Životné podmienky a zdravie 2003

andomizovanej, dvojito slepej štúdie vyplýva, že v porovnaní s amitriptylínom mal paroxetín
niekoľko výhod u tejto skupiny pacientov, ktorú z veľkej časti tvorili pacienti vyššieho veku,
ktorí dostávajú aj medikamenty na liečbu RA. Slaughter a kol. (10) publikovali výsledky
svojej štúdie, v ktorej bolo 54 pacientov s RA liečených sertralínom pre diagnózu veľkej
depresie. Podľa autorov táto štúdia ukázala, že sertralín je bezpečnou a efektívnou liečbou
depresie pri RA.
Na Slovensku sa intenzívnejším výskumom zameraným na kvalitu života pacientov
trpiacich reumatoidnou artritídou zaoberali v posledných rokoch dvadsiateho storočia
spoločne dve pracoviská: Ústav sociálneho lekárstva LF UPJŠ v Košiciach a II. Interná
klinika Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach (7). Tieto dve pracoviská boli prvými
inštitúciami z krajín strednej a východnej Európy, ktoré sa pripojili k EURIDISS projektu –
internacionálnemu, longitudinálnemu multicentrickému výskumnému projektu, ktorý skúmal
v niekoľkých krajinách západnej Európy a na Slovensku vplyv sociálnych a psychologických
faktorov na priebeh tohto ochorenia. V rámci tohto rozsiahleho projektu bolo raz ročne
v priebehu štyroch rokov vyšetrených 160 pacientov. Výsledky boli publikované po častiach
v odborných časopisoch a prezentované na početných vedeckých konferenciách doma i v
zahraničí. Výskumný tím skúmal telesné, psychologické sociálne aspekty kvality života
pacientov, a to jednak transverzálne a jednak v longitudinálnej perspektívne.
Vzťah bolesti, reumatoidnej artritídy a depresie k zápalovému procesu, kĺbovému
poškodeniu s cieľom predpovedať varianciu bolesti vo vzťahu k psychosociálnym,
demografickým faktorom a funkčnej disabilite bol jednou z publikácií EURIDISS tímu (8).
Autori vyšetrovali bolesť pomocou podškály Nottinghamského profilu zdravia (NHP),
psychické zdravie pomocou dotazníka všeobecného zdravia (GHQ) a disabilita sa zisťovala
dotazníkom hodnotenia zdravia (HAQ). Z výsledkov výskumu vyplýva, že v tejto štúdii
bolesť nekorelovala s prejavmi depresie (r = - 0,15), mala však významný vzťah k anxiete
(r = - 0,35) a sociálnej dysfunkcii (r = - 0,36). Podrobnejšie sa vzájomným vzťahom
funkčného stavu a aktivity ochorenia s včasnou RA zaoberali Szilasiová a kol. (11, 12). Podľa
nich je udržanie dobrej funkčnej schopnosti a ekonomickej nezávislosti chorých s RA
odrazom aj včasnej a úspešnej liečby.
Podľa niektorých klinických pozorovaní niektorí pacienti s reumatoidnou artritídou
nadmerne konzumujú alkohol. Tieto pozorovania praktických lekárov však nie sú podrobne
zdokumentované v literatúre, najmä preto, že pacienti konzum alkoholu lekárovi nepriznajú,
pretože od neho dostávajú práve opačnú radu – nekonzumovať alkohol a dodržiavať zdravú
životosprávu. Nadmerný konzum alkoholu môže viesť k depresii dvoma spôsobmi. Prvým je
vplyv po osi reumatoidná artritída – nadmerný konzum alkoholu – sekundárne depresívne
prejavy z primárneho alkoholizmu. Druhou možnosťou je, že reumatoidná artritída vedie
k depresii a potom telesne aj psychicky postihnutý pacient (reumatoidná artritída plus
depresia) začne nadmerne konzumovať alkohol. V našej literatúre sa vzájomným vzťahom
depresie a abúzu alkoholu zaoberali Dóci a Shahpesandy (3) a Okruhlica a kol. (9).
Záver
Na základe vedeckých výskumov vzťahu RA a depresie je možné záverom
konštatovať, že každý pacient s RA je aj rizikovým pacientom pre vznik depresie. Preto by
každý pacient s touto chorobou mal byť pravidelne sledovaný a vyšetrovaný, či u neho nie sú
prítomné aj depresívne symptómy, aby sa antidepresívna liečba mohla začať čo najskôr.
Antidepresívnu liečbu môže ordinovať okrem psychiatra aj obvodný lekár (od 1. januára 2001
majú obvodní lekári možnosť preskripcie niektorých moderných antidepresív zo skupiny
SSRI). Napriek intenzívnemu výskumu vzťahu depresie a RA v tejto oblasti je ešte mnoho
neobjasneného a preto je vhodný ďalší výskum.
361