Životné podmienky a zdravie 2003

Pri stratifikácii skúmaného súboru medikov podľa pohlavia z obr. 5 vyplýva, že
s postupom do vyššieho ročníka postupne klesá počet pravidelne fajčiacich žien temer k nule,
stúpa počet príležitostne fajčiacich mužov a naopak klesá počet príležitostne fajčiacich
mužov, pravdepodobne na úkor pravidelných fajčiarov.
Tab. 1. Percentuálny podiel fajčiarov v kategóriách zdravotníckych pracovníkov
Zdravotnícky pracovníci Z toho fajčiari Lekári podľa odborov Z toho fajčiari
Lekári 38% Gynekológia a pôrodníctvo 50%
Lekárky 26% chirurgia 46%
Spolu lekári a lekárky 33% Interná 30%
Sestry 49% ORL 26%
Ostatní zdrav. pracovníci 42% Pediatria 22%
Tabuľka 1 však ukazuje, že bez ohľadu na dĺžku trvania praxe, pravidelne fajčí u nás
cca 26% lekárok a 38% lekárov. Je to dané zrejme aj náročnosťou povolania, nočných
služieb, stresov a pod. Zarážajúci je vysoký (temer 50%) podiel pravidelne fajčiacich sestier.
Vedomosti študentov o rizikách fajčenia u študentov LF, pri porovnaní 1. a 5. ročníka
poukazuje na to, že ich vedomosti sa jednoznačne zlepšujú, avšak stále badať podceňovanie
rizika najmä u fajčiacich mužov. Zvyšuje sa radikálnosť názorov na použitie protifajčiarskych
opatrení v spoločnosti a v rezorte. Študenti pociťujú nedostatok komplexných informácií
o problematike fajčenia, čo považujeme za pozitívny motivačný prvok, ktorý je potrebné viac
využívať, keďže pretrváva vysoké (93,6%) odhodlanie presviedčať pacientov o negatívach
fajčenia. Za zaujímavé považujeme údaje hovoriace o dôvodoch zanechania fajčenia
a dôvodoch, pre ktoré študent nezačal a myslí si, že ani nezačne fajčiť.
Tab. 2. Percentuálne zastúpenie dôvodov pre zanechanie fajčenia a dôvodov nefajčenia u študentov LF
Ochrana vlastného zdravia 87%
Dyskomfort 66%
Byť dobrým príkladom pre svoje deti 65%
Sebadisciplína 56%
Prítomnosť zdravotných ťažkostí 51%
Byť dobrým príkladom pre pacientov 48%
Ušetriť peniaze 19%
Vyhnúť sa tlaku profesionálov a okolia 17%
Z tabuľky 2 je zrejme, že potreba a presvedčenie „ochraňovať“ svoje zdravie je
významným motivujúcim faktorom nefajčiarstva. No údaj o 66% podiele dyskomfortu a vyše
50% výskyte vlastných zdravotných ťažkostí je alarmujúcim zistením aj preto, lebo poukazuje
na fakt, že juvenilní fajčiari majú často zdravotné ťažkosti v súvislosti s fajčením, no bežne
ich nepriznávajú ani nezvýrazňujú a na druhej strane nie je pre nich motivačným vplyvom
k nefajčiarstvu ekonomická problematika a minimálny vplyv má i rešpekt pred zdravotníkmi
a najbližším okolím.
Na základe viacerých prieskumov a zhodnotením dynamiky výsledkov možno
predpokladať, že situácia vo výskyte fajčenia mládeže u nás sa zhoršuje (stúpa počet
fajčiarov, klesá vek fajčiarskych začiatkov), zvyšujú sa počty fajčiarov najmä u dievčat.
Nepriaznivá situácia je najmä v mestských aglomeráciách (Bratislava 41% podiel fajčiarov
adolescentov, Košice 39%). V porovnaní s vyspelým zahraničím a najbližším okolím je
situácia u nás nepriaznivejšia. Tolerancia k fajčeniu zvyšuje toleranciu k iným drogám a vedie
tak ľahšie k drogovej závislosti.
Aké riešenia by bolo možné prijať i na základe uvedených výsledkov? Predovšetkým
bude potrebné zmeniť a cielenejšie viesť kampane a zavádzať celospoločenské, koordinované,
komplexné a dlhodobé opatrenia (napr. podľa vzoru Francúzka – agresívna a emocionálna
252