Životné podmienky a zdravie 2003

návrhu jednotnej päťstupňovej škály obťažovania hlukom. V našej práci bola použitá
trojstupňová škála, ktorú treba zohľ adniť pri porovnávaní výsledkov.
V našej práci bivariantná analýza naznačila (nie však signifikantne) riziká zvýš enia
hladín systolického a diastolického tlaku krvi a signifikantný nárast rizík interferencie
s viacerými aktivitami v skupine objektívne exponovanej dopravnému hluku. Analýza ukázala
marginálny, inverzný, nie však signifikantný vzťah medzi obťažovaním hlukom v celom
súbore pre hladinu diastolického tlaku krvi a skóre kardiovaskulárneho rizika. Naznačený bol
aj inverzný vzťah v exponovanom súbore medzi stupňami obťažovania dopravným hlukom
a hladinou systolického tlaku krvi. Viacrozmerná lineárna regresia ukázala negatívny vzťah
medzi stupňom obťažovania dopravným hlukom a eleváciou hladiny diastolického tlaku krvi.
Môž me konštatovať, že naše výsledky sú v súlade s Lercherom a kol. (20).
Tieto vzťahy naznačujú potrebu analýzy aj subjektívnych faktorov (napr. obťažovanie
hlukom, citlivosť na hluk) pri štúdiach podobného charakteru. Stupeň subjektívneho
obťažovania dopravným hlukom sa zatiaľ ukazuje vhodným indikátorom pre zhodnotenie
objektívnej hlukovej expozície, nie však vo vzťahu k hypertenzii. V našom pomerne mladom
a homogénnom súbore ťažko hovoriť o hypertenzii, preto ani výsledky nie sú jednoznačné
a je potrebná opatrnosť pri ich interpretácií.
Literatúra:
1. Berglund, B., Lindvall, T., Schwela, D. H. (eds): Guidelines for Community Noise. Geneva, WHO 2000.
159 s.
2. Á ghová, Ľ .: Der Verkehrslärm als ein Störfaktor im schulmilieu. Z. ges. Hyg., 21, 1975, 4, s. 302-306.
3. Á ghová, Ľ ., Voleková, J., Jurkovičová, J., Š itár, J.: Psychohygienické aspekty hlukovej záťaže v
urbanizovanom prostredí. Psychológia v riešení ekologických problémov. Ú stav experimentálnej
psychológie SAV, 1992, s. 63-66.
4. Radulov, Š ., Rolný, D.: Hluk v životnom prostredí niektorých miest SSR a rušenie obyvateľ stva. Acta
Hygien. Epidemiol. Microbiol. Príloha 3/1988, Praha 1988, s. 120-127.
5. Sobotová, Ľ ., Jurkovičová, J., Voleková, J., Á ghová, Ľ .: Community noise annoyance risk in two surveys.
Int. J. Occup. Med. Environ. Health, 14, 2001, 2, s. 197-200.
6. Dietzová, Z.: Rušivé účinky a zdravotné dôsledky hluku. Ž ivotné podmienky a zdravie. Bratislava, Národné
centrum podpory zdravia 2000, 355 s. (s. 340-344).
7. Š išma, P.: Zdravotní důsledky a rušivé účinky hluku. Zdraví a životní prostředí. 1. konference Systému
monitorování zdravotního stavu obyvatelstva ve vztahu k životnímu prostředí. Praha, Státní zdravotní ústav,
Ú středí monitoringu zdravotního stavu, 1996, 407 s. (s. 243-252).
8. Dostál, A., Janušová, T., Szárazová, M., Brodniansky, B.: Užívanie sedatív a hypnotík - riešenie problému
nezvládania neurotizujúceho hluku. Hygiena, 47, 2002, 4, s. 197-201.
9. Jelínková, M., Picek, M.: Physical and psychological factors determining population responses to the
environment. Activ. nerv. super., 26, 1984, 2, s. 144-146.
10. Havránek, J. a kol.: Hluk a zdraví. Praha, Avicenum 1990, 278 s.
11. Stansfeld, S. A., Sharp, D. S., Gallacher, J., Babisch, W.: Road traffic noise, noise sensitivity and
psychological disorder. Psychol. Med., 23, 1993, s. 977-985.
12. Babisch, W., Ising, H., Gallacher, J. E. J., Sharp, D. S., Baker, I. A.: Traffic noise and cardiovascular risk:
The Speedwell study, first phase. Outdoor noise levels and risk factors. Arch. Environ. Health, 48, 1993a, 6,
s. 401-405.
13. Babisch, W., Ising, H., Elwood, P. C. , Sharp, D. S., Bainton, D.: Traffic noise and cardiovascular risk: The
Caerphilly and Speedwell studies, second phase. Risk estimation, prevalence, and incidence of ischemic
heart disease. Arch. Environ. Health, 48, 1993b, 6, s. 406-413.
14. Elwood, P. C., Ising, H., Babisch, W.: Traffic noise and cardiovascular disease. The Caerphilly and
Speedwell studies. Schriftenr Ver Wasser Boden Lufthyg., 88, 1993, s. 118-134.
15. Babisch, W., Ising, H, Gallacher J. E., Sweetnam, P. M., Elwood, P. C.: Traffic noise and cardiovascular
risk: the Caerphilly and Speedwell studies, third phase - 10 - year follow up. Arch. Environ. Health, 54,
1999, s. 210-216.
16. Nariadenie vlády SR o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami. Zbierka zákonov č. 40/2002, čiastka 20,
18 s.
17. Jurkovičová, J., Á ghová, Ľ ., Š tefániková, Z., Š evčíková, Ľ ., Nosková, T., Sekretár, S.: Cardiovascular
disease risk in medical students. Studia psychol., 39, 1997, 4, s. 259-262.
51