Životné podmienky a zdravie 2003

Ž ivotné podmienky a zdravie, 2003
VPLYV FAKTOROV Ž IVOTNÉ HO PROSTREDIA NA FUNKCIU ŠTÍTNEJ Ž ĽAZY
U DETÍ
Z. Semanová 1 , M. Tajtá ková 1 , D. Petrášová 2
1 I. interná klinika FNsP a Leká rskej fakulty UPJŠ, Košice
prednosta: doc. MUDr. T. Hildebrand, CSc.
2 Ú stav experimentá lnej medicíny Leká rskej fakulty UPJŠ, Košice
prednosta: doc. MUDr. M. Kuchta, CSc.
Ú vod
Choroby štítnej žľazy sa donedá vna vzhľ adom na vysoký výskyt endemickej strumy
na Slovensku považ ovali za závaž ný zdravotnícky problém. Po ústupe endemickej strumy
vď aka účinnej jodá cii kuchynskej soli je najčastejšou tyreopatiou (aj endokrinopatiou) u ná s,
ale aj v iný ch krajiná ch s dostatočný m príjmom jódu chronická autoimunitná tyreoiditída AIT.
Je to multifaktoriá lne ochorenie, na vzniku ktorého sa podieľ ajú faktory genetické v interakcii
s faktormi prostredia. Z faktorov prostredia sa v etiológii AIT uplatň ujú príjem jódu, infekcie,
ročné obdobie, stres, fajčenie, znečistenie ž ivotného prostredia chemický mi lá tkami (8, 4).
V našej prá ci sa venujeme mož nému vplyvu znečistenia ž ivotného prostredia
polychlorovaný mi bifenylmi a nitrá tmi. Uvedené zlúčeniny patria medzi tzv. endokrinné
disruptory a zdravotné riziko predstavuje predovšetký m dlhodobá expozícia tý mto lá tkam.
Polychlorované bifenyly patria do skupiny polycyklický ch halogenovaný ch
uhľ ovodíkov. Existuje 209 mož ný ch kongenérov polychlorovaný ch bifenylov, z nich sa v
priemyselnej výrobe v rozmedzí rokov 1930-1978 používalo približ ne 130 (2). Priemyselne
vyrá bané PCB a ich zvyšky, ktoré sú prítomné v prostredí, sú zmesi jednotlivý ch kongenérov
(3). V prostredí sú mimoriadne stabilné, sú vysoko lipofilné, veľ mi pomaly sa metabolizujú a
sú prakticky rezistentné voči degradá cii v ž ivotnom prostredí (3). Priemyselná výroba PCB
bola v USA v r. 1977 a v ostatný ch krajiná ch v r. 1979 zaká zaná , pričom na Slovensku
pokračovala až do r. 1984. Polychlorované bifenyly a ich kongenéry majú rôzny biologický
účinok a toxicitu v zá vislosti od počtu a pozície atómov chlóru v molekule. Najtoxickejšie sú
koplaná rne non-orthosubstituované kongenéry PCB, avšak biologické účinky majú
predovšetký m non-koplaná rne ortho substituované kongenéry. V literatúre (v experimente aj
in vivo) sú popísané viaceré toxické účinky PCB.
Vo vzťahu k štítnej žľaze majú význam predovšetký m non-koplaná rne ortho
substituované kongenéry PCB. Pri dlhodobej expozícii aj malý m dávkam PCB dochá dza k
histologický m zmená m a zmená m v ultraštruktúre štítnej žľazy. Vzniká hypertrofia a
hyperplá zia folikulá rnych buniek (3). Priamy vplyv PCB na štítnu žľazu je daný zmenou v
metabolizme T4 (dochá dza k vytesň ovaniu T4 z väzby na plazmatické bielkoviny, k inhibícii
dejodá zy tyroxínu v tkanivá ch, k zvýšeniu konjugá cie T4 v pečeni v dôsledku ovplyvnenia
aktivity UDP - glukuronyltransferá zy). PCB sa kompetitívne viaž u s T3 na jadrový receptor,
čím dochá dza k narušeniu štruktúry membrá ny tyreocytu. Vý sledkom je pokles celkového T4
v sére, vzostup TSH, hypertrofia a hyperplá zia tyreocytov a zväčšenie objemu štítnej žľazy.
Chemizá cia poľ nohospodá rstva vedie k zvýšeniu koncentrá cie nitrá tov v pôde aj v
pitnej vode. Problémom je kontaminá cia pitnej vody z domá cich studní. Nitrá ty sú prirodzene
sa vyskytujúce ióny, ktoré sú relatívne neškodné. Ich toxicita sa zvyšuje keď sa redukujú na
nitrity. Tejto redukcii napomá hajú črevné baktérie (1, 7). Hladina nitrá tov v pitnej vode sa
nemení ani po jej spracovaní (prevarení) (1) a taká to voda predstavuje zdravotný problém
predovšetký m pre deti a tehotné ž eny. Vysoká hladina nitrá tov spôsobuje u detí vznik
methemoglobinémie - blue baby syndróm, je rizikový m faktorom vzniku rakoviny ž alúdka, v
195