Životné podmienky a zdravie 2003

Ž ivotné podmienky a zdravie, 2003
5. JÚ N 2002
30. VÝ ROČIE VYHLÁ SENIA SVETOVÉ HO DŇ A Ž IVOTNÉ HO PROSTREDIA
E. Mihalská 1 , E. Haladová 2
1 Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava
rektor: prof. MUDr. J. Štencl, CSc.
2 Štá tny zdravotný ústav hl. m. SR, Bratislava
riaditeľ ka: MUDr. E. Haladová , CSc., MPH
Každoroč ne si 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia. Tento deň je
spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16.
júna 1972 v Stockholme pod heslom „Zem je len jedna“. Zúč astnili sa na nej zá stupcovia 112
štá tov. Na konferencii prerokovali prvú súhrnnú sprá vu o stave životného prostredia a
schvá lili Deklará ciu o životnom prostredí č loveka, ktorá uviedla 25 zásad na zachovanie a
zlepšenie životného prostredia na Zemi. Účastníci konferencie po prvý krá t deklarovali prá vo
č loveka na priaznivé životné prostredie a zá roveň navrhli globá lny systém pozorovania Zeme.
V nadvä znosti na odporúč ania konferencie schvá lilo 27. valné zhromaždenie OSN 15.
decembra 1972 Environmentá lny program OSN (UNEP) a vyhlá silo 5. jún za Svetový deň
životného prostredia.
Stockholmská konferencia upriamila pozornosť svetovej verejnosti na potrebu riešiť
v zá ujme zachovania existencie ľ udstva na planéte Zem problémy ž ivotného prostredia, ktoré
presahujú hranice štá tov a kontinentov, a preto aj ich riešenie si vyžaduje spoluprá cu na
medziná rodnej úrovni. Ochrana ozónovej vrstvy Zeme, eliminovanie zneč istenia vôd a
ovzdušia, podmieňujúceho skleníkový efekt a kyslé dažde, jadrová bezpeč nosť,
zneškodňovanie odpadov a otá zky biodiverzity sa potupne stali predmetom viacerý ch
medziná rodný ch dohovorov i poslaním celosvetový ch i regioná lnych integrač ný ch zoskupení.
Slovenská republika je signatá rom väčšiny z týchto dohovorov a úč astníkom
environmentá lnych aktivít medziná rodného charakteru. Nové prístupy k životnému prostrediu
uplatňuje vo svojej politike i prá vnom systéme.
Stockholmská konferencia sa sústredila len na otá zky starostlivosti o životné
prostredie. Snahy svetového spoloč enstva o zaistenie globá lnej environmentá lnej bezpeč nosti
sa však ná sledne vyvíjali už z hľadiska širšieho prístupu, a to najskôr formulá ciou a ná sledne
aj uplatňovaním princípu trvalej udržateľ nosti. Táto nová ideológia sa premietla do
politický ch agend jednotlivý ch vlá d.
Prelomový m bodom, prinášajúcim zásadnú zmenu orientá cie v prospech trvalo
udržateľ ného rozvoja sa stala už historická Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji
(UNCED), ktorá sa konala v roku 1992 v Riu de Janeiro. Široké zastúpenie úč astníkov tejto
konferencie, považovanej za najväčšiu medziná rodnú konferenciu na najvyššej úrovni v celej
histórii ľ udstva, bolo dôkazom uvedomenia si potreby integrá cie sociá lnych, ekonomický ch a
environmentá lnych aspektov formou nastúpenia cesty trvalo udržateľ ného rozvoja. Samotná
konferencia a tiež dokumenty s globá lnym významom a prierezový m charakterom prijaté na
nej, výrazne ovplyvnili č innosť mnohý ch organizá cií ekonomického, sociá lneho a
environmentá lneho zamerania vo svete i v jednotlivý ch štá toch. Rozhodne za najväčší úspech
konferencie možno považovať prijatie Agendy 21- komplexného východiskového dokumentu
predstavujúceho reá lny návod na zlepšenie kvality života vo vyváženom životnom prostredí
so sociá lnou a ekonomickou dimenziou. Agenda 21 sa realizuje tak na globá lnej, ako aj na
ná rodnej a loká lnej úrovni organizá ciami systému OSN, vlá dami i mimovlá dnymi
organizá ciami.
378