Životné podmienky a zdravie 2003

Za posledné roky šetrenia o životnom štýle vysokoškolákov – poslucháčov Lekárskych
fakúlt v Bratislave, Martine a v Košiciach priniesli mnohé zaujímavé, uspokojivé, ale i
nežiaduce a znepokojujúce poznatky (1, 4, 5).
Výsledky niekoľkých čiastkových úloh z aplikácie projektu CINDI a „Dotazníka o
prevencii civilizačných ochorení“ sme u našich poslucháčov prezentovali na odborných
konferenciách a tlačou. Podobne ako v predošlých prierezových šetreniach, aj v tomto ročníku
sme zisťovali anamnestické osobné a rodinné údaje, socioekonomické podmienky,
antropometrické, biochemické a funkčné ukazovatele, režim dňa, stravovanie, spánok,
pohybovú aktivitu, učenie, stres, fajčenie, atď. Tým, že sme zistili niektoré zvláštnosti
v spôsobe života našich poslucháčov v súvislosti so zmenami prostredia, upriamili sme
pozornosť práve na vyhodnotenie tých otázok, ktoré sa týkali plnenia a dodržiavania
základných princípov zdravého životného štýlu, v závislosti od bydliska.
Súbor tvorilo 1104 poslucháčov s priemerným vekom 23,2 roka. Rozdelený je podľa
bydliska na skupinu poslucháčov s trvalým bydliskom doma 37,5 % a na skupinu bývajúcu
mimo domova, t.j. v internáte, alebo na priváte, čo tvorilo 62,5 % poslucháčov (obr. 1).
37,5%
62,5%
internát
trvalé bydlisko
Obr. 1. Rozdelenie súboru podľa bydliska
Po identifikácii, priorizácii a kvantifikácii faktorov životného štýlu našich poslucháčov
uvádzame tie, ktoré sa týkajú výživových zvyklostí, telesnej aktivity, učenia a stresu. Súbor
nebol rozdelený podľa pohlavia, vzhľadom k tomu, že neboli zistené intersexuálne rozdiely.
Na plnení požiadaviek zdravej výživy sa „spravidla áno a občas áno“ podieľa takmer
80% súboru, pričom vyššie percento tvoria bývajúci mimo domova – 44,68 %. Pri analýze
zmien stravovacích návykov, viac korigované sú u poslucháčov žijúcich doma, a to
predovšetkým v množstve a type jedla. Dôvody pri diétnych zmenách sú podobné, najviac
pod vplyvom u nás získaných poznatkov z odboru hygieny výživy, zvlášť pri redukcii
nadváhy a pri tráviacich problémoch u poslucháčov žijúcich, resp. stravujúcich sa mimo
domova (obr. 2, 3, 4).
Napriek známemu faktu hypokinézy u súčasného moderného človeka dnešnej doby
s depriváciou záujmov o telesné aktivity, výsledky u našich poslucháčov sú uspokojivé.
Z takmer 92,72 % nepravidelne a pravidelne cvičiacich oproti 7,28 % poslucháčov bez
akejkoľvek telesnej aktivity, sú výsledky všetkých uvedených foriem lepšie v skupine
bývajúcich na internáte. (obr. 5) Pripisuje sa to vzájomnej motivácii a lepšej dostupnosti, aj
keď menej atraktívnych športových zariadení. Na vysokej škole je najväčším nedostatkom
nepovinná telesná výchova, zvlášť vo vyšších 3. – 6. ročníkoch a tiež zvyšujúce sa finančné
náklady na kreatívnejšie športové vyžitia. S podobnými výsledkami sme sa stretli aj
u bratislavských a martinských poslucháčov (4, 5).
274