Životné podmienky a zdravie 2003

kampaň, USA – celospoločenské kampane a programy s výsledkom „nefajčiť je moderné“).
Je veľkou škodou, že z rôznych dôvodov nepokračovala pomerne dobre sa rozvíjajúca
kampaň z konca 80-tych rokov „Šanca pre 3 milióny“.
Pre zvýšenie podielu nefajčiarov v spoločnosti, je potrebná edukácia už u detí a to
prístupnou formou na všetkých stupňoch vzdelávania (emocionálne-racionálne). Je potrebné
zvýšiť vplyv na študentov vysokých škôl (ktorí sú budúcimi autoritami a vhodnými
príkladmi). Je možné napr. v kreditnom systéme štúdia umožniť vysokoškolákom
oboznámenie sa aj s problematikou fajčenia a inej drogovej závislosti širšie a komplexnejšie.
Bolo by žiaduce pokúsiť sa definovať prínos „protifajčiarskeho zákona“ a zároveň publikovať
s komentármi aj odpočet zdrojov investovaných do problematiky primárnej prevencie fajčenia
(cost/benefit). Opakovane vyhodnocovať situáciu v oblasti fajčiarstva v spoločnosti
a o výsledkoch informovať aj štátnu správu, ktorá môže iniciovať a organizačne i inak
zabezpečiť prípravu, priebeh a modifikáciu preventívnych opatrení. Dôležité miesto tu má
i medzinárodná spolupráca a preberanie princípov efektívnych modelov zo zahraničia.
Záver
Z pohľadu učiteľov vysokých škôl vidíme rezervy a hlavné smery pôsobenia okrem
iného v zdravotnej výchove študentov, v nefajčiarstve zdravotníkov ako pozitívnom vzore
správania sa a životného štýlu, v presadzovaní vnímania fajčiarstva ako diagnózy,
v radikálnejšom motivovaní k odvykaniu fajčenia, vo vytvorení špecializovaného poradenstva
(spoločné centrá pre viaceré fakulty či vysoké školy), vo vyššej účasti na realizácii projektov
podpory zdravia a tiež v pregraduálnom a postgraduálnom vzdelávaní, kde by aj v curricule
jednotlivých predmetov mali byť inkorporované informácie o problematike fajčenia a iných
drogových závislostí.
Literatúra:
1. Burns, D., Froines, J. R., Jarvik, M. E.: Biologic interactions between smoking and occupational exposures.
Am. J. Industr. Med., 13, 1988, s. 169-179.
2. Henningfield, J. E., Nemeth-Coslett, R.: Nicotine dependence, interactive between tobacco and tobacorelated
disease. Chest, 93, 1988, Suppl. s. 37S-55S.
3. Kavcová, E.: Nikotínová závislosť a jej liečba. Martin, JLF UK 2002, 115 s.
4. Králiková, E., Kozák, J.: Kouření jako chování a závislost, prevence a léčba. Amireport, 1996, 2, s. 52-56.
5. Kuchta, M., Spišáková, E., Spišák, B., Petrášová, D.: Pasívne fajčenie ako rizikový faktor vzniku
alergických ochorení u detí. Čs. Pediat., 44, 1989, 12, s. 714-715.
6. Nosáľ, S., Szépeová, R., Murgaš, D., Dragula, M., Hyrdelová, E., Mikler, J.: Spontánny pneumotorax
u detí. In: Zibolen, M. a spol.: Diagnostika a terapia v pediatrii IV. Martin, JLF UK 1996, s. 46-48.
7. Pavúk., A., Kuchta, M.: Fajčiarske návyky, vedomosti o zdravotných následkoch fajčenia a postoje
k protifajčiarskym aktivitám u študentov Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, Stud. Pneumol. Phtiseol.
cechoslov., 56, 1996, 5, s. 195-201.
8. Pershagen, G.: Review of epidemiology in relation to passive smoking. Arch. Toxicol., 1986, suppl. 9, s. 63-
73.
9. Peto, P., Lopez, A., Chollat-Traquet, C.: Tabák a úmrtí ve východní Evropě. Stud. Pneumol. Phtiseol.
Cechoslov., 52, 1992, 5, s. 325-330.
10. Petrášová, D., Kuchta, M., Hijová, E., Spišák, B.: Pasívne fajčenie a jeho vplyv na vybrané antioxidanty
u detí. Stud. Pneumol. Phtiseol., 61, 2001, 3, s. 134-135.
11. Rylander, R., Peterson, Y., Snekka, M. C.: Environmental tobaco smoke. Eur. J. Resp. Dis., 65, 1984, suppl.
133, 147 s.
12. Satková, V.: Vztah kouření k dětským neurózám. Protialk. Obzor, 18, 1983, s. 305-310.
13. Svobodová, A.: Zkušenosti dětí školního věku s kouřením cigaret. Čs. Pediat., 36, 1981, 7, s. 400-402.
14. Toschke, A. M., Koletzko, B., Slikker, W., Jr. Hermann, M., von Kries, R.: Childhood obesity is associated
with maternal smoking in pregnancy. Eur. J. Pediatr., 161, 2002, 8, s. 445-448.
253