Životné podmienky a zdravie 2003

ktorý by skóroval plným počtom bodov, tj. by bol schopný odpovedať na všetky okruhy
otázok úplne správne (tab. 3).
Tab. 3. Charakteristika súboru podľa kategórií MMSE a pohlavia
Pohlavie
Kategórie MMSE
Nepatrné zmeny Mierne zmeny Ťažké poruchy Celkove
Muži 36 13 4 53
Ženy 86 40 12 138
Spolu 122 53 16 191
% 63,9 27,7 8,4 100,0
Zaujímalo nás, ktoré faktory sa podieľajú na vysvetlení variability psychického
zdravia hodnoteného pomocou MOS SF - 20 v našom súbore starších ľudí. Tento vzťah
najlepšie popisoval všeobecný lineárny model. V modeli sme pracovali s desiatimi faktormi
(pohlavie, vek, vzdelanie, s kým žije respondent, v spoločnej domácnosti, počet chronických
chorôb, kognitívne schopnosti (MMSE), spokojnosť so životom (Cantril; Campbel) a telesné
fungovanie. Variabilitu psychického zdravia našich respondentov najviac vysvetľuje miera
subjektívnej spokojnosti s vlastným životom a taktiež prítomnosť alebo neprítomnosť bolesti
(upravené R 2 = 41,0904). Konečný model vysvetľujúci psychické zdravie v súbore
respondentov je uvedený na tabuľke 4. Durbin - Watsonova štatistika predstavovala 1,9696
(P=0,4186), čo znamená, že zvolený model je správny.
Tab. 4. Konečný model vysvetľujúci psychické zdravie v súbore (pre 3 štatisticky významné premenné)
Standard T
Parameter Estimate Error Statistic P-Value
CONSTANT 3,78471 0,386132 9,80159 0,0000
Campbel 0,187353 0,043037 4,3533 0,0000
Pain - 0,319533 0,0758697 -4,2116 0,0000
Cantril 0,100333 0,0305732 3,28173 0,0012
Zmeny v kognícii (MMSE) vysvetľuje z desiatich skúmaných faktorov iba spokojnosť
so životom vyjadrená pomocou Cantrilovho rebríčka, ale len v 12% prípadoch (R 2 = 12,4 %).
Ostatné modelované faktory, vrátane vzdelania respondentov, sa nepodieľajú na vysvetlení
variability kognitívnych funkcií.
Diskusia
Skúmanie psychického zdravia by malo patriť medzi rutinné vyšetrenia v geriatrickej
a gerontologickej praxi. Variabilita psychického stavu je veľká u starších ľudí. Očakávali
sme, že na tomto ukazovateli sa bude významnou mierou podieľať prítomnosť chronických
porúch zdravia, telesná kondícia ale aj socio-demografické premenné. V našom súbore
respondentov sa tento predpoklad nepotvrdil. Uvedené faktory sa ukázali ako nevýznamné pre
variabilitu psychického stavu respondentov hodnoteného pomocou MOS SF-20 dotazníka.
Významným činiteľom je ale miera spokojnosti respondnetov s vlastným životom, tj.
subjektívna percepcia pohody a faktor prítomnosti bolesti. Tieto zistenia podporujú praktický
cieľ v starostlivosti o staršiu populáciu, tj udržiavanie pozitívneho zdravia a dobrej kvality
života.
Vysoká prevalencia kognitívnych problémov v starej populácii ako i deštruktívny
účinok kognitívnych porúch ovplyvňuje sebestačnosť starších ľudí. Problémy týkajúce sa
kognitívnych funkcií predstavujú celé spektrum od úplne nenápadných zmien až po demenciu.
Podľa štatistických odhadov demencia postihuje od 5-8% ľudí vo vekovej skupine nad 65
ročných. Štúdia Bélanda a Zunzunegui (7), ktorá sledovala predikatívne faktory funkčného
stavu starých ľudí žijúcich vo vlastných domovoch poukázala na to, že kognitívne faktory sú
prediktormi prechodu k pokročilejším stavom neschopnosti podľa modelu: plne zachovalá
365