Životné podmienky a zdravie 2003

Analýza ukázala marginálny, nie však signifikantný vzťah medzi obťažovaním
hlukom v celom súbore (OR MH = 0,85 (95 % IS = 0,54 - 1,34) pre hladinu diastolického tlaku
krvi a skóre kardiovaskulárneho rizika (OR MH = 0,84 (95 % IS = 0,63 - 1,10). Naznačený bol
aj vzťah v exponovanom súbore medzi stupňami obťažovania dopravným hlukom a hladinou
systolického tlaku krvi (OR MH = 0,73 (95 % IS = 0,41 - 1,16) (obr. 2).
skó re kardiovask. rizika
EXPONOVANÁ
SKUPINA
diastol. TK
systol. TK
skó re kardiovask. rizika
KONTROLNÁ
SKUPINA
diastol. TK
systol. TK
skó re kardiovask. rizika
95 % IS
SPOLU
diastol. TK
systol. TK
odds ratio
0 1 1 2 3
kvantifikácia rizika
Obr. 2. Vyjadrenie rizík elevácie hladiny tlaku krvi a skóre kardiovaskulárneho rizika (exponovaná, kontrolná
skupina a celý súbor)
Diskusia a závery
V našej práci sme sledovali vzťah medzi subjektívnym hodnotením hlukovej
expozície a nesluchovými, nešpecifickými účinkami dopravného hluku v súbore
vysokoškolákov.
Subjektívne sme hodnotili hlukovú expozíciu podľ a stupňa obťažovania hlukom,
celkovej rozmrzenosti (annoyance) a interferencie s rôznymi aktivitami.
Stupeň celkovej rozmrzenosti (annoyance) ako najvšeobecnejšiu odpoveď
obyvateľstva na prekročenie prípustných hladín hluku sme dávali do vzťahu k elevácií hladín
systolického a diastolického tlaku krvi ako aj skóre kardiovaskulárneho rizika. V dostupnej
literatúre sa stupeň celkovej rozmrzenosti ako aj citlivosť na hluk (tzv. noise sensitivity) často
používa ako indikátor expozície hluku vo vzťahu k jeho extaraurálnym účinkom (najmä
v oblasti kardiovaskulárneho systému) (19, 20). V pracovnom prostredí Lercher (1993) zistil
pomocou multivariantnej analýzy vplyv celkovej rozmrzenosti (annoyance) na hodnoty
hladiny systolického a diastolického tlaku krvi v mmHg. Vychádzalo to v priemere pre
systolický tlak elevácia 2,1 (95% IS = (- 3,0 - 7,3) a pre diastolický tlak elevácia 3,5 (95% IS
= (0,3 - 7,4). V životnom prostredí (21) použil stupeň subjektívneho hodnotenia celkovej
rozmrzenosti (annoyance) ako indikátor hlukovej expozície. Výsledok bol v rozpore
s očakávaným vzťahom (najvyššie percento probandov s hypertenziou bolo v skupine
subjektívne najmenej rušenej dopravným hlukom). Tieto výsledky si vyžadujú dôkladnejšiu
analýzu z psychologického hľ adiska.
Dôležité je zjednotiť otázky týkajúce sa obťažovania hlukom v jednotlivých
dotazníkoch použitých v rôznych krajinách. O toto sa pokúsili Fields a kol. (21, 22) pri
50