Životné podmienky a zdravie 2003

predpokladať, že pôsobiace sily sú rovnaké (t.j. 6 kN), tak ako je uvedené vyššie, potom
patelofemorálna kontrakč ná sila bude predstavovať len asi 12% sily, potrebnej pre flexiu 90 °.
Za predpokladu, že bolestivosť predných š truktúr kolena podmieňuje veľkosť
patelofemorálnej sily, bude sa bolesť dominantne vyskytovať u športovcov, ktorí vynakladajú
veľké sily v extenzoroch kolena pri flektovanom kolene ako napr. zjazdári, vzpierač i,
rýchlokorč uliari a cyklisti. Športovci s bolesťou vo femoropatelárnej oblasti by sa teda mali
vyhýbať cvič eniam vyvolávajúcim neprimerane veľké pôsobenie sily v extenzoroch pri
flektovaných kolenách.
Prevencia zranení
Výskum zameraný na prevenciu zranení je zatiaľ v poč iatkoch. Ťažko urč iť
jednoznač ne mechanické vlastnosti intaktných biologických tkanív. Zrejme tu existujú aj
interindividuálne rozdiely. V súč asnosti stále nevieme presne urč iť veľkosť vnútorných síl.
Napriek tomu využívanie základných fyzikálnych znalostí biomechaniky môže prispieť k
minimalizovaniu š trukturálnych poš kodení tkanív, ktoré sú v závislosti od š portových situácií
najviac zraniteľné . Optimálny stav možno získať tromi spôsobmi:
1. Zmenou pohybové ho návyku (techniky) - napr. oštepári môžu zmeniť úchop z
„tradič né ho na fínsky“v rámci prevencie poranení lakťa a ramena.
2. Zmenou výstroja – v súč asnosti sa výskum zameriava na vývoj materiálov a dizajnu
bežeckých výstrojov tlmiacich nárazy pri dopadoch, ako aj na prevenciu pronácie poč as
doskoku, čím sa zníži nápor na vybrané vnútorné š truktúry kĺbov a svalov konč atín.
3. Zmeny š portovísk - v rámci prevencie zranení výrazné zmeny nastali v technológii
výroby š portových potrieb, zariadení a prostredí akými sú napr. doskoč iskové jamy,
žinenky pri gymnastike, teré ny pre skoky do výš ky v ľahkej atletike.
Záver
Akútnym a chronickým zraneniam zdravé ho biologické ho tkaniva možno predchádzať
predovš etkým minimalizovaním sily, pôsobiacej na jeho š truktúry, a to tak, aby bolo schopné
odolať pôsobeniu jednorazovej nadmernej sily /akútny prípad/, alebo opakované mu
pôsobeniu slabších síl. Využívanie základných fyzikálnych znalostí biomechaniky môže
prispieť k minimalizovaniu š trukturálnych poš kodení tkanív, ktoré sú v závislosti od
š portových situácií najviac zraniteľné .
Literatú ra:
1. Kukurová, E., Kráľová, E., Weis, M.: Compendium lekárskej fyziky pre integrovanú výučbu. Bratislava,
2001, 200 s.
2. Sport Medicine Manual – a publication of IOC Medical Commission. International Olympic Committee,
Lausanne, Switzerland 1990.
3. Koniar, M., Leš ko, M.: Biomechanika. Bratislava, SPN 1990, 310 s.
359