Životné podmienky a zdravie 2003

nenáročné. Málo účinné sú na tých ľudí, ktorí patria k ohrozeným ľuďom už s prejavmi
rizikového správania, napríklad experimentovania s psychotropnými látkami. Druhou
populárnou metódou sú rovesnícke skupiny (tzv. peer programy), ktoré sú určené hlavne pre
adolescentov, teenagerov. Vedú sa formou skupinových sedení v užšom, intímnejšom kruhu
niekoľkých mladých ľudí, kde sa okrem informácií o návykových látkach tiež využíva
pozitívny model ako vzor správania pre ostatných. Zvlášť na ohrozených spomedzi nich sa
vyvíja tlak skupiny a používa sa podpora rovesníkov na korekciu správania týchto
jednotlivcov. Nevýhodou peer programov je ich väčšia ekonomická náročnosť, menší záber
v populácii a málo presvedčivé výsledky, čo je ale príznačné aj pre všetky ostatné prevenčné
aktivity. Napriek tomu je však Dr. Okruhlica názoru, že prevenciu zneužívania a závislosti od
návykových látok je potrebné vykonávať hlavne medzi mládežou a pokúšať sa o nové
prístupy, ktoré snáď budú efektívnejšie ako tie doterajšie. Realistické prístupy sa dnes snažia
maximalizovať vplyv známych ochranných činiteľov a minimalizovať účinky rizikových
faktorov.
Záver
V poslednom období sa najmä v ekonomicky vyspelých krajinách venuje veľká
pozornosť prevencii zneužívania alkoholu a psychotropných látok. Podľa odhadov ekonómov
je prevencia zneužívania alkoholu a látok pre spoločnosť lacnejšia, ako priame aj nepriame
náklady na liečbu a následky zneužívania alkoholu a psychotropných látok. Preto je prevencia
dôležitá a bude mať aj naďalej nezastupiteľné miesto v boji proti alkoholovej a drogovej
závislosti.
Literatúra:
1. Baška, T., Ballová, M., Maďar, R., Straka, Š.. Epidemiology of smoking habit in adolescent. Suggestions for
prevention. Centr. Eur. J. Publ. Hlth, 7, 1999, 1, s. 31-34.
2. Baška, T., Šutarík, Ľ., Straka, Š.: The roots of smoking habit in students of medicine and the ways of its
prevenction. Centr. Eur. J. Publ. Hlth, 5, 1997, 4, s. 160-163.
3. Baška, T., Žiaková, K., Ballová, M., Straka, Š.: Postoje adolescentov k ohrozeniu života a zdraviu
škodlivému životnému štýlu. Psychiatria, 3, 1996, 3-4, s. 201-205.
4. Beniaková, J., Kolibáš, E., Novotný, V., André, I.: Vysokoškoláci a návykové látky. Naše prvé skúsenosti
s dotazníkom RAST. Alkoholizmus a drogové závislosti, 30, 1995, 4, s. 161-167.
5. Čaplová, T., André, I., Somošová, J.: Postoje poslucháčov vysokej školy k problematike návykových látok.
Alkoholizmus a drogové závislosti, 32, 1997, 5, s. 281-286.
6. Dimová, N., Kolibáš, E., Novotný, V., Havlíčková, E., Pastrnková, R.: Poruchy príjmu potravy a užívanie
psychoaktívnych látok. Alkoholizmus a drogové závislosti, 35, 2000, 4- 5, s. 207-214.
7. Gillmore, M., Hawkins, J., Catalano, R. Jr., Day, L, Moore, M. Abbott R.: Structure of problem behaviors in
preadolescence. J Consult Clin Psychol., 59, 1991, 4, s. 499-506.
8. Hawkins, J., Von Cleve, E., Catalano, R. Jr.: Reducing early childhood aggression: results of a primary
prevention program. J Am Acad Child Adolesc Psychiatry, 30, 1991, 2, s. 208- 217.
9. Hawkins, J., Abbott, R., Catalan, R., Gillmore, M.: Assessing effectiveness of drug abuse prevention:
implementation issues relevant to long-term effects and replication. NIDA Res Monogr. 1991, 107, s. 195-
212.
10. Kondáš, O.: Spätný pohľad na drogovú závislosť a jej prevenciu u mládeže. Alkoholizmus a drogové
závislosti, 34, 1999, 3, s. 155-160.
11. Okruhlica, Ľ. a kol.: Ako sa prakticky orientovať v závislostiach (príručka pre poradenskú činnosť).
Bratislava, Inštitút drogových závislostí pri CPLDZ 1998, 276 s.
12. Žucha, I., Čaplová, T.: K problému konzistencie názorov na drogy a drogové závislosti. Alkoholizmus a
drogové závislosti, 33, 1998, 2, s. 69-73.
272