Životné podmienky a zdravie 2003

Výsledky
Poznajúc mechanizmus vývoja bronchiálnej stenózy je evidentné, že niekoľko
komponentov jaskynnej mikroklímy slúži ako zdroj pre vysvetlenie tejto skúsenosti.
Porovnajúc parametre klímy vonkajšieho prostredia, bytu a jaskynného prostredia zisťujeme,
že v jaskynnom prostredí nie sú prítomné faktory, ktoré provokujú astmatický atak vo
vonkajšom prostredí (obr. 2a, 2b): biologická čistota prostredia- bez alergénov, nízke
rýchlosti prúdenia, potlačený front efekt, vlhkosť, malá denná i ročná amplitúda teploty.
Vplyv jaskynného prostredia zmenšuje hyperreaktivitu bronchiálneho systému astmatikov a
biologické zmeny vyvolané touto skutočnosťou sú odozvou v neurohormonálnej regulácii.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že priaznivé zmeny zaznamenané počas pobytu v jaskyni
nie sú limitované len liečebnou kúrou.
Rozhodujúcu úlohu v uvedenom biologickom procese hrá komplex prírodnej
radioaktivity, ionizácie ovzdušia a jaskynného aerosólu. Je známe, že malé radioaktívne
dávky aktivujú tkanivový metabolizmus, pozitívne vplývajú na imunitný systém a zlepšujú
rezistenciu organizmu. Negatívne ióny dokazateľne stimulujú sympatické nervstvo v systéme
sympatikus - parasympatikus, s priaznivým dopadom na bronchiálny systém.
Rozhodujúcu úlohu na skutočnosti vysokého stupňa biologickej čistoty v jaskyni má
fakt minimálneho počtu patogénnych mikroorganizmov a ich obmedzený vplyv v danom
prostredí, čo je spôsobené najmä filtračnou schopnosťou horninového nadložia,
elektroaerosolovým mechnizmom čistenia, teplotou, svetelnými podmienkami, atď.
Vysoká relatívna vlhkosť sama o sebe pomáha v likvidácii hustého bronchiálneho
sekrétu a v adícii fyzikálno-chemických charakteristík tzv. elektroaerosolu (negatívne iony,
acidita, vysoký obsah Ca+, Mg+) má sedatívne i dezinfekčné účinky. Vysoký obsah CO 2 tiež
priaznivo ovplyvňuje proces dýchania.
Ako nevyhnutná požiadavka v ďaľšom posune exaktného poznania vzťahu
biologických zmien a zmien parametrov jaskynného prostredia sa ukázala inovácia systému
monitorovania parametrov jaskynného prostredia, ktorá viedla k vytvoreniu kontinuálneho
meracieho systému vybraných parametrov jaskynného i vonkajšieho prostredia, a to: teploty
vzduchu, ralatívnej vlhkosti vzduchu, tlaku vzduchu, rýchlosti prúdenia vzduchu,
koncentrácie CO 2 vo vzduchu, EOAR, OAR, koncentrácie kladných a záporných ionov,
chemizmu aerosólu.
Zo sledovaných mikroklimatických parametrov predovšetkým teplota a vlhkosť
vzduchu najcitlivejšie dokumentujú dôsledky antropogénnej činnosti v krasových objektoch.
Návštevnosť, liečebný pobyt pacientov a s tým súvisiaca prevádzka elektrického osvetlenia
výrazne ovplyvňujú konštantnú teplotu a vlhkosť ovzdušia a v konečnom dôsledku aj tvorbu a
zánik sintrových útvarov. Sledovanie atmosferického tlaku reprezentuje doplňujúci parameter
významný pre konečnú termodynamickú bilanciu v krasovom objekte. Z hľadiska
posudzovania vplyvu antropogénnej činnosti na prírodné prostredie v krasových objektoch je
veľmi významným parametrom chemizmus jaskynného ovzdušia. Chemizmus jaskynného
aerosólu najlepšie dokumentuje negatívne dôsledky antropogénnej činnosti. Prítomnosť
cudzorodých látok v jaskynnom aerosóle je dôležitým indikátorom negatívneho vplyvu na
prírodné prostredie krasových objektov. Zvýšená koncentrácia CO 2 v jaskynnom prostredí nie
je len dôsledkom genézy krasu a vlastností nadložia, ale je tiež indikátorom vplyvu
antropogénnej činnosti.
Z ďaľších parametrov jaskynného ovzdušia má svoj špecifický význam koncentrácia
voľných iónov, ako dôsledok emanácie prírodných radionuklidov - radónu a thorónu. Štúdium
týchto fyzikálnych parametrov umožňuje charakterizovať prírodné prostredie každého
krasového objektu, a to hlavne z aspektu speleoterapeutického využitia.
Vychádzajúc z poznatkov o mechanizme vývoja bronchiálnej stenózy, o
termodynamickej rovnováhe systému jaskynného prostredia, zákonitosti fyzikálno -
57