Životné podmienky a zdravie 2003

Životné podmienky a zdravie, 2003
VZŤAH REUMATOIDNEJ ARTRITÍDY A DEPRESIE
Ľ. Vojteková, R. Pospíšil
Psychiatrická klinika LF UK, Bratislava
prednosta: doc. MUDr. V. Novotný, CSc.
Medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré majú vplyv na rozvoj depresie pri reumatoidnej
artritíde (ďalej RA), patrí pohlavie. Depresívni pacienti s RA majú väčšie funkčné postihnutie
ako pacienti s RA bez depresie. V liečbe depresie u pacientov s RA sa v posledných rokoch
najviac používajú a doporučujú antidepresíva zo skupiny SSRI (selektívne serotonínové
reuptake inhibítory), pretože u týchto pacientov majú vysokú terapeutickú účinnosť a nízky
výskyt vedľajších účinkov. Ovplyvňovaním depresie zlepšujeme kvalitu života pacientov s
RA a zvyšujeme ich funkčnú schopnosť. Každý pacient s RA by mal byť sledovaný, či sa u
neho nerozvíja depresívny syndróm. Na posudzovanie psychického stavu u pacientov s RA sa
bežne používa dotazník GHQ – 28. Pred niekoľkými rokmi bolo jeho používanie zavedené aj
na Slovensku.
Výskyt depresie u pacientov s reumatoidnou artritídou je vyšší ako u ľudí bez
reumatoidnej artritídy. Toto konštatovanie, tak často observované praktickými lekármi a
internistami, bolo v posledných rokoch potvrdené viacerými štúdiami (2). Dickens a kol..
v roku 2002 spracovali review týchto klinických štúdií, ktoré zisťovali vzťah medzi RA a
depresiou. V literatúre našli dvanásť od seba nezávislých klinických štúdií, ktoré porovnávali
depresiu u pacientov s reumatoidnou artritídou a depresiu u somaticky zdravých jedincov.
Výsledky potvrdzujú, že depresia je častejšia u pacientov s reumatoidnou artritídou ako u
zdravých pacientov kontrolnej skupiny. Rozdiel nie je spôsobený sociodemografickými
rozdielmi medzi skupinami, ale môže byť čiastočne závislý od úrovne bolesti, ktorú prežíva
pacient. Katz a Neugebauer (5) zisťovali, ako subjektívny názor pacienta s RA na funkčné
obmedzenia, ktoré mu RA spôsobuje, vplýva na výskyt depresívnych symptómov.
Z výsledkov štúdie vyplýva, že nespokojnosť, alebo na druhej strane akceptácia funkčných
obmedzení, ktoré prináša pacientovi RA, ovplyvňuje aktivitu človeka a prítomnosť
depresívnych symptómov. Autori udávajú, že je potrebné vyšetrovať nielen mieru telesného
postihnutia pri RA, ale aj subjektívne prežívanie tohto telesného postihnutia pacientom. Podľa
výsledkov ďalšej štúdie (6) zníženie schopnosti zúčastňovať sa rekreačných aktivít a
obmedzenie sociálnych interakcií signifikantne zvyšuje riziko vzniku nových depresívnych
symptómov.
Na hodnotenie psychologického zdravia a somatickej pohody sa v súčasnosti najviac
používa sebaposudzovacia mierka s označením GHQ-28 (General Health Questionnaire – (4),
v slovenskom preklade Všeobecný dotazník zdravia. Tento dotazník hodnotí psychologické
zdravie. Pacient porovnáva svoj súčasný stav (tj. za posledné štyri týždne) so svojím
obvyklým stavom. Dotazník je rozdelený do štyroch podškál, každá z nich obsahuje sedem
položiek. Podškály sú zamerané na prítomnosť somatických symptómov (SOM), prejavov
úzkosti a nespavosť (ANX a INS), na sociálnu dysfunkciu (SOC DYS) a na depresiu (DEP).
Pacienti hodnotia svoj stav jednou zo štyroch možných odpovedí. Odpovede pacientov sú
skórované, pričom vyššie skóre znamená vyšší psychologický distres, tj. nižšiu hladinu
subjektívnej psychologickej pohody.
O liečbe depresie u RA bolo v poslednom období publikovaných niekoľko prác, ktoré
popisujú antidepresíva zo skupiny SSRI ako účinné u pacientov s RA, pričom majú málo
vedľajších účinkov. Bird a Broggini (1) porovnávali v svojej štúdii amitriptylin verzus
paroxetín v liečbe depresie spojenej s reumatoidnou artritídou. Z výsledkov tejto
360