Životné podmienky a zdravie 2003

Ž ivotné podmienky a zdravie, 2003
MEDICÍ NSKO -EKOLOGICKÁ PROBLEMATIKA VO VÝUČ BE POSLUCHÁČ OV
LEKÁ RSKEJ FAKULTY UPJŠ V KOŠICIACH
K. Bernasovská , K. Rimá rová , G. Holéczyová
Ústav hygieny Leká rskej fakulty UPJŠ , Košice
prednostka: prof. MUDr. K. Bernasovská , CSc.
Sú časný, antropocentricky ponímaný svet, na zač iatku 3. milénia, dosiahol znač ný
politický, hospodá rsky, sociá lny a kultú rny rozmach, avšak priniesol so sebou aj také
nežiaduce negatívne javy, akými sú ekologické krízy. Ohrozená je samotná biologická
existencia ľudstva v dôsledku celkového zhoršovania genofondu, alebo v dôsledku dvoch
diametrá lnych prejavov populač nej reprodukcie. Kým vo vyspelých krajiná ch sa pôrodnosť
znižuje, naopak v hospodá rsky zaostalých krajiná ch ide o prejavy populač nej expló zie
s exponenciá lnym nárastom poč tu obyvateľstva a ďalšími sprievodnými negatívnymi javmi,
akými sú rast hustoty obyvateľstva na malom ú zemí, zhoršovanie kvality a hygienickej
ú rovne bývania, nedostatoč ná výživa až hladovanie, nedostatok pitnej vody, problémy
s odstraňovaním odpadových látok, zvýšený výskyt infekč ných ochorení, zvýšená
novorodenecká a detská ú mrtnosť , atď. až po pandémiu HIV vírusu (1, 3).
Za ekologickú krízu sa považuje exploatá cia prírodných energetických zdrojov
fosílnych palív, č o sú visí so zvyšujú cimi sa požiadavkami na potrebu energie a s výstavbou
ató mových elektrá rní, a to všetko vedie k ďalšej ekologickej kríze, degradá cii životného
prostredia, jeho hlavných zložiek vody, pôdy, ovzdušia, jeho kvality zvýšenými
koncentrá ciami oxidov S, N, skleníkových plynov C, CH 4 , č o vedie k redukcii ozó novej
vrstvy, zvýšenej intenzite ionizujú ceho žiarenia, k zmená m klímy v zmysle globá lneho
otepľovania, s následkami na živých organizmoch, až po nezmyselné ohrozovanie existencie
ľudstva hrozbou ató movej vojny (3).
Mimo týchto globá lnych dlhodobých ekologických kríz nás neč akane prekvapili
udalosti augustových týždňov 2002, t. j. živelná pohroma trvalých dažďov, povodní a zá plav,
ktoré zasiahli stred Euró py – Rakú sko, Nemecko, Česko a Slovensko, s najvyšším stupňom
ohrozenia, evakuá ciou obyvateľstva, hroziacim nebezpeč enstvom epidémií, zamorením
životného prostredia – vôd, pôdy a ovzdušia toxickými látkami a ropnými produktmi zo
zatopených priemyselných objektov a dopravy, s obrovskými materiá lnymi škodami na
ľudských príbytkoch, ale aj historických skvostoch postihnutých miest a krajín,
vyčísliteľnými v miliardových hodnotá ch a nevyčísliteľnými hodnotami tragických bilancií na
stratá ch ľudských životov a psychike postihnutých.
Uvedené skutoč nosti č oraz naliehavejšie nabá dajú ľudstvo k riešeniu tejto
problematiky. Ekologické problémy sa nestá vajú stredobodom pozornosti len laickej
verejnosti, ale musia byť riešené najmä odborníkmi. Zložitosť súčasných globá lnych
ekologických a environmentá lnych problémov si vyžaduje nevyhnutnú eduká ciu, spoluprá cu,
prepojenie a integrá ciu mnohých vedeckovýskumných inštitú cií a pracovísk, kompetentných
orgá nov a organizá cií v celosvetovom meradle, s najnovšími prístupmi a účinnejšími
riešeniami, napr. Kjó tska dohoda, Antiglobalisti, Greenpeace, „Svetový summit OSN o trvale
udržateľnom rozvoji“ v juhoafrickom Johannesburgu, v septembri 2002 (2, 5).
Ekoló gia sa stá va súčasť ou nášho každodenného života, týka sa bezprostredne
každého z ná s, urč uje kvalitu nášho života a z 20-30 % determinuje naše zdravie (4).
V procese transformá cie nášho školstva bola Ministerstvom školstva SR do uč ebných
osnov zaradená environmentá lna výchova na všetkých ú rovniach vzdelá vania, a to od
materských škôl, základných, stredných, odborných až po vysoké školy, aj v mimoškolskej
371