Životné podmienky a zdravie 2003

V ďalšom uvá dzame výsledky, získané pri riešení sub 1, ktorý je súčasťou
komplexnejšieho projektu grantu VEGA č. 1/8002/01.
Materiá l a metódy
Do záverečného hodnotenia sme vybrali súbor detí vo veku 0–12 rokov,
hospitalizovaný ch na Jednotke intenzívnej starostlivosti Detskej kliniky v Košiciach v roku
2000. Celkovo bolo hospitalizovaný ch 335 detí, z toho bolo 156 (47 %) z rómskej populá cie a
179 (53 %) boli deti nerómske. Pre toxickú dyspepsiu bolo hospitalizovaný ch spolu 43 detí, z
toho bolo 38 rómskych detí (88 %) a 5 nerómskych (12 %).
Vstupné nutričné vyšetrenie pacientov boli zamerané na hmotnosť, výšku, klinické
zná mky malnutrície, biochemické parametre vrá tene sérovej urey, vá pnika, fosforu, glykémie,
triacylglycerolov, minerá lov, diferenciá lneho krvného obrazu, acidobá zickej rovnová hy,
vitamínov A, E, C a albumínu (ten až po zvlá dnutí toxického stavu). Navyše bol náš záujem
sústredený na sledovanie zmien koncentrá cií prealbumínu a transferínu.
Vý sledky a diskusia
Dĺž ka hospitalizá cie pacientov na JIS za sledované obdobie sa pohybovala v rozsahu
3,5 dňa až 12 dní. Deti s dyspepsiou bez deficitu hmotnosti (< -2SD) boli hospitalizované v
priemere 3,6 dňa, malnutriční pacienti priemerne 5,99 dňa. Deti hospitalizované so sepsou bez
deficitu hmotnosti (< -2SD) boli hospitalizované priemerne 7,5 dňa, ale malnutriční pacienti
až 12,1 dňa.
V tab. 1 sú uvedené priemerné hmotnostné deficity u pacientov s toxickou dyspepsiou
bez sepsy a s enteropatogénnou sepsou spô sobenou Shigellou a E. coli (EPEC), v kombiná cii
s etnickou príslušnosťou. Z tabuľ ky vyplý va, ž e rómske deti s toxickou dyspepsiou majú
vý razný hmotnostný deficit oproti nerómskym deťom a enteropatogénnu sepsu (spô sobenú
Shigellou aj EPEC) mali iba rómske deti s vý raznou dystrofizá ciou.
Tab. 1. Nutričný stav pacientov s dyspepsiou a ná slednou sepsou
Diagnóza Nerómovia (hmotnosť/vek) Rómovia (hmotnosť/vek)
Dyspepsie (bez sepsy) -0,83 SD -2,43 SD
Enterogénna sepsa (Shigella) - -1,61 SD
Enterogénna sepsa (EPEC) - -3,16 SD
Stanovenie prealbumínu a transferínu môže viesť (v kontexte s ostatný mi
vyšetreniami) k včasnej identifiká cii rizikový ch malnutričný ch a dystrofický ch pacientov a
k ná slednej aktívnejšej intervencii. Použ itie takéhoto monitorovania zefektívňuje nutričnú
terapiu, keďž e prealbumín a transferín sú významne senzitívne na zmeny v nutričnom statuse.
Obidva proteíny sa v nutričný ch štúdiá ch uprednostňujú pred albumínom, pretož e citlivejšie
reagujú na nutričné zmeny ako albumín. Patria medzi proteíny akútnej fázy zápalu a sú
syntetizované v hepatocytoch. Transferín sa navyše syntetizuje aj v kostnej dreni, slezine a v
lymfatický ch uzliná ch.
Pokles koncentrá cie transferínu na 1,5-2,5 g/l signalizuje miernu bielkovinovú
karenciu, avšak zníž enie pod hranicu 1,5 g/l je prejavom ťaž kej proteínovej malnutrície.
Koncentrá cia prealbumínu v rozmedzí 0,10-0,15 g/l ukazuje miernu proteínovú karenciu.
Pokles pod 0,10 g/l je prejavom bielkovinovej malnutrície (5, 6, 7). Transferín a prealbumín
navyše nevykazujú rozdielne koncentrá cie u muž ov a ž ien (5). Viaceré štúdie, najmä
zahraničný ch autorov (1, 8, 9) nás nabá dajú k sledovaniu uvedený ch parametrov, ktoré by
mohli nielen pomô cť identifikovať rizikový ch pacientov pre prechod do sepsy, ale aj
predpovedať úspech ná slednej nutričnej replécie.
Vybrané, nami sledované biochemické parametre u detí s malnutríciou a toxickou
dyspepsiou evtl. sepsou sú uvedené v tab. 2.
209