Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Ž ivotné <strong>podmienky</strong> a <strong>zdravie</strong>, <strong>2003</strong><br />
SUBJEKTÍ VNE HODNOTENIE HLUKOVEJ EXPOZÍ CIE VO VZŤ AHU<br />
K NESLUCHOVÝM Ú ČINKOM DOPRAVNÉ HO HLUKU 1<br />
Ľ . Sobotová, J. Jurkovičová, Z. Š tefániková, Ľ . Š evčíková, Ľ . Á ghová<br />
Ú stav hygieny Lekárskej fakulty UK, Bratislava<br />
prednostka: prof. MUDr. Ľ . Á ghová, CSc.<br />
Ú vod<br />
Hluk zaujíma zvláštne postavenie medzi mnohými negatívnymi faktormi životného<br />
prostredia (1). Objektívnymi vyšetreniami a dotazníkovými akciami bol dokázaný výrazne<br />
rušivý vplyv tzv. komunálneho hluku (pri hladinách v rozmedzí od 60 do 90 dB/A ide<br />
o extraaurálne účinky, kedy dochádza k nešpecifickým reakciám celého organizmu, hlavne v<br />
sfére vegetatívnej, endokrinnej a regulačnej a s tým súvisiacimi poruchami funkcií), najmä v<br />
nočných hodinách, horší zdravotný stav obyvateľov v hlučných oblastiach, častejší výskyt<br />
neurotizmu a iných psychických porúch (2, 3, 4 5, 6, 7, 8)<br />
Najvšeobecnejšou odpoveďou obyvateľstva na prekročenie prípustných hladín hluku<br />
býva rozmrzenosť (annoyance). Je to psychický stav, ktorý vzniká pri mimovoľ nom vnímaní<br />
vplyvov alebo pri podriaďovaní sa okolnostiam, ku ktorým má jedinec zamietavý postoj,<br />
pretože rušia jeho súkromie, prekážajú vo vykonávanej činnosti alebo ovplyvňujú kvalitu<br />
odpočinku. Reakciou na to sú pocity odporu, podráždenosť a v niektorých prípadoch<br />
psychosomatické poruchy (9, 10, 11).<br />
Účinky na kardiovaskulárny systém patria medzi nesluchové, nešpecifické účinky<br />
hluku. Výsledky epidemiologických štúdií objektívne zhodnocujúcich pôsobenie dopravného<br />
hluku ako rizikového faktora kardiovaskulárnych ochorení sú v mnohom kontroverzné a ich<br />
problémom je nepresnosť kvantifikácie medzi expozíciou a účinkami na <strong>zdravie</strong>,<br />
multifaktoriálnosť a skresľ ujúce faktory, selekčný a informačný bias. Predbežné výsledky<br />
niekoľ kých prospektívnych štúdií, ktoré hoci disponujú pomerne veľkými súbormi (2 512 a 2<br />
348 respondentov), nedokazujú dostatočne kauzalitu vzťahu medzi dlhotrvajúcou hlukovou<br />
expozíciou a tlakom krvi alebo ostatnými známymi rizikovými faktormi koronárnej choroby<br />
srdca (12, 13, 14, 15). Objavujú sa štúdie v pracovnom a v životnom prostredí sledujúce<br />
vplyv miery a stupňa subjektívneho hodnotenia hlukovej expozície (obťažovanie,<br />
rozmrzenosť) ako modifikujúcho faktora na hladinu systolického a diastolického tlaku krvi<br />
ako aj skóre kardiovaskulárneho rizika.<br />
Cieľ štúdie<br />
Cieľ om našej práce bolo subjektívne zhodnotiť hlukovú expozíciu vybraného súboru<br />
vysokoškolákov bývajúcich a študujúcich v Bratislave ako aj vplyv rozmrzenosti<br />
(annoyance) na hladinu systolického a diastolického tlaku krvi a skóre kardiovaskulárneho<br />
rizika. Zároveň sme vypočítali riziká niektorých nesluchových účinkov hluku (odds ratio, 95<br />
% interval spoľ ahlivosti).<br />
Materiál a metódy<br />
Náš súbor (n = 465; 39,6% mužov, 60,4 % žien, priemerný vek 22,3 ± 2 roka ) tvorila<br />
exponovaná skupina dopravnému hluku (n = 220) a kontrolná skupina (n = 245).<br />
Ekvivalentné hladiny hluku sme stanovili pomocou štandardnej meracej techniky<br />
1 Tá to prá ca bola realizovaná s finančnou podporou grantu VEGA MŠ SR a SAV 1/0533/33<br />
47
Change language