Životné podmienky a zdravie 2003

zachrípnutie, vysychanie hrdla, dýchavičnosť až výrazná dýchavica. Z hľadiska fajčenia
v oboch podskupinách prevaž ovali nefajčiari. Vyhodnotením rtg. nálezov so zameraním na
kostnú fluorózu (v spolupráci s röntgenológom), išlo v dvoch prípadoch o I.-II. štádium
kostnej fluorózy a v 4 prípadoch o II.-III. štádium poškodenia kostnokĺbneho aparátu.
V II.podskupine sme zaznamenali tieto klinické nálezy: v jednom prípade klinicky
a fibrobronchoskopicky potvrdená hypertrofická laryngitída a chronická bronchitída,
jedenkrát chronická suchá rinitída s defektom (eróziou) v oblasti nosového septa a jedenkrát
bolo hlásené iné poškodenia zdravia pri práci - pľúcna fibróza s HRCT verifikovaným
nálezom difúzneho obrazu fibróznych zmien, zhrubnutím interlobárnych sept a subpleurálnej
línie.
Fluoridy v moči boli nad biologický limit l50 µmol/l u troch pacientov v I.podskupine,
u ostatných neprekračovali uvedenú hranicu biologického limitu, (boli prítomné len známky
expozície). V II.podskupine fluoridy v moči prekračovali biologický limit v jednom prípade,
v dvoch prípadoch boli tiež prítomné len známky expozície. Vo všetkých 9 prípadoch,
predtým ako bola hlásená ChzP resp. iné poškodenia zdravia pri práci (pľúcna fibróza), bola
miera expozície fluóru resp. jeho zlúčeninám (napr.HF) overená hygienickým prieskumom.
Koncentrácie fluoridov v ovzduší v I.podskupine niekoľkonásobne prekračovali NPK-P,
podobne ako i v II.podskupine, kde hodnoty kyseliny fluorovodíkovej, fluoridu amónneho
atď . v pracovnom prostredí prekračovali NPK-P na uvedených pracoviskách. To bolo
i príčinou, ž e hoci nie u všetkých exponovaných BET (fluoridy v moči), prekračovali daný
biologický limit l50 µmol/l, pre závaž ný klinický či rtg. nález a potvrdenú nadlimitnú
dlhoročnú expozíciu v riziku fluóru a jeho zlúčenín, im bola ChzP priznaná, berúc do úvahy
i faktor rozdielnej vnímavosti jednotlivcov na rizikové činitele.
Záver
Je mnoho nejasného o účinkoch fluóru na exponovaného človeka a mnoho sa už
i spoznalo. Aj my sa snažíme poznať, čo sa vo svete už o účinkoch fluóru vie a na úrovni
doby chrániť zdravie našich pracovníkov (7). To bolo i naším cieľom.
Literatúra:
1. Grinbertg, A. V.: Röntgenodiagnostika profesionaľnych zabolevanij kostej i sustavov. Leningrad, Medzig
l962.
2. LaDou, J.: Occupational Environmental Medicine. Standford, Connecticat, l997, 845 s.
3. Lum, M., Orti, D., Poindexter, P.: Medical Management Guidelines for Acute Chemical Exposures,
California, Department of Health and Human Services, Agency for Toxic Substances and Disease Registry,
l994, 243 s.
4. Recommended health – based occupational exposure limits for respiratory irritans. Report of a WHO Study
Grup. Geneva, World Health Organization l984, l54 s.
5. Rom,W. N.: Environmental and Occupational medicine. Boston, Little, Brown 1992, 1493 s.
6. Rouget, A.: Modifications radiologiques dans la fluorose industrielle. These, No 3.4O7. Faculte de medicine
Universite de Geneva, l974.
7. Vido, A., Vido, M., Nárož ná, Z.: Roentgenové nálezy na pohybovom ústrojenstve hutníkov hlinikárne po 20
rokoch expozície. Pracov. Lék., 37, l985, 4, s. l23- l25.
8. Vido, A., Vido, M.: Rizikové činitele pracoviska a klinické nálezy u hutníkov pri výrobe hliníka. Pracov.
Lék., 35, l983, 6, s. 254–258.
81