov, sirôt a ïalšie charitatívne

to aj prostredníctvom funkcií, ktoré zastával vo ciele v rámci celého Slovenska.

verejnoprospešných, kultúrno-spoloèenských

Tak sa dozvedáme, že napr. v roku

alebo náboženských organizáciách, sprevádzala 1936 krátko potom, ako sa J. Bakoss stal farárom

ho poèas rokov kaplánèenia (Pukanec, Martin) èi v banskobystrickom zbore ECAV, z dobrovo¾ných

potom na prechodných kòazských staniciach príspevkov vyzbieraných v rámci tohto

(Jabloòovce, Hybe, Ve¾ká pri Poprade) a cirkevného zboru len na mimozborové ciele

napokon v Banskej Bystrici, neskôr aj ako celoslovenského charakteru (napr. na sirotince v

predstavite¾a Zvolenského seniorátu. Keï mu to Modre a v L. Mikuláši, na opatrovne starcov a

ako-tak už dovolili osobné finanèné možnosti, z postihnutých èi na ïalšiu charitu) pod jeho

našetrených úspor založil v Banskej Bystrici v vedením zbor poskytol 75 140 korún. V roku 1941

prospech dobroèinných organizácií a na podporu to bolo už 233 000 slovenských korún.

odkázaných osôb osobitnú nadáciu známu pod

Èiò dobro a bojuj proti zlu! – tak znelo

názvom Fond Jána Bakossa a jeho syna Ivana. motto, ktorým sa riadil vo svojom krátkom živote

Išlo napokon o syna, ktorý sa pár týždòov po preplnenom uš¾achtilou prácou a dobrom Ján

beštiálnej poprave otca nacistami stal taktiež Bakoss. Celý svoj život bol apolitický, bol

tragickou obeou 2. svetovej vojny na samom jej demokraticky založeným èlovekom, ale tomu, èo

sklonku.

považoval za zlo, sa nedokázal podriadi ani pod

Ján Bakoss vo svojich kázòach, hrozbou. Spomeòme aspoò jeden príklad

hovoriaci za všetky ostatné. Darmo mu v roku Nakoniec sa stal 31. januára 1945 v Martine

1939 nariaïoval vysoký mestský úradník jednou z nevinných krvavých obetí nacistickej

(menom Wünsch), že má v zborovom chráme polície GESTAPO.

verejne poèas služieb Božích zabezpeèi oslavy

Svojím sociálnym cítením, zmyslom

50. narodenín A. Hitlera. Napriek možným pre spravodlivos, snahou poskytova pomoc

dôsledkom, ktoré v danej dobe mohol oèakáva, ¾uïom najviac na òu odkázaným môže nám

stroho to odmietol.

osobnos Jána Bakossa slúži ako živý príklad aj

Ján Bakoss, èlovek s ve¾kým, v súèasnosti, osobitne keï si pripomíname 115.

statoèným srdcom, dobrým a èistým svedomím, jubileum narodenia a tiež 65. výroèie tragického

konajúci dobro pre iných, nedokázal sa ubráni predèasného ukonèenia jeho pozemskej púte.

zlu, proti ktorému bojoval, ktoré predstavoval

najmä jeden z najkrvavejších brutálnych režimov

Pavol Martuliak

dvadsiateho storoèia – nemecký nacizmus.

Alianèný modlitebný týždeò v Banskej Bystrici s témou:

Budete mi svedkami

Zaèal sa v nede¾u 10. januára 2010 v rámci hlavnej témy odzneli modlitby v duchu

našom kostole, a to

evanjelizácie a misie.

mládežníckymi službami

Úvodný blok modlitieb

Božími. Kázal zborový uviedol text Mt 28, 18 – 20.

farár Daniel Koštial na

Výkladom èasti textu

tému: Nehanbím sa za

Choïte teda, èiòte mi

evanjelium Kristovo.

uèeníkmi všetky národy

bolo poukázané, že máme

11. 1. 2010 – Cirkev ma srdcia pripravené na

Bratská (správca zboru

rozdávanie zvesti v pokání a

– kazate¾ Slavomír

milosti a máme ís i na iné,

Poloha)

nové miesta s vierou a

Zišli sme sa v útulnej

odvahou k èinom. Ïalší blok

modlitebni Cirkvi bratskej. Biblické

modlitieb a blok svedectiev o prijatí

texty 2Tim 3, 1 – 2 a Mt 19, 13 – 15

Božieho slova uviedol text 1K 2, 4.

uviedli dva bloky spoloèných

Modlitby boli zamerané za kazate¾ov

modlitieb. Modlitby boli zamerané na

Božieho slova (i za seba), za

oslavu Boha a výchovu v Jeho

misionárov i za príležitosti zvestova

mene, teda na rodièov, deti, školy,

Slovo. Stretnutie spestril spoloèný

besiedky, uèite¾ov i ostatných

spev šiestich piesní.

výchovných pracovníkov. Program

bol doplnený sólovým spevom a

13. 1. 2010 – Cirkev adventistov

piatimi spoloènými piesòami.

siedmeho dòa (pastor, kazate¾

Milan Uhrín)

12. 1. 2010 Apoštolská cirkev Po privítaní a zaspievaní

(pastor René Mondzo)

troch piesní odznela úvodná

Po úvodnej modlitbe v

modlitba. Toto modlitebné stretnutie

obohatil výklad biblického textu Jon 1, 1 – 3. na našu záchranu, ale musíme robi pokánie.

Myšlienky o evanjelizácii a misii v

Recept – po resete buïme s

rámci hlavnej témy Buïte mi svedkami

Ježišom, oslavujeme Ho modlitbou

boli rozšírené o poznanie Boha, o

a piesòou. Úvahu nad textom utvrdil

našej poslušnosti èi neposlušnosti

blok spoloèných modlitieb. 3. Blok

(úteku od evanjelia) a osobnom

troch piesní skupiny Crossroads s

svedèení o Pánovi. Misia sa zakladá

pozvánkou na ïalšie stretnutia.

na poznaní Pána Boha, stotožnení sa

s ním (Jeho milovaní) a bytím s ním v

15. 1. 2010 ECAV (zborový farár

kontakte. Až potom môžme o òom

Daniel Koštial, J. Tomašovský

svedèi s patriènou mocou. Dva bloky

/CB/, S. Ïuraèková /ECAV/)

modlitieb ïakovných za Božie slovo a

Stretnutie sa konalo v našej

prosebných (osobných) predelilo

modlitebni. Po privítaní a speve

spoloèné zaspievanie dvoch piesní.

piesne è. 638 nasledovala úvodná

Biblická úvaha o vínnom kmeni a

modlitba, pieseò è. 619, biblický text

ratolesti – ratoles prinesie ovocie, iba

Žalm 145 (Chválospev Dávidov) a

keï je v kontakte s kmeòom – umocnila spoloène pieseò è. 620.

prežité modlitebné

T e x t z

stretnutie. Biblie – Jon 3, 1 – 10

(Pokánie v Ninive)

14. 1. 2010 Chvály predniesol a výklad

(Crossroads) +

m a l J a r o s l a v

speaker Benjamin T o m á š o v s k ý .

Uhrín (Bratská

Výklad Božieho

jednota baptistov)

slova nás upozornil,

Zišli sme

že zmena v obrátení

sa v Evanjelickom

od zlej cesty je v

spolku za poèetnej

p o k á n í a B o h

úèasti mladých ¾udí.

n e š a s t i e

Program veèera sa

nedopustí. Boh

dal rozdeli na tri

miluje i najhorších

èasti: 1. Blok piatich piesní skupiny Crossroads ¾udí, ale musia urobi pokánie.

(CZ ECAV Banská Bystrica) prede¾ované

Prezentáciu o Wycliffe, obèianskom

modlitbami a textami z Písma

združení, ktorého poslaním je

(1Kor 13; Ž 63). 2. Scénka Reset o

získava uèeníkov zo všetkých

orientáciách v živote mladých ¾udí

národov tým, že zabezpeèuje

a nájdení cesty k Bohu (i cez

preklad Biblie do každého jazyka

Chvály) a biblický text Jon 2, 1 –

sveta s poslaním, aby prinieslo

11 (Jonášova modlitba). V rámci Božie slovo – Bibliu všetkým

hlavnej témy došlo ku skåbeniu

národom v ich rodnom jazyku,

myšlienok o zdokonalení

predniesla Svetlana Ïuraèková.

služobníka s pojmom „reset“.

K tejto èinnosti môžeme prispie i

Vyvádzanie z hlbín po resete

my, a to modlitbou, príspevkami

(uvedomení si chyby rovnajúcej

alebo i vlastným podie¾aním sa

sa úteku od Hospodina) koná Boh

nej.

Pred modlitbami sme si zaspievali nutné rúca bariéry dvoch svetov – cirkevného a

pieseò è. 633. Spoloèné

mimo cirkevného. V rámci

modlitby boli orientované na

danej témy bol výklad

oslavu Boha a za prácu v

zameraný na službu blížnemu

prospech prekladu Biblie, za

a pojmy misia a svedok: Blížny

misiu i za zbory a za mesto

je každý, kto potrebuje pomoc,

Banská Bystrica. Spoloèné

pomáha si máme navzájom,

s t r e t n u t i e s m e u k o n è i l i

podstata je v reálnej pomoci

Modlitbou Pánovou a piesòou è.

blížnemu, a nie v našom

628. uspokojení z poskytnutej

pomoci. Misia je i aplikovanie

16. 1. 2010 Kresanské slova do praxe – by aktívny

spoloèenstvo Vinica (vedúci

pre cirkevné zbory, ktoré sa

skupinky Martina Poláèková)

musia priblíži k ¾uïom. By

Na úvod stretnutia

svedkom znamená by súcitný,

odzneli spoloèné piesne a

obetavý a ži príkladným

nasledoval biblický text Sk 1, 8 –

životom. Modlitby za blížnych a

9. Rozborom bolo svedectvo a o pomoc blížnym. Program bol

jeho význam – zoslaním Ducha

ukonèený spoloènou piesòou.

Svätého sa z uèeníkov stali

svedkovia, my kresania stále

Z a v à š e n í m

èakáme, ale Duch Svätý je tu a máme o Bohu celotýždennej témy bola i kázeò brata kaplána

svedèi. Svedectvom nie sú slová, ale naše Tibora Molnára na službách Božích 17. 1. 2010 v

životy, je zodpovednos by svedkom. Svedkami našom kostole, kde poukazoval na lásku, na

máme by: pre Boha, lebo naším svedectvom milovanie blížnych a osobný príklad našich

vzdávame Bohu chválu; pre ¾udí okolo nás, lebo životov, ktorým svedèíme, a teda sme svedkami v

to potrebujú, èi sú veriaci, alebo neveriaci; pre okolí, ktoré si nás všíma.

seba, aby sme nezabudli na to, èo pre nás Boh

Alianèný modlitebný týždeò bol

urobil. Modlitby v skupinkách boli zamerané za obohatením duchovného života. Upozornil nás

seba navzájom, za odpustenie a svedectvá. na nutnos robi pokánie, ži príkladným životom

Svedectvá pôsobia ako pozvánka a upevòujú v poslušnosti pred Bohom, o ktorom máme

našu vieru. Svedectvom o Bohu nám Pán dáva svedèi. I preto som sa rozhodol napísa tento

silu. Program bol spestrený spoloènými piesòami. príspevok. Tiež dal nám nádej, že vždy je èas na

zmenu – „reset“ v našom živote. Chcem ešte

17. 1. 2010 Bratská jednota baptistov zdôrazni, že sa nemáme hanbi za evanjelium a

(duchovný BJB Albín Masaryk, vedúci katedry prejavi to i väèšou úèasou nás evanjelikov na

evanjelikálnej teológie a misie Pedagogickej takýchto podujatiach. Tak nám Pán Boh pomáhaj!

fakulty UMB)

Po úvodnom speve z biblického textu

Pavol Sokol,

Lk 10, 25 – 37 bola rozoberaná myšlienka o

presbyter CZ Banská Bystrica

milosrdnom Samaritánovi, službe blížnemu

nielen v zvestovaní, ale i v praktickej službe. Je

Valentínska karnevalová párty

Srdieèkami vyzdobenú miestnos naplnili bytosti po rozšifrovaní znel: Boh je láska. Jednotlivé šifry

z ríše rozprávok (Snehulienka, princeznièka), z museli deti najskôr h¾ada a až potom sa im

ríše zvierat (sloník, koník), zavítali aj „westernoví“ podarilo dešifrova odkaz.

Indiáni aj nebezpeèní piráti. Nechýbali ani Hovoreného slova sa ujal pirát, ktorý porozprával

postavy z filmovej scény (Hanah Montana, deom o podstate Dòa svätého Valentína, teda o

Batman, Spirdeman,

láske. O láske detí k

Zombi), zo scény

rodièom a naopak, o

populárnej hudby

priate¾stve medzi

(Michael Jackson) a

kamarátmi, o Božej

z reality (Cigánka).

láske a o láske k

Deti privítali tri

Bohu.

k a r n e v a l o v o

H o v o r e n é s l o v o

obleèené dievèatá.

vystriedalo spievanie

C e l á v b i e l o m ,

piesní o tom, ako Boh

chladná, ba priam až

miluje všetkých bez

m r a z i v o s t u d e n á

rozdielu, aj malých, aj

zima (Soòa Kozová).

ve¾kých, aj tuèných,

Bola tak dokonale

a j c h u d ý c h , a j

biela, že ma až

v e s e l ý c h , a j

zamrazilo. Keï vošla do miestnosti, urèite sa smutných.

ochladilo minimálne o pä stupòov Celzia. V O láske bol aj zlatý veršík: Lebo tak Boh miloval

èiernom odetá dobrá èarodejnica Katka Hricová, svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby

ktorej výraz èarodejnice dotváral špicatý nezahynul, ale veèný život mal každý, kto verí v

èarodejnícky klobúk s ve¾kou strieškou. Neviem, Neho (Ján 3, 16).

kde mala zaparkovanú metlu, na ktorej priletela. Všetky masky boli krásne, ale aj napriek tomu

Na parkovisku nebola. Na karneval priplával aj nasledovalo na záver programu vyhodnotenie

pirát z Karibiku (Janka

n a j k r a j š e j

S o k o l o v á ) .

c h l a p è e n s k e j a

P r e k v a p u j ú c o n i e

n a j k r a j š e j

jednooký s èiernou

dievèenskej masky. Z

páskou cez druhé oko,

c h l a p è e n s k ý c h

ale rovno štvoroký so

m a s i e k v y h r a l a

strieborným zubom,

maska sloníka a z

ktorý celý èas omínal a

d i e v è e n s k ý c h

znemožòoval Janke

vyhrala Snehulienka.

jes.

P o s k o n è e n í

N a d e t i è a k a l o

programu hrali na

popoludnie plné súaží,

poèúvanie i do tanca

hudby a hovoreného

Ïatelinky.

slova. Deti súažili v

troch skupinách oznaèených žltou, zelenou a

Daniela Kozová

èervenou farbou. Úlohou jednej zo súažných

disciplín bolo dešifrova zašifrovaný odkaz, ktorý

Valentín

Sv. Valentín prenikol už aj na Slovensko ako vládol cisár Klaudius II. Germanikus. Ten sa

sviatok za¾úbených. Osobne nemám proti tomuto rozhodol zruši manželstvo, pretože pod¾a neho

sviatku výhrady, ale zamyslime sa, je potrebný? ženatí muži boli horšími vojakmi ako slobodní.

Je potrebný sviatok za¾úbených? Láska nie je Kòaz a lekár Valentín tajne sobášil aj naïalej.

predsa len otázkou jedného dòa. Láska je na celý Cisár ho uväznil a nútil zriec sa kresanskej viery.

život. Láska predsa sídli v každom z nás, veï Boh Keï neuposlúchol, bol popravený. Jedna z

je láska a Hospodin prebýva s nami. Každú legiend hovorí, že sv. Valentín sa vo väzení sám

sekundu, každú minútu, každú hodinu. Sedem za¾úbil do žalárnikovej dcéry. Písal jej ¾úbostné

dní v týždni, 53 týždòov a 12 mesiacov v roku. listy. Posledný odkaz, ktorý Valentín poslal dcére

Mám pocit, že sviatok sv. Valentína je viac väzenského dozorcu pred svojou smrou 14.

komerèným sviatkom ako sviatkom lásky. februára 269, zakonèil pozdravom: „Od Tvojho

Obchody praskajú vo švíkoch tovarom v tvare Valentína.“ V roku 469 pápež Gelasius ustanovil

sàdc a mladík, držiac v jednej ruke srdce ako svet deò smrti sv. Valentína za pamätný deò na jeho

a v druhej ruke ružu ako strom, za rohom obchodu poèes. Sv. Valentín sa tak stal patrónom

nadáva ako pohan, lebo sa mu malý chlapec za¾úbených. Svätý znamená oddelený od hriechu

podplietol pod nohy, v dôsledku èoho mu vypadla a to je len Boh. Je potrebné priklada tomuto dòu

zapálená cigareta. Niekedy nadobúdam pocit, že taký ve¾ký dôraz? Boh je láska. Valentín je len

tento deò je skôr pre tých, ktorí zabúdajú na fakt, postava z dejín. Mali by sme sa viacej sústredi na

že láska je prítomná vždy a všade a tak aspoò oslavu Boha.

jeden deò v roku majú príležitos si na òu Meno Valentín má aj ženskú verziu Valentína.

spomenú.

Keï sme niekedy v septembri pred siedmimi

Korene tohto sviatku siahajú do ve¾mi dávnej rokmi prišli za pánom farárom, že sa chceme

minulosti. Písal sa rok 269, keï popravili zobra, dal nám svoj otvorený diár a povedal:

Valentína, ktorý sa vzoprel príkazu cisára. Vtedy „Vyznaète si deò, pri ktorom nemám niè

poznaèené.“ Poh¾ad mi padol len tak mimovo¾ne koná bez lásky, žiadne obmedzenia mu

na dátum 11. október. Vôbec som si neuvedomila, nezabránia robi nieèo, èo sa Bohu nepáèi. Kto

aké meno pripadá na tento dátum – Valentína. Ja prijal lásku a má ju v srdci, bude ju tam ma stále,

a môj manžel si pripomíname tento deò ako deò, èi je v kalendári meno Valentín, Valentína alebo

keï sme si dali manželský s¾ub. Je to deò, keï iné meno.

sme si povedali „Áno“ pred Bohom a prítomnými. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa

Boh stvoril svet z lásky, pre lásku. Boh nám dal vzájomne milovali, ako som vás ja miloval, aby ste

spolu s láskou aj možnos vo¾by. Láska nekoná z sa aj vy vzájomne milovali (Ján 13, 34).

prinútenia, ale pre lásku samu, nepozná

obmedzenia ani zákazy, ani príkazy. Ak èlovek

Daniela Kozová

Miluješ Ho?

1 J 5,1 – 4 zadriememe. Sme vo svojich problémoch a nie

pri tom, èo chce Boh.

„Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa Niekto iný povie: „Ja študujem Božie slovo.“

z Boha; a každý, kto miluje rodièa, miluje aj Študujeme ho, no napriek tomu padáme v jeho

toho, kto sa z neho narodil. Pod¾a toho aplikovaní v našom živote.

poznávame, že milujeme Božie deti, keï A èo modlitba? Neukazuje to našu lásku k Bohu?

milujeme Boha a plníme Jeho prikázania. Boh chce, aby sme sa modlili. No ak sme úprimní,

Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali tak si priznáme, že mnoho našich modlitieb

Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú predstavujú len prosby. Sú o tom, èo

ažké, pretože všetko, èo sa narodilo z Boha, potrebujeme. Naše modlitby sú viac o nás, ako o

víazí nad svetom; a víazstvo, ktoré Bohu.

premohlo svet, je naša viera.“

Ïalší dokonca povie: Však pravidelne nosím

milodary, aj oferu vždy dám. No nedávam len z

Vymysleli sme si mnohé sviatky a spôsoby, ako si prebytkov, zo zvyškov?

preukáza lásku. Èi už sú to rôzne výroèia, alebo Ako teda milova Boha? To najväèšie prikázanie

aj nové sviatky ako Valentín, Deò matiek... je: „Milova budeš Pána, svojho Boha, z celého

Obdarúvame sa špeciálnymi èokoládami, srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a

kupujeme kytice a najrôznejšie poh¾adnice. To je svojho blížneho ako seba samého.“ (L 10, 27)

urèite dobré. Na tom nie je niè zlé – preukáza Keï sa snažíme dodržiava toto prikázanie, teda

navzájom lásku a pozornos voèi našim blížnym. keï milujeme Boha a svojich blížnych, tak sa

Lásku môžeme vidie cez vzájomné skutky.

približuje Božie krá¾ovstvo. No my sa nechceme

Je úplne samozrejmé obdarúva svojich blízkych. len približova. My chceme v Božom krá¾ovstve aj

Preukáza lásku druhému. No ako je to v našom by.

vzahu k Bohu? Povieme, že Ho milujeme. Ak sa chceme dozvedie viac o tom, ako milova

Slovami. Ale ako preukazujeme, že je to tak? Èo Boha, tak asi niet nikoho povolanejšieho, ako bol

to znamená milova Boha? Miluješ Ho?

apoštol Ján. On bol v tom najužšom kruhu

Niekto môže na túto otázku odpoveda: „Áno“. uèeníkov. On bol s Ježišom poèas celej Jeho

Nejeden povie, že ukazujem svoju lásku k Nemu služby, poèas všetkých udalostí. Nemôžeme sa

tým, že prídem na služby Božie. A je v tom urèite preto ani èudova, keï je nám známy ako ten,

trochu pravdy. No napriek tomu neraz ktorý miloval Ježiša.

pozabudneme aj na toto stretnutie s Bohom. V jeho evanjeliu hovorí, ako ve¾mi nás Boh

Èasto sme nesústredení a možno aj miloval (J 3, 16). A v troch listoch skúma Božiu

lásku ešte hlbšie. Dáva nám tiež odpoveï na to,

aká by mala by naša odpoveï na Božiu nikdy

nekonèiacu lásku k nám.

„Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus… miluje

Boha.“ (1J 5, 1 – 2) Naša viera v Ježiša Krista a

naša láska k Nemu ukazuje, ako ve¾mi milujeme

Boha. Naša viera v Ježiša Krista je základom pre

všetko, èo chceme spoji s Bohom. Viera, ktorá

nie je spojená s láskou je bezvýznamná. Láska,

ktorá nie je založená na viere v Ježiša Krista je

bezmocná.

Nezáleží len na našej viere. Dôležité je, èomu a v

koho veríš. Viera v Ježiša Krista je základom

nášho vzahu s Bohom a pravá viera nás

nasmeruje ešte k nieèomu – k poslušnosti voèi

Jeho prikázaniam.

„Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali

Jeho prikázania.“ (1J 5, 3). Ježiš raz povedal

podobenstvo o dvoch synoch. Na nich ukázal

príklad poslušnosti. Niekedy až po èase

poslúchneme to, èo máme urobi.

Môžeme celý deò hovori, ako milujeme Boha.

Môžeme nosi krížiky na krkoch, rybièky na

autách, chodi každú nede¾u do kostola, èíta

Nanebovstúpenie

Opýtali sme sa Pavla Pakoša,

katolíckeho kòaza a nášho

dobrého priate¾a, ktorý s nami

spolupracuje vo Fakultnej

nemocnici s poliklinikou F. D.

Roosevelta na jeho poh¾ad na

vstúpenie Pána Ježiša Krista na

nebo...

K a ž d o r o è n e s i

pripomíname vystúpenie nášho

Pána do neba. Je to vznešený cie¾

n á š h o s n a ž e n i a a t e n

najsprávnejší zmysel života. Keby

ste sa opýtali nasledovníkov Krista,

èi sú hodni do Otcovho paláca

vojs, ve¾a ich povie skromne, že

každý deò Bibliu a modli sa, môžeme da

polovicu majetku Bohu, ale ak nebudeme robi

to, èo hovorí On, tak Ho skutoène nemilujeme.

Ak Ho naozaj milujeme, tak sa Mu snažíme páèi

v našich myšlienkach, slovách a skutkoch. Nie je

to o „zapáèení sa“, ale o opätovaní Jeho lásky.

Tej, ktorá nám bola zjavená v Ježišovi Kristovi.

Tej, ktorá sa obetovala za teba a za mòa na

golgotskom kríži. Naša odpoveï potom nemôže

by iná ako tá, že všetky svoje túžby a potreby

odovzdáme Bohu.

Ak niekto hovorí, že plni Božie prikázania je

ažké, tak sám Pán Ježiš to vyvracia – a tiež

apoštol Ján. Je to všetko len pre naše dobro. Ak

Pán Boh hovorí na nieèo „Toto urob!“, alebo nám

èosi zakazuje, tak vie preèo. Chce pre nás len to

najlepšie. Nasledovanie Božích prikázaní, hlavne

prikázania lásky, nás chráni od mnohých

problémov. Obviòujú nás z hriechu. Ukazujú nám,

ako milova Boha.

Veri v Ježiša Krista, milova Ho a ukazova lásku

k Nemu nasledovaním Jeho prikázaní, je tá

najlepšia cesta pre náš život.

Tibor Molnár

po tom túži, ale ešte nie teraz.

Preèo? Lebo nie som na to

pripravený, musím pomôc ešte

deom, bojím sa súdu, mám tu

rôzne povinnosti, ešte sa na nebo

necítim... Tieto a podobné

odpovede Vám povedia neraz

dobrí kresania. U katolíkov si

viacerí priznajú, že ich èaká asi

oèistec. Napriek týmto úprimným

¾udským reakciám by sme nemali

zabudnú by pripravení odís z

tohto sveta napr. i dnes veèer.

Pretože raz ten náš deò príde a ani

sedem pilierov v poisovacom

systéme štátu nám nezaruèí, že

sa dožijeme vysokého veku.

Do neba príde iba ten,

kto nosí nebo už teraz vo svojom vnútri. Ten, kto

plní plán, ktorý má s ním Otec. Ten èi tá, kto si

svoje odslúžili, odmodlili a aj odtrpeli. Ak niekto

odkladá oèisovanie svojho vnútorného sveta až

po smrti, ktovie èi bedlí a duchovne nespí? Ktovie

èi sa neulieva alebo sa v cirkvi iba nevezie?

Poctivé snaženie uèeníka znamená preži si svoj

„oèistec“ už tu na zemi, neraz v situáciách, v

ktorých nám nie je veru do smiechu. Tak ako bolo

pravým uèeníkom, keï zápasili o sv. vieru.

Falošné evanjeliá, ktoré vychádzajú v

posledných rokoch, majú jedno spoloèné:

Hovoria o Ježišovi aj o láske, ale jeho krížovú

cestu ignorujú. Ba o nás kresanoch a našich

štyroch pravých evanjeliách ešte drzo vyhlásia,

že sme si ich vymysleli. Ani netušia, že táto

pohodlná cesta je tá najnebezpeènejšia z

boèných ulièiek, konèiaca sebadeštrukciou. Kto

nestratil sebaúctu, dáva na toto pozor.

Najprv služba a aj trápenie, až potom

nebo a vzkriesenie. Kto bez tohto na svojich

zhromaždeniach predèasne iba dvíha ruky na

znak víazstva, môže iba zakrýva svoju prehru.

Viera Cirkvi hovorí o tom, že do neba

príde iba ten, kto uverí a bol pokrstený. Tí, ktorí

ohlasujeme evanjelium, máme za povinnos iným

aj sebe zdôrazni, že ku krstu patrí nie iba obliatie

vodou, ale i krst Duchom Svätým, èiže poctivý

duchovný život a ponáranie sa do Božích

tajomstiev cez modlitbu, hlbšie pochopenie života

aj pekné vzahy. A urèite k tomu patrí i tzv. krst

ohòom, ktorý Ježiš spomína pred svojím

obetovaním sa za iných na kríži. Èo pre nás

znamená prežitie si neteatrálnej a osobnej obety

za iných. Iba tí, èo tomu porozumejú a tak žijú,

majú v sebe pokoj a istotu, že smerujú k

nanebovstúpeniu. Ostatných zožiera nepokoj a

výèitky. Cítia, že idú kamsi mimo. Ani nevedia

vlastne kam.

Pavel Pakoš

Deò spomínania i vïaènosti

Piesòou Hospodin je mùj pastýø zaèal v speváckeho zboru z Brezna a domáceho

nede¾u Cantate v Banskej Bystrici Chrámový zbor Zborového spevokolu V. F. Bystrého. Požehnanie

apoštola Pavla z Brezna. A ozaj sme mali dôvod spomínajúcim konfirmandom dal tak ako aj 19. 4.

na radostné spievanie. Pripomínali sme si 203. 1965 brat farár Milan Hargaš.

výroèie posvätenia chrámu, 45. výroèie

Pripomenuli sme si aj 1. výroèie

konfirmácie a ïakovali sme Pánu

posviacky nášho Centra zborovej

Bohu tiež za požehnanie v 1. roku

diakonie Kanaán. Za prvý rok sa

existencie Centra zborovej

krásne naplnil a žije svojím

diakonie Kanaán.

životom. Stal sa ozajstným

Slávnostným kazate¾om

domovom pre 21 ¾udí na

bol brat farár Miroslav Hargaš (CZ

dôchodku. Vïaka Bohu za

Komárno), ktorý si vybral práve

všetkých, ktorí akoko¾vek k tomu

138. žalm. V našej Biblii má prispeli.

príznaèný názov Ïakovná pieseò

S l u ž b y B o ž i e p o

za vernú pomoc Božiu. Naozaj

závereènej liturgii ukonèil

máme zaèo ïakova v modlitbách,

spevokol z Brezna krátkym

v piesòach, svojím životom, èo Boh

vystúpením. Nech nám Pán Boh

koná pri nás aj dnes. Len si to treba

dáva vždy dôvod na rados a spev

uvedomova každý deò svojho života. Potom Ho z toho, èo žijeme vo svojich životoch.

budem ospevova ako Dávid. Po kázni zaznela

Tibor Molnár

pieseò Smie ži pre Krista v spoloènom podaní

Konfirmandi po 45 rokoch

Opýtali sme sa konfirmandky Miriam Juhászovej,

ktorá bola 16. mája 2010 konfirmovaná

Èo pre Teba znamená konfirmácia? Èo Ti dali Èo pre Teba znamená viera?

2 roky konfirmaènej prípravy? Viera pre mòa neznamená len chodi pravidelne

Pre mòa to bol pocit, skúsenos nového zaèiatku, do kostola, zachováva Jeho prikázania, veri že

nieèoho nového v mojom živote. Konfirmácia mi existuje – takáto viera je ve¾mi povrchná a

neponúka len odpustenie hriechov, prijatie primitívna. Pravá viera a život je však osobné

mladých kresanov do spoloèenstva cirkvi, ale aj zažitie Pána Boha v našom srdci, dovoli Mu

novú šancu u Pána Boha. Pán Boh ako náš vstúpi do nášho života, obetova Mu všetko

milostivý Otec, ktorý nás ve¾mi miluje, chce, aby (svoje trápenia, starosti, ale i radosti).

sme boli s Ním ve¾mi blízki. Mne osobne dali dva

roky konfirmaènej prípravy viac poznania Božej Odporúèaš aj mladším konfirmáciu?

lásky a milosti.

Konfirmácia ponúka nový život, šancu, ktorú

netreba premárni, lebo táto šanca, ktorú sme

Pamätáš si ešte po èase, èo sa tam udialo? dostali jedine zásluhou Pána Ježiša Krista, nás

Zaviazala som sa s¾ubom ži s Ním. Ži život, dostane do blahoslavenej veènosti. Teším sa.

ktorý nám ponuka.

Odporúèam každému!

Prezraï nám ešte aj mená ostatných

konfirmandov...

Sarah Filipková, Tatiana Debnárová, Kristína

Tureková, Patrik Chmelík, Stanislav Èabuda,

Anna Mária Košinová, Petra Drienková, Veronika

Veljaèiková, Bohdana Hozová, Monika Šimková,

Romana Èunderlíková, Jozef Patráš a Natália

Takáèová.

Biskup Július Krèméry

Neviem, èi vïaka, alebo nie vïaka „usilovnosti“

èasu, je za nami sviatok – Deò matiek. Spomienka

na naše drahé matky. Matky žijúce, aj tie, ktoré nám

ostanú stále živé v našich

srdciach. Pri tejto príležitosti sa

recitujú rôzne básne, ktorými si

naše drahé matky chceme ucti. Ja

Vám ponúkam báseò, ktorú by ste

nenašli v žiadnom èasopise èi

knihe. Báseò je jedna z mnohých,

ktoré napísal, verím nie

zabudnutý, dôstojný brat biskup

ev. a. v. cirkvi Július Krèméry.

Skromný, ale ve¾ký vo svojej

skromnosti a pokore. Bol

obdarovaný darom ducha a slova

ako celý rod Krèméryovcov. Báseò

poznám vïaka ústnemu podaniu

cez moju maminku, ktorej bola

poézia a všetko krásne z literatúry

vždy ve¾mi blízke. Zapísala si

mnohé takéto literárne klenoty do

svojich zápiskov. Ja, dcéra Marta L., som vïaèná,

že Vám môžem dopria spozna tieto príležitostné

verše a zároveò pripomenú, že žil vzácny èlovek,

oddaný Pánu Bohu, cirkvi

evanjelickej a v roku 1947 sa stal

biskupom. S bratom biskupom,

vtedy ešte ev. a. v. farárom, žili

moji rodièia v Oèovej ako

kantorovci. S mojím oteckom,

kantorom, slúžili v oèovskom ev.

a. v. chráme Božom desa rokov.

Žili sme tam spolu v blízkom,

priam rodinnom vzahu. Tak sa

zachovala, okrem spomienok, aj

táto báseò. Podelím sa s Vami o

obsah a s hlbokou úctou aj o

spomienku na dôstojného brata

biskupa Júliusa Krèméryho.

Marta Lehotská

Július Krèméry

Matke

Keï vidím, ako len šetríš s nárokmi,

ako Tvoj úsmev kvitne z šera,

ako sa tajne obzeráš za rokmi,

aká si chudšia ako vèera

i belšia, i menšia,

prepadávaš sa ako maša.

Vtedy sa bojím,

bojím sa vtedy, mama naša.

Si peceò chleba,

ktorý krájame laène.

A Ty sa toèíš na obetnej tácni,

nech a len každý z èerstvej strany naène,

keï si už pokrm taký lacný.

Lež bojím sa!

Hodiny schrèia

a ruka padne na nedolátanú šatku.

A nás – deti, dym odoženie hustý

od spoloènej misy.

Ach, bojím sa,

aby si do našich pirátskych hrstí

privèas nerozdrobila seba!

Veï potom, mama,

kto a odkia¾ nám odkrojí chleba?

Detský úsmevèek

Pár dní èi už týždòov prešlo, utieklo

odvtedy, èo sme spievali „... nevinnos premilá, èo

si uèinila...“ Zamýš¾ali sme sa a v duchu sa korili

pred obeou absolútnej nevinnosti, ktorá bola

obetovaná za podlú nièotu èloveèenstva. Muselo

to by tak, ako urèil Pán, aby bol vykúpený èlovek

so všetkými jeho nedostatkami, neèestnosami,

zlobou. Aby èlovek nepadol do zatratenia

veèného za svoje celoživotné èiny, priestupky. A

keï sa podarilo èloveku urobi nieèo dobré, je

hlavne dôležité, aby to urobil èistým, úprimným

srdcom. Ale èi naozaj takým úprimným srdcom

veríme, že tá stelesnená Nevinnos nás vykúpila?

Ponúka sa nám otázka, nám

neveriacim ¾uïom, ktorí vieme uveri len tomu, èo

uvidíme, èo môžeme rukou ohmata. Tak ako ten

neveriaci Tomáš „neveril, pokia¾ ruku do rany

nevložil,“ hovorí sa tak trochu z¾udovene,

porekadlovo. Nuž, akáže je to viera? A èi sa dá o

viere hovori, keï je „ prst od krvi“? To je už istota,

ktorú sme si overili, ohmatali. A viera? Vieru ako

slovo by sme mohli zo slovníka vymaza.

Èím hmatate¾ným sa teda presvedèi,

že sa narodila a rodí sa nevinnos – èlovek

nevinný? Dovo¾te, aby som poradila každému,

kto je zástancom názoru, že èlovek sa už rodí zlý.

Poradila by som – overte si to. Nedá sa však

odmyslie malé semienko dedièného hriechu. Ale

pozrite sa na malé dieatko. Pozrite sa do jeho

kryštálových oèiek, ktorými Vás vníma, prihovára

sa Vám. Bez slov. Nevie ešte hovori. Toto

dieatko z nièoho niè vyèaruje úsmevèek. Je to

také nádherné, úprimné, èo sa opísa nedá. V

tomto prejave je vyjadrená èistota, nevinnos, cit,

dôvera. Dôvera aj ku èloveku s tvárou vráskavou,

èudnou, vôbec nie známou. Pozrite sa do tých

oèiek a získate istotu. „Vložíte ruku do rany“ a

uveríte, akí prichádzame na svet. Takí, akých si

nás Pán predstavoval, ako vládcov nad všetkým,

èo bolo pripravené pre dobro èloveka na zemi.

Mala som nedávno príležitos by

obdarovaná krásnym darom cez detský

úsmevèek. Trošku síce zavadzal cumlík, ktorý

patrí k výbave drobèekovského veku. Mne však

staèilo, aby sa mi ten deò zazdal krajší,

radostnejší. Precítila som kus èistoty, úprimnosti

a nevinnosti. Nevinnos premilá.

Ten detský úsmevèek mi zostal v

predstave a priala by som si, aby ostal tomu

krásnemu stvoreniu po celý život A nielen jemu,

ale všetkým, ktorých Pán vystrojil do života

rovnakou hodnotou. Tým je zaistené aj èisté

srdce, èistá duša aj èlovek, ktorý bude rozdáva

lásku. Èlovek, ktorý sa nedá „prevychova“

životom. Bárs' by ostali aj v dospelosti deti také,

aké ich chce ma Pán, pre dobro všetkých.

Marta Lehotská

Ako miluješ?

Si otec? Matka? Deti máš?

A máš ich vskutku rád?

Bol by si ochotný sa vzda

aj ich pre Hospodina?

To On vykonal pre teba!

Svojho jediného Syna,

svätého Krá¾a neba,

obetoval na Golgote

pre teba – pre teba!

Jeho láska volá z kríža,

horúcim šípom Božej bolesti

sa dotýka tvojho srdca,

pokorne musíš zašepka:

„Tu som, môj Bože!Èo žiadaš Pane?

Èo Tvoja vô¾a káže?“

„Nežiadam tvoje diea,“

ozvenou znie ti hlas,

„chcem len, aby vèas

zastavil si sa na ceste

a svoje srdce mi dal,

veï som ti veènos prichystal!“

Neznámy autor

Starká

Obèas prichádzala zo vzdialenej

dediny, kde žila, do ambulancie v krajskom

meste. Prichádzala spolu s postihnutým synom,

ktorý bol v strednom veku, ale dušou a správaním

dieaa. Èakávala na poradie, ale vždy sme ju

vybavili skôr. Syn neustále pobehoval, nie však

ïaleko od matky, a neustále ju sledoval

nepokojnými oèami. Na cudzí dotyk bol citlivý, ale

matkin dotyk ho upokojoval. Poèas návštev nám

útržkovite vyrozprávala svoj osud. Už mala okolo

štyridsa a pä detí, keï sa jej narodil najmladší.

Už pri narodení bol iný ako ostatné deti, no ona to

prijala a starala sa o neho. Potom jej umrel muž a

ona zostala ži v rodnom dome spolu s najstarším

synom, krajèírom. Ostatné deti sa poženili a

povydávali a odišli z domu. Najmladší syn ju plne

zamestnával, no nesažovala sa. Keï mala nieèo

nad osemdesiat, deti ju prehovorili, aby ho dala do

ústavu.

„Ani neviem, ako som prežila ten týždeò

do prvej návštevy syna. Keï som po týždni za ním

prišla, chytil ma za ruku a už ma nepustil. Díval sa

na mòa a ja som vstala a vzala ho so sebou.

Utrápila by som sa výèitkami, keby som ho tam

nechala,“ povedala.

„Takto žijem a Pán Boh nás opatruje,

ešte aj starkej zo susedstva pomáham.“

Drobná vyrovnaná tvár, skoro bez

vrások, postavièkou chudá, drobná a ohnutá,

pripravená prija všetko, èo jej život priniesol a

prinesie.

Z. Filová

Infaustný prípad

V jedno nede¾né popoludnie pred 45

rokmi priviezli do nemocnice infaustný prípad.

Mladé dievèa so svojím priate¾om havarovalo na

motorke a všetko nasvedèovalo tomu, že

neprežije. Poh¾ad na jej opuchnutú hlavu, z ktorej

nosom a ušami vytekal mozgovomiešny mok, a

nevládne telo, bol strašný.

Otec, starý muž a vdovec, èakal plaèúc

na primára chirurgického oddelenia a pýtal sa na

dcéru. Primár, dobrý odborník, mu povedal, že,

bohužia¾, musí poèíta s najhorším. Starý muž

odišiel do èakárne a plakal. Trvalo hodiny, kým

vládal odís domov. Dovolili mu navštevova

dcéru každý deò. ažko je zabudnú na neho, ako

sedel alebo stál pri dcérinej posteli, hladkal jej

ruku a plakal.

Dlhé týždne bola v bezvedomí. Jedlo jej

podávali sondou a jediné, èo sa zmenilo, bol

opuch hlavy. Vždy, keï jej sondou podávali

mlieko alebo mlieèny pokrm, mrštila sa jej tvár.

Vraj nemala rada mlieko, a tak, hoci bola v

bezvedomí, dával to jej organizmus najavo.

Po dlhých týždòoch najažších pre otca

sa raz v jedno ráno náhle prebrala. Pri jej posteli

stál èiernovlasý, asi 40-roèný lekár, a prvého,

koho uvidela, bol on. Povedala: „A ty si kto? Si

pekný.“ Všetci, ktorí to poèuli, smiali sa a plakali

súèasne. Aj pre personál, ktorý všelièo videl, to

bol zázrak.

Po nieko¾kých mesiacoch sa stav

dievèaa upravil tak, že nastúpila na miesto

úradníèky, vydala sa a ak nejaké následky po

úraze zostali, sú minimálne.

Z. Filová

Predstvujeme presbyterov nášho cirkevného zboru

Sestra presbyterka Milada Kocková

1. Ktoré obdobie

cirkevného roku

máte najradšej a

preèo?

N a j r a d š e j m á m

Vianoce, lebo sú to

sviatky radosti a

pokoja, stretnutia

rodiny. Mám pekné

s p o m i e n k y n a

detstvo, keï sme išli z kostola, zvonili zvony, sneh

vàzgal pod nohami, starý otec pri štedroveèernej

veèeri preèítal z Biblie, zaspievali sme si piesne

zo spevníka. Po veèeri prišla rodina. Tešili sme sa

z darèekov a z narodenia Spasite¾a, ktorého nám

doprial náš dobrotivý Boh.

2. Èo vám dávajú nede¾òajšie služby Božie?

Na nede¾òajších službách Božích èerpám

duchovnú silu do budúcich dní, stíšim sa k

modlitbe a prosím Pána, aby mi pomohol pri

poèúvaní slova Božieho. Moja duša pookreje pri

spievaní piesní.

3. Ktorá kniha vás naposledy mimoriadne

nadchla a preèo?

Už mi tak nie je dovolené èíta ako kedysi. Èítam

viac odbornú literatúru, ktorú potrebujem k svojej

profesionálnej práci. Preèítam si Evanjelický

posol, Bibliu, Tesnou bránou. Vnúèatám èítam

rozprávky a detské encyklopédie o zvieratách a

pod.

4. Ktoré domáce práce vám robia rados?

Rada peèiem koláèiky, z èoho majú najväèšiu

rados moje vnúèatká. Mám ve¾mi rada prácu v

záhradke. Keï prídem z roboty, hneï sa idem

pozrie na záhradku, èo a ako rastie, aká zelinka

už znova vyrástla, kvetinky ako kvitnú...

5. Èo by ste prezradili iným o sebe, èo o vás

nevedia?

Mám rada hudbu a divadlo. Rada chodím na

prechádzky do prírody. Teraz pracujem na

farskom úrade ako administratívna pracovníèka a

pokladníèka.

Brat presbyter Ing. Milan Rusko, Csc.

1. Ktoré obdobie

cirkevného roku

máte najradšej a

preèo?

N a j r a d š e j m á m

obdobie Vianoc.

Tento pocit radosti z

Vianoc som zaèal

ma už ako malé

diea. K Vianociam

sme od rodièov dostávali rozprávkové knihy, ktoré

nám èítali. Ako sedemroèný som už chodil na

Vianoce s otcom do chrámu. Mama a sestry

zavše pripravili chutnú veèeru. Bolo pravidlom, že

sme pred štedrou veèerou spievali vianoèné

piesne zo Zpìvníka. Po veèeri sme obdivovali

darèeky – knihy, ktoré sme od rodièov dostali.

Rodièia nám ich èítali a potom nám oni sami

rozprávali o svojich detských Vianociach. Bola

vždy pohoda a pokoj. Pokoj u každého z nás. Po

rokoch, keï som si založil rodinu, sme sa s

manželkou dohodli, že nám deti pripravia pod

stromèek darèeky, ktoré samy vytvoria. Pri ich

prezeraní sme sa neraz dobre zasmiali a boli sme

nesmierne šastní, lebo darèeky vyjadrovali ich

vzah ku nám rodièom. Potom sme si ich poèas

roka viackrát prezerali a èítali ich texty. Každé

Vianoce sú pre mòa sviatkami lásky, pokoja,

porozumenia a radosti a tiež spåòajú svoj hlavný

cie¾ – posolstvo Ježiša na tejto zemi.

technológie a torzné pole, ktoré prenáša

informácie vo vesmíre. Tieto úžasné objavy bude

môc využíva naša civilizácia.

4. Ktoré domáce práce vám robia rados?

2. Èo vám dávajú nede¾òajšie služby Božie? Ako sám chlapec medzi sestrami som vykonával

práce na poli, na dvore, na dome a v záhrade. V

Pokoj. Pokoj, o ktorom hovoril Pán Ježiš. Pokoj mojom živote som postupne pochopil, že na

vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako prácu, ktorú budem vykonáva, je najlepšie

svet dáva, vám ja dávam (Ján 14, 27). V dnešnom pripravi sa vnútorne. Potom som z nej mal ešte

uponáh¾anom, ustarostenom, ubehanom a väèšiu rados a pokoj. Keï som sa oženil,

nervóznom svete nám pokoj chýba a tam ho ponúkal som sa, že budem pomáha manželke

nachádzam. Dodávajú mi ú¾avu aj slová Pána pri prácach v domácnosti, ale nesúhlasila s mojou

Ježiša, že si nemusím robi starosti, èo budem ponukou z dôvodu, že mám dos práce vonku.

jes, pi a oblieka si, pretože môj Otec nebeský Nerobí mi problém poumýva riady, podlahy,

sa o mòa stará. Vždy si spomeniem aj na slová povysáva a pod. Varím len vtedy, keï je

svojho otca, ktorý hovoril, že kostol je miesto, kde manželka mimo domova, lebo varí výborne,

èlovek zabúda na veci pozemské a spája sa s kvalitne a chutne.

vecami nebeskými. A ja takisto ako on zabúdam

na veci pozemské, piesòami, slovom Božím a 5. Èo by ste prezradili iným o sebe, èo o vás

modlitbami pozdvihujem svoju dušu k výšinám, nevedia?

odkia¾ mi prichádza pomoc a pociujem rados a

pokoj.

Pri narodení som dostal od Pána Boha dar po

poznaní pozemského aj nadzemského. Na

3. Ktorá kniha vás naposledy mimoriadne vyjadrenie toho vzácneho daru sú ¾udské slová

nadchla a preèo?

prislabé. Ïakujem Bohu, že ma tento dar

sprevádza po celý môj život. ¼ahko sa mi

V mojej mladosti som nerád èítal romány. Mal študovalo na školách, pri obhajobách titulov a v

som názor, že dej románu je vymyslený, aj keï mojej každodennej práci až do dnes. Náhla

pre èitate¾a ve¾mi zábavný. Zaujímali ma knihy otcova smr v roku 1953 bola ve¾kou skúškou v

skutoèného príbehu, ako napr. Motý¾. Bibliu som mojom živote. Pán Boh mi pomohol aj v nej

èítal ako 16-roèný. Nerozumel som Starému obstá. A tiež mi umožnil, aby som sa mohol so

zákonu. Nechápal som Boží hnev. Èítaním svojím milovaným otcom stretáva vo svojich

Nového zákona mi dal milostivý Boh spozna, že snoch, v ktorých som akoby prijímal rady, ktoré sa

je Láskou, ktorá sa obetovala aj za mòa v mnohých každodenných skúsenostiach

hriešneho. Medzi poslednými knihami, ktoré ma potvrdili ako pravdivé. Vo svojom živote sa

zaujali, bola odborná literatúra. Mimoriadne ma snažím riadi sa zásadou, aby som mal vždy

nadchla Fyzika viery od ruských vedcov. Ruským dobrý vzah k ¾uïom, bol komunikatívny,

vedcom sa podarilo v 80. rokoch popísa optimista s hlavou v oblakoch, ale s nohami

fyzikálnymi rovnicami nové objavy „Fyzikálneho pevne na zemi.

vákua“, odkia¾ môžeme èerpa energiu zadarmo,

antigravitaèné stroje (lietajúce), torzné

Sestra presbyterka Jana Majerová

1. Ktoré obdobie

cirkevného roku

máte najradšej a

preèo?

Táto otázka je

zložitá, pretože je

ažké vybra len

j e d n o o b d o b i e

cirkevného roku.

Každé obdobie má

svoje èaro. Advent,

vianoèné sviatky –

radostné oèakávanie narodenia Pána, Jeho

zjavenie mudrcom. Prežívam rados tak, ako keï

som ja sama bola v oèakávaní a narodili sa mi

synovia. Ve¾konoèné obdobie je zas pre mòa

smutné, lebo v tom èase, ako umrel Pán Ježiš na

kríži, odišiel aj môj otec do veènosti. No je

zároveò aj povzbudzujúce, lebo dáva nádej vo

vzkriesenie. Svätodušné sviatky... Naozaj si

neviem vybra.

2. Èo vám dávajú nede¾òajšie služby Božie?

Dodávajú mi pokoj, silu, rados zo stretnutia

nášho spoloèenstva. Predstavujú pre mòa urèité

stíšenie a zastavenie každodenného kolotoèa

povinností.

Sestra presbyterka Mária Vigašová

Pre mòa je najkrajším

obdobím cirkevného

roka advent a Vianoce.

Je to oèakávanie a

príchod Božieho Syna.

Sú to spomienky na

Vianoce prežité s

mojimi rodièmi a

ostatnou rodinou v

3. Ktorá kniha vás naposledy mimoriadne

nadchla a preèo?

Priznám sa, ve¾mi rada èítam. Najèastejšie však v

zime. V mojej knižnici nájdete rôzne žánre, od

rozprávok cez detektívky, romány pre ženy,

historické príbehy, encyklopédie, vzdelávacie

knihy z pedagogiky, psychológie, rôzne vydania

Biblie. Ale v tomto období, keï je ve¾a práce v

záhrade, ku knihe sa dostanem zriedka. Ale vždy

si nájdem èas, aby som si preèítala náuèné,

denné state z knihy Tesnou bránou.

4. Ktoré domáce práce vám robia rados?

Každá práca v domácnosti, ktorá je konaná s

vedomím, že je pre blaho svojich blízkych, je

radostná. A keï sú spokojní oni, som spokojná aj

ja.

5. Èo by ste prezradili iným o sebe, èo o vás

nevedia?

Myslím si, že som nato¾ko otvorená, že o sebe

prezradím vždy ve¾a. Snažím sa by ku každému

v¾údna a priate¾ská, oh¾aduplná a diskrétna. A to,

samozrejme, oèakávam aj od iných. No

prezradím ešte nieèo. Dokáže ma rozladi, keï

nieèo nie je na mieste tak, ako to vyžaduje moje

cítenie. Alebo ma dokážu pobavi ¾udia, ktorí sa

vedia rozèúli pre úplné malièkosti. A ešte jedna

„malièkos“ – èasto mám v tvári úsmev, no v duši

smútok.

Rudlovej zapadnutej snehom. Nikdy nezabudnem

na cesty z kostola na Štedrý veèer zasneženou

veèernou Bystricou pešo do Rudlovej.

2. Èo vám dávajú nede¾òajšie služby Božie?

Nede¾né služby Božie mi dávajú stíšenie a pokoj po

celotýždòovom zhone, vypoèutie Božieho slova mi

dodá novú silu do dalších dní.

3. Ktorá kniha vás naposledy mimoriadne Mám rada aj ruèné práce, èi už je to vyšívanie, alebo

nadchla a preèo?

palièkovanie. Verím, že sa tomu budem môc ešte

venova.

V poslednom období som nemohla èíta zo

zdravotných dôvodov, obmedzovala som sa len na 5. Èo by ste prezradili iným o sebe, èo o vás

nevyhnutné èítanie. Dúfam, že už budem môc nevedia?

siahnu po knihe.

Ob¾ubujem turistiku, cestovanie a poznávanie iných

krajín, hlavne tých, ktoré majú more, lebo rada

4. Ktoré domáce práce vám robia rados? plávam v mori.

Rados mi robí práca v záhrade, èi už je to pestovanie

kvetín, alebo zeleniny. Veï som vyrastala na dedine.

Odbúranie jazykových bariér

preh¾ad o chode školy a o výuèbe jednotlivých

predmetov. Nešlo len o „pasívne pozorovanie“, na

vyuèovaní sa aktívne zapájali do diania na

hodinách. V popoludòajších hodinách

absolvovali plnohodnotný program. Žiaci

spoznali mesteèko Sachsenheim a jeho okolie.

Slávnostne nás prijalo mestské zastupite¾stvo,

kde sme mali možnos vypoèu si prezentáciu a

získa preh¾ad o oblasti, o spoloèenskom a

kultúrnom živote v meste. Nezabudnute¾ná je

návšteva Stuttgartu, múzeí a pamätihodností,

ako aj stretnutie všetkých hostite¾ských rodín,

žiakov a uèite¾ov už na tradiènom „Nemecko-

slovenskom veèere“. Naši žiaci si naò pripravili

prezentáciu, prostredníctvom ktorej sme priniesli

kúsok nášho krásneho Slovenska, za èo si

zaslúžili nemalý potlesk. Z roka na rok vidíme

zvýšený záujem z nemeckej strany o túto

spoluprácu, èo nás ve¾mi teší. Radi privítame

našich nemeckých priate¾ov na opätovnej

návšteve v jeseni v Banskej Bystrici na pôde

Evanjelického gymnázia.

Návšteva Nemecka bola obohacujúca

aj pre pedagógov, ktorí si tu mohli navzájom

vymeni skúsenosti, konfrontova svoje metódy

výuèby jazyka s jeho praktickým využitím. V

neposlednom rade si i žiaci uvedomili, že

Nemecko, to nie je len jazyk, ale najmä krajina,

kultúra a ¾udia, ktorí v òom žijú. Pre uèite¾a je

M y š l i e n k a s p o l u n a ž í v a n i a ,

rešpektovania, ale i vzájomnej pomoci je jedna z

nosných myšlienok súèasného smerovania v

Európe. Idea spolupráce však nie je len vecou

politickou, naopak, týka sa každého z nás.

Tolerova a rešpektova iných možno len cez

spoznávanie a búranie pomyselných bariér.

Jednou z èasto skloòovaných prekážok je aj

jazyková bariéra.

Evanjelickému gymnáziu v Banskej

Bystrici sa podarilo vybudova most medzi dvomi

jazykmi, dvomi školami, dvomi národmi.

Evanjelické gymnázium tak umožnilo vzájomné

spoznanie žiakov, rozvinutie komunikaèných

schopností a v neposlednom rade pomohlo

prinies do Nemecka kúsok Slovenska, jeho

kultúry a jazyka. Prispelo k (znovu)objaveniu

Slovenska v zahranièí.

Už piaty rok sa žiaci Evajnejického

gymnázia v Banskej Bystrici zúèastnili

výmenného pobytu v Nemecku. Naša škola v

spolupráci s Evanjelickým gymnáziom v

S a c h s e n h e i m e ( w w w . l i c h t e n s t e r n -

gymnasium.de) v spolkovej republike Bádensko-

Würtenbersko neïaleko Stuttgartu poskytuje

žiakom bilingválnej slovenko-nemeckej vetvy

možnos zlepši jazykové kompetencie a

zruènosti v nemeckom jazyku. Žiaci prešli

rôznymi roèníkmi a predmetmi, èím získali

Vrúcne prijatie v škole, v rodinách nám

ešte dlho zostane v mysliach, ale aj srdciach

každého z nás. A preto nech toto slovensko-

nemecké priate¾stvo je pre nás symbolom jednoty

a tolerancie a nech tento pomyselný most

spájajúci dva štáty každým rokom silnie.

PhDr. Karin Straková

najväèšou odmenou, keï žiaci konštatujú:

„Oplatilo sa ís...“

Práve nemeckým rodinám, ich

priate¾skosti a otvorenosti by sme chceli vyslovi

srdeèné ïakujem. Vážime si ich ochotu a

ústretovos, ktorú vynakladali, aby sa naši žiaci

cítili u nich èo najlepšie. Veríme, že medzi nimi a

našimi žiakmi vznikli aj hlbšie priate¾stvá. Ve¾ká

v ï a k a n a t o m t o m i e s t e p a t r í a j

Lichternsternskému gymnáziu v Sachsenheime,

ktoré tento výmenný pobyt umožnilo.

Jarné upratovanie

Po roku (24. 4. 2010) sa mladí z nášho seniorátu aby sme èítali denne návod pre život, ktorý nám

stretli znovu v Banskej Bystrici. Hoci moderátorka dal Pán Boh v Písme svätom. Po obede sme sa

Maa vybehla na pódium s metlou a šatami z hrali na misionárov, keï sme boli vyslaní do okolia

minulého storoèia, aj

E v a n j e l i c k é h o

tak sa nezaèalo

s p o l k u . S v o j í m

h r o m a d n é

obchodovaním na

upratovanie v sále

stanovištiach sme

n á š h o získali peniaze pre

E v a n j e l i c k é h o

Bohu milé misijné

spolku. Kde sa bude

úèely. Ešte pred

u p r a t o v a ,

vyhodnotením nám

n a z n a è o v a l a j

z a h r a l a p i e s n e

podnázov stretnutia:

unikátna farárska

Uprac si vo svojom

kapela, ktorá sa dala

srdci... V tom, èo

dokopy presne pred

u p r a t a , n á m

rokom. Jej èlenovia

p o m o h l a a j n a š a

sú bratia farári z nášho

z b o r o v á k a p e l a

seniorátu. Je to asi jediná

Crossroads, ktorá nás

farárska kapela na

sprevádzala úvodnými

Slovensku. Za rok spravili

c h v á l a m i . V

ve¾ký pokrok. Nech im to

omladenom zložení

hrá stále lepšie aj po

nesklamali. Mládežníci

ïalšie roky. Hoci nás bolo

si pripravili aj scénku o

menej ako pred rokom,

uprataní si v duši...

zažili sme požehnaný

Pred obedom sme sa

èas.

duchovne obèerstvili

Slovom Božím. Túto

Tibor Molnár

oèistu nám podal brat

farár Daniel Duraj. Povedal nám, aby sme tak ako

pri iných èinnostiach èítali návody na použitie,

Predstavujeme èlenov kapely Crossroads

Ivana Petrincová

Všetko sa to

z a è a l o

konfirmáciou a

n e s k ô r

dorastom, kde

sme spievali

chvály. Najprv s

jednou gitarou,

postupne sa k

n e j p r i d a l a

druhá, potom

basa a tak ïalej,

až z toho vznikla

malá, pravidelne

sa schádzajúca

s k u p i n k a

chalanov. Po

i s t o m è a s e

oslovili aj mòa s

tým, èi by som

nechcela prís na nejakú ich skúšku a zaspieva

si. Pravdaže ma to nadchlo, pretože spev som

mala vždy rada. Skúšok akosi pribúdalo a

postupne som dostala do ruky svoj prvý mikrofón.

Nikdy by som neverila, že raz budem spieva v

kapele. No Boh ma priviedol k týmto úžasným

¾uïom a ja mu za to nesmierne ïakujem. Kapela

sa stala neoddelite¾nou súèasou môjho života.

Bol to môj prvý skutoèný kontakt s Bohom. Cez

piesne som mohla vyjadri to, èo skutoène cítim.

Už sú to dva roky, èo ako kapela fungujeme, a ja

verím, že Boh má s nami ešte ve¾ké plány. Viem,

že všetko, èo robíme, robíme pre Neho, a že to

všetko má zmysel. Kapele a ¾uïom v nej ïakujem

naozaj za ve¾a. No tá najväèšia vïaka patrí jedine

Jemu!

Ivanka Petrincová

KAPELA CROSSROADS A „SMEROM HORE“ NA VÝCHODE

Naša zborová kapela Crossroads prvý raz

na krátky èas opustila územie nášho kraja. Stalo sa to

ešte v decembri minulého roka, keï jej èlenovia zavítali

na východné Slovensko – do podtatranskej obce

Štrba.

V tejto obci už nieko¾ko rokov existuje

gospelovo-rocková kapela Bread and Wine (po

slovensky chlieb a víno). Všetko sa to zaèalo na

seminári pre zaèínajúce kapely vo Ve¾kom Slavkove,

kde sa èrtala spolupráca obidvoch kapiel. Slovo dalo

slovo, a tak si Bystrièania

zahrali na jednom pódiu so

Štrbanmi.

Celá akcia dostala

názov Smerom hore. Nebola

však urèená iba pre kresanov.

Podujatie zorganizovalo

Spoloèenstvo evanjelickej

mládeže (SEM) a domáci

evanjelický cirkevný zbor.

Hostia dostali prednos –

kapela Crossroads po

úspešnom absolvovaní

úvodného rozhovoru zahrala a zaspievala nieko¾ko

piesní. Okrem tradièných chválospevov odzneli aj

piesne, na vzniku ktorých sa podie¾ali èlenovia kapely

Crossroads. Takými sú napríklad Vïaka, Bože a

Polámaný svet. Štrbania sa doèkali aj premiéry

skladby ¼uboša Balážovièa Niekto a má rád. A

premiéra bola úspešná. Adventné obdobie nám

pripomenul gregoriánsky chorál Veni, veni o príchode

nášho Pána. Túto pieseò ste si mohli vypoèu v

predvianoènom období aj v našom chráme Božom.

Poèas zvesti Božieho slova sa už za

oponou pripravovala na vystúpenie domáca

mládežnícka kapela Bread and Wine. Ešte pred jej

samotným koncertom sme mali možnos pozrie si

krátke video, ktoré vtipne a duchaplne uviedlo

nasledujúcich úèinkujúcich. Kapela milo prekvapila

vlastnými textami, ktoré mali jasný smer a

korešpondovali s názvom tejto akcie. Jedna pieseò

bola predsa len trochu iná. Možno preto, že bola

anglická a možno preto, že nebola gospelová, ale

hardrocková. Dokázala rozospieva najmä mladých

kresanov, ale aj neveriacich. Išlo o pieseò Knockin´ on

Heaven´s Door – Klopanie na nebeskú bránu. Táto

však nebola posledná. Úplne na záver zaznela

spoloèná pieseò Len Tebe. Iste ju poznáte, veï už

nieko¾kokrát ste ju mohli poèu na konci našich

mládežníckych bohoslužieb. Tu sme piesni dali

pomerne netradiènú formu – zahrali a zaspievali ju

obidve kapely spoloène. Vïaèné obecenstvo

odmenilo úèinkujúcich potleskom, ktorý vlastne patril

Tomu hore.

Z pódia sa

spriatelené kapely pobrali

do jedálne, kde sa okrem

telesného obèerstvenia

v e n o v a l i k r á t k y m

rozhovorom, niektorí aj

diskutovali so svojimi

fanúšikmi. Východniari

nesklamali a ukázali sa ako

vynikajúci hostitelia. A

nielen hostitelia, ale boli aj

skvelými spoloèníkmi. Na

neïalekej fare sme sa s nimi pri èajíku a koláèikoch

rozprávali do neskorej noci, predovšetkým o dojmoch

z posledného vystúpenia, èi o tom, ako to v našich

kapelách funguje alebo malo by fungova.

Na spiatoènej ceste domov sme sa zhodli,

že túto akciu si so Štrbanmi musíme ešte raz

zopakova na strednom Slovensku. Z hostite¾ov sa

stanú hostia a z hostí hostitelia. Treba si len nájs

vhodný èas a správne miesto.

Tento kalendárny rok èakajú kapelu

Crossroads okrem mládežníckych bohoslužieb aj

ïalšie vystúpenia, napríklad aj koncert na festivale

SEM-FEST v Zárieèí pri Púchove na západnom

Slovensku. V tejto èasti Slovenska naši „zahviezdia“ po

prvýkrát. Ostáva nám veri, že sa týmto

banskobystrickým mládežníkom aj naïalej bude dari

oslavova piesòami nášho Pána Ježiša Krista a

ukazova ¾uïom ten správny smer.

Marek Žilík

Což Bùh èiní, vše dobré jest...

Zaèínam slovami starej piesne z vedenia sociálnej pracovníèky aj duchovnú

Tranoscia. Každé ráno tak zaèína deò naša teta starostlivos. Zariadenie pravidelne navštevujú

Gitka a ja si túto pravdu každý deò pripomínam s zboroví farári na pobožnostiach a biblických

òou. Rok ubehol h o d i n á c h .

ako voda a my

K l i e n t i

sme si 3. mája

absolvujú tiež

2010 pripomenuli individuálne

p r v é v ý r o è i e

stretnutia s

p o s v ä t e n i a

kòazmi. Majú

K a n a á n u . S

tak príležitos

v ï a è n o s o u v

porozpráva sa

s r d c i m ô ž e m e o v e c i a c h ,

p o v e d a , ž e

k t o r é i m

z b o r o v é

priniesol život,

z a r i a d e n i e n a

a neraz to boli

p o s k y t o v a n i e

osudy ne¾ahké.

sociálnych služieb

Mnohí len teraz

je naplnené a

prichádzajú na

funguje. Obavy

to, že kresania

spojené s obmedzeniami danými zákonom nie sú uchránení od ažkostí vo svojom živote.

rozptýlil pred pár týždòami Ústavný súd SR. Spoloène však môžu konštatova, že s vierou sa

Vyriekol rozhodnutie, že doterajšie znenie tieto ažkosti nesú omnoho ¾ahšie.

zákona o sociálnych službách bolo protiústavné.

Zapojili sme sa do akcie KUMRÁN a

To znamená, že odteraz má každý právo vybra si reportáž nielen o duchovnom živote v Kanaáne

sociálne zariadenie, v ktorom mu budú bola odvysielaná v Rádiu Lumen. Naïalej

poskytované služby. Dobre sa rozvinula aj spolupracujeme so strednou zdravotníckou školu

spolupráca s Mestom Banská Bystrica. Vïaka i Slovenskou zdravotníckou univerzitou. Naïalej

Pánu Bohu aj za to.

h¾adáme dobrovo¾níkov. A tým, ktorí pre nás ako

Na ilustráciu uvádzam, že v Kanaáne k dobrovo¾níci už pracujú, ïakujeme. Ïakujeme za

dnešnému dòu býva 21 klientov, z tohto poètu je každú návštevu, prechádzku èi prejavený

11 evanjelikov. V zariadení sú traja muži a 18 žien. záujem. Za každý zasadený kvietok èi upeèený

Dvaja klienti majú nad 90 rokov, ale sú jedni z koláèik. Za ochotnú službu lekárok, ktoré nás

najvitálnejších. Nad 80 rokov veku je15 klientov a navštevujú. Za spoluprácu kaderníèky, ktorá nás

zvyšní štyria nad 70 rokov.

krášli. Za každú modlitbu i za každý milodar.

Staráme sa o mobilných, ale aj Ïakujeme Pánu Bohu za požehnanie.

imobilných klientov. Na sklonku života

nachádzajú títo ¾udia v našom zborovom

Elena Zemanová

zariadení okrem láskavej starostlivosti

opatrovate¾ského personálu a odborného

Milodary na Centrum zborovej diakonie Kanaán

Ing. Jozef Grexa s rodinou (1.1.2010) 400 € (9.2.2010); Viera Kubincová 5 € (9.2.2010);

(prevodom na úèet); Rodina Zemanová Donovalová Jarmila 30 € (11.2.2010); Anna

(7.1.2010) 50 €; Bohu známa sestra (8.1.2010) Necpálová 20 € (1.3.2010), Michal Dobrota 50 €

50 €; Bohu známa sestra (11.1.2010) 15 €; Bohu (8.3.2010), Hynko Ondrej 20 € (17.3.2010),

známa sestra (13.1.2010) 26 €; Bohu známa Mlyneková Blažena 100 € (18.3.2010), rodina

sestra (19.1.2010) 20 €; MUDr. Iveta Šajgalíková Sabová 150 € (3.5.2010). Bohu známa 35 €

100 € (20.1.2010); Danka Sinaiová 30 € (17.5.2010), rodina Koštialová 50 € (24.5.2010),

(20.1.2010); Bohu známa sestra darovala Bohu známa 10 € (24.5.2010), Tóthová Anna 20

návleky pre Kanaán; O¾ga Kubincová 5 € € (24.5.2010)

Milodary na Banskobystrický evanjelik

Bohu známa sestra 15 € (11.1.2010); Bohu Michal Dobrota 50 € (8.3.2010), Ondrejková O¾ga

známa sestra 10 € (13.1.2010); Bohu známa 20 € (10.3.2010), Anna Roháèová 20 €

sestra 5 € (19.1.2010); Ondrej Hynko 10 € (11.3.2010), rodina Kapustíková 10 €

(19.1.2010) ; Fília Sásová 12 € (28.1.2010); (15.3.2010), Bohu známa 30 € (18.3.2010), Mária

Donovalová Jarmila 5 € (11.2.2010); DOS Valentová 20 € (6.4.2010), filiálka Rieèka 50 €

Krivánska 11,- € (22.2.2010), Rodina Eliasová zo (7.4.2010), Kováè Daniel 10 € (8.4.2010), Bohu

Sásovej 20 € (23.2.2010), Èinèurová Františka známa 5 € (19.4.2010). Tóthová Anna 10 €

10 € (5.3.2010), Bohušová Helena 10 € (24.5.2010), Rosenbergerová Klára 5 €

(5.3.2010), Bohu známa sestra 10 € (5.3.2010), (28.5.2010).

Ïakujeme firme USS, menovite p. Ing. Trenèanovi, za realizáciu

oplotenia budovy Centra zborovej diakonie Kanaán.

Kartotéka èlenov cirkevného zboru ECAV Banská Bystrica

Všetkých bratov a sestry, ktorí a ktoré žijú na území Cirkevného zboru

ECAV Banská Bystrica, prosíme, aby si prevzali na farskom úrade alebo v chráme

kartoteèný lístok, vyplnili ho a odovzdali na farskom úrade. Každý pokrstený èlen

Cirkevného zboru ECAV Banská Bystrica má ma svoj vlastný kartoteèný lístok.

Evidencia sa robí s cie¾om zisti presný poèet èlenov Cirkevného zboru ECAV

Banská Bystrica.

Alianèný modlitebný týždeò

Skupinka strednej generácie

Radostné momentky z nášho Kanaánu

Chrámový zbor apoštola Pavla z Brezna

a spevokol V.F. Bystrého, CZ ECAV BB

Návšteva Hargašovcov 2. mája 2010,

45. výroèie konfirmácie

Pevnos viery

RECENZIA

Andrej Hajduk – jubilujúci teológ, básnik a prekladate¾, významný cirkevný historik. Andrej

Hajduk, rodák z Laškoviec vyrastajúci uprostred nedoziernych zemplínskych rovín plných vôní,

omamujúcich esencií žírnych letných obilných polí, absolvent michalovského gymnázia (1949) a

Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave (1953), kam sa ako zrelý, ¾udsky komplexný a

predvídavý znalec vývoja èloveèenskej podstaty vrátil formova a odovzdáva svoje hlboké

vedomosti a predovšetkým pevné nenarušite¾né presvedèenie o zmysle a smerovaní

vesmírnych dejín, urèených Božou vô¾ou a spravodlivosou mladým adeptom kòazského

poslania.

Jeho antológia Hovory z hlbín duše vyšla v Tranosciu pri príležitosti autorových osemdesiatin a

predstavuje vyvážený výrez z jeho duchovnej tvorby. Osloví každého, kto poéziu chápe nielen

ako ekvilibristiku slovných hier, ale nadovšetko všadeprítomný filozofický ponor do zásadných

otázok èloveka na jeho púti smrte¾nou etapou existencie.

Básnické prostriedky autora sú prosté, no svojou odzbrojujúcou nahotou a úprimnosou nás

vahujú do ažko definovate¾ného stavu, ktorým sa líši skutoèná poézia od prozaickej výpovede.

Pre Hajduka platia Rúfusove slová o básnikovi, ktorý sa ako bylina kdesi nad úhorom skláòa,

tvorí a ani nevie o tom.

Každý verš je plný oddanosti viere v Krista, kresanstvu a jeho veèným ideálom. Nemožno

opomenú motív lásky k matke, vlastný každému básnikovi. Vyrovnanos a zmierenie sa s

vlastným údelom, hlboká pokora je vyjadrená slovami „viacej som dostal, než som prosil milosti z

Božej rosy.“

Jemná nostalgia evokujúca spomienky na mlados, ktorá odišla, no nezmiera, znie z veršov: „Tie

dávne vzácne miesta tratia sa do dialí, akoby vtáci odlietajú a hviezda nechali..., lebo ich prudké

vetry ïaleko odviali.“ Cítime pevnú vieru, že pokojne dožije svoj sen o žiarivej pravde Božích

zákonov.

Idey vyznávané Andrejom Hajdukom dokonale súzvuèia s odkazom Františka z Assisi, „lebo ten,

kto rozdáva, prijíma, kto svoje neh¾adá, nachádza, kto odpúša, tomu bude odpustené a kto

umiera, rodí sa k veènému životu.“

Osobnos Andreja Hajduka je nepochybným príkladom inšpirácie pre nás všetkých h¾adajúcich

východisko z komplikovaného bludiska zlovestnej pozemskej existencie.

Ernest Sirochman

TITUL DO KNIŽNICE

BANSKOBYSTRICKÝ EVANJELIK

Vydáva Evanjelický a. v. farský úrad, Lazovná 42, Banská Bystrica. Fotografie: Tibor Molnár,

Slavomíra Očenášová Štrbová. Jazyková úprava: Ivan Očenáš. Tlač: DALI-BB, s.r.o., www.daliprint.sk

Banskobystrický evanjelik - Banská Bystrica

Banskobystrický evanjelik - Banská Bystrica ... View more Banskobystrický evanjelik - Banská Bystrica

Delete template?

Save as template ?

Banskobystrický evanjelik - Banská Bystrica Banskobystrický evanjelik - Banská Bystrica