Životné podmienky a zdravie 2003

neposlednom rade ovplyvň uje funkciu štítnej žľazy. Nitrá ty ovplyvň ujú hormonogenézu v
štítnej žľaze, predpokladá sa interakcia medzi nitrá tmi a jódom na úrovni ná trium - jódového
symportéra - transportnej bielkoviny zodpovednej za aktívny transmembrá nový prenos jódu
do bunky. Okrem uvedeného dochá dza aj k poklesu aktivity Na+k+ATP-á zy, ktorá je zdrojom
energie pre aktívny transport jódu. Nitrá ty majú negatívny vplyv na pečeň ovú 5´monodejodá
zu, čím je potlačená extratyroidá lna konverzia T4 na T3. Vý sledkom dlhodobého
znečisťovania ž ivotného prostredia nitrá tmi je pokles koncentrá cie jódu v štítnej žľaze,
vzostup TSH a hypertrofia a hyperplá zia tyreocytov, čo sa v konečnom dôsledku prejaví
zväčšením štítnej žľazy a častejším výskytom tyreopatií. Aby sa ale taký to vplyv na štítnu
žľazu prejavil, musí byť obsah nitrá tov v pitnej vode vyšší ako 50 mg/l (6). V prípade
jódového deficitu má taký to účinok na štítnu žľazu už aj obsah nitrá tov nižší ako 50 mg/l (8).
Zvýšením príjmu jódu sa môž e zvýšiť aspoň pasívna transmembrá nová difúzia jódu.
Materiá l a metódy
Cieľ om našej prá ce bolo zistiť veľ kosť a funkčný stav štítnej žľazy u mlá dež e ž ijúcej v
2 kontaminovaný ch oblastiach vý chodného Slovenska. Prvú oblasť predstavoval región, kde v
minulosti prebiehala vý roba na bá ze PCB (tieto sledovania boli robené v druhej polovici 90-
tych rokov, t.j. cca 10 - 15 rokov po ukončení výroby v podniku Chemko Strážske), druhú
skupinu predstavovala poľ nohospodá rska oblasť v blízkosti Košíc, kde obyvatelia ešte
používajú pitnú vodu z domá cich studní. Kontrolnú skupinu tvorili deti z Bardejova, ktorá sa
považ uje za najčistejšiu oblasť východného Slovenska a požívali pitnú vodu z mestského
vodovodu. Určovali sme u nich veľ kosť objemu ŠŽ, pomocou USG SANOLINE LS 1 s
použ itím 7,5 MHz sondy, echogenitu ŠŽ, funkčný stav stanovením hladiny TSH metódou
RIA, hladiny anti TPO protilá tok metódou IRMA. Hladiny nitrá tov sme stanovovali metódou
kvapalinovej chromatografie s UV detektorom pri vlnovej dĺžke 215 nm, koncentrá cia vo
vzorke vody sa vypočítala z kalibračného grafu.
Vý sledky
Objem štítnej žľazy
V obidvoch znečistený ch oblastiach boli objemy štítnych ž liaz v porovnaní s
kontrolnou lokalitou signifikantne väčšie. V oblasti kontaminovanej nitrá tmi mali deti
veľ kosť ŠŽ 9,3 ml ± 4,08, v oblasti kontaminovanej PCB mali deti veľ kosť ŠŽ 9,9 ± 3,9. V
kontrolnej oblasti 7,5 ml ± 2.
Echogenita štítnej žľazy
Hypoechogenita sonografického obrazu štítnej žľazy sa považ uje za jeden z prvý ch prejavov
autoimunitnej tyreoiditíty, a to už aj v subklinickom štá diu, kedy ešte hormoná lne ukazovatele
a klinický stav môž u byť v norme. Zníž enú echogenitu malo v nitrá tovej oblasti 13,1% a v
oblasti kontaminovanej PCB 16,3% vyšetrený ch. V kontrolnej skupine malo echogenitu
zníž enú iba 9,6% vyšetrený ch.
Pozitivita titra anti TPO protilá tok
Ná lez pozitívnych anti TPO protilá tok je na rozdiel od echogenity objektívnym
znakom prítomnosti autoimunitnej tyreoiditíty (8). Pozitívny titer anti TPO protilá tok malo v
nitrá tovej oblasti 2,6% vyšetrený ch, oblasti znečistenej PCB 7,7%. V kontrolnej skupine malo
pozitívny titer anti TPO protilá tok 1,1% vyšetrený ch adolescentov.
Hladiny TSH v pásme hypotyreózy malo v oblasti kontaminovanej nitrá tmi 6,7%
vyšetrený ch, rovnaké percento vyšetrený ch malo TSH v pásme subklinickej hypotyreózy. V
oblasti znečistenej PCB malo TSH v pásme hypotyreózy 2,5% vyšetrený ch a v kontrolnej
skupine TSH bolo v pá sme hypotyreózy 1,1% vyšetrený ch.
196