Životné podmienky a zdravie 2003

Tab.1. Cyanotoxíny a ich akútna toxicita podľ a Chorus,I.
Cyanotoxíny Producenti toxínov Mechanizmus toxicity
Microcystíny všeobecne
(60 zná mych kongenérov)
Microcystín – LR, YR, RR
Microcystis, Planktothrix,
Oscillatoria, Nostoc, Anabaena,
Anabaenopsis, Hapalosyphon
Blokujú proteín fosfatá zu kovalentnou
väzbou a zapríčiňujú krvá canie do pečene,
nebezpečie kumulatívneho účinku
Neurotoxíny
Anatoxín – a (alkaloid)
Anatoxín a(s)
(jednotky organofosfá tov)
Saxitoxíny
(alkaloidy karbamá tov)
Cytotoxín
Cylindrospermopsin
(alkaloid)
Anabaena, Oscillatoria,
Aphanizomenon,
Cylindrospermum
Zná me iba u 2 druhov Anabaena
Aphanizomenon, Anabaena,
Lyngbya, Cylindrospermopsis
raciborskii
Cylindrospermopsis raciborskii
Blokujú postsynaptickú depolarizá ciu,
blokujú acetylcholinesterá zu,
blokujú sodíkové kaná ly
Blokujú syntézu proteínov, kumulatívny
toxický účinok
Najrozšírenejší rod tvoriaci vodný kvet nielen vo svete ale aj na Slovensku –
Microcystis je takmer vždy toxický , aj keď sa vyskytujú aj netoxické kmene. Microcystíny
poškodzujú hlavne pečeň a majú kumulatívny účinok. Vo vzorká ch sinicového vodného kvetu
zo ZŠ mal prá ve Microcystis v ostatný ch 3 rokoch dominantné postavenie (obr. 2).
100%
80%
60%
40%
20%
Anabaena
Woronichia
Aphanizomenom
Microcyst
0%
1999 2000 2001
Obr. 2. Percentuá lne zastúpenie taxonomický ch skupín siníc vo vodnom kvete Zemplínskej Šíravy na stredisku
Medvedia Hora - august
Prvý krá t bola zistená prítomnosť cyanotoxínov vo vodnom kvete ZŠ v auguste 2001
v sume microcystínov 607,7 mg/kg sušiny pri počte siníc 395 780 buniek/ml, chlorofylu-a
353,4 µ g/l a teplote vody 24° C a následne toho istého roku v októbri v sume microcystínov
1014,6 mg/kg sušiny pri počte siníc 99 460 buniek/ml, chlorofylu-a 83,6 µ g/l a teplote vody
11°C. V obidvoch vzorká ch vody bola ekotoxikologický m testom na Thamnocephalus
platyurus doká zaná toxicita.
Z našich pozorovaní ďalej vyplynulo, ž e so zniž ovaním prietoku vody v nádrž i stúpa
biologická závadnosť vody. K masívnemu premnož eniu siníc dochá dza v auguste, čo má za
ná sledok zníž enie priehľ adnosti vody a zmenu jej organoleptický ch vlastností. Medzi počtom
siníc a koncentrá ciou chlorofylu-a bola zistená priama úmernosť . Tvorbu sinicového vodného
kvetu štatisticky významne ovplyvňuje teplota vody nad 20°C, ako aj výška vodnej hladiny
65