Životné podmienky a zdravie 2003

Ak hovoríme o prevencii civilizač ných chorôb a ich minimalizá cii, máme na mysli
okrem iných faktorov predovšetkým sprá vnu životosprá vu, dostatok pohybu a v nemalej
miere i sprá vne stravovanie. Tieto skutoč nosti sa významne podieľajú na zvýšenej, resp.
zníženej antioxidač nej kapacite organizmu a následne na vývoji alebo predchá dzaní
chorobného stavu.
Jedným z možných faktorov v prevencii a v lieč be niektorých ochorení je zdravá
výživa. V zá ujme svojho zdravia je treba sa riadiť zásadami racioná lnej výživy, napr. ak by
sme zvýšili spotrebu vlá kniny na 20 – 30 g denne, predišli by sme mnohým prípadom
rakoviny hrubého č reva a koneč níka, ktoré sú na druhom mieste vo výskyte karcinómov u
mužov našej populá cie. Celkove k prevencii chorôb a k udržiavaniu zdravia vedie
dodržiavanie nasledovných odporúčaní:
• svoju hmotnosť optimalizovať a udržiavať
• znížiť spotrebu tukov pod 30 % denného energetického príjmu a cholesterolu pod 300
mg denne, s vyšším podielom nenasýtených mastných kyselín
• znížiť spotrebu bielkovín na priemernú hodnotu (0,8 g bielkovín/kg hmotnosti/deň)
a obmedzovať hlavne bielkoviny živočíšneho pôvodu
• obmedziť spotrebu soli a chemicky upravovaných požívatín
• zvýšiť spotrebu polysacharidov, najmä vlá kniny a škrobovín
• konzumovať denne najmä tmavozelenú listovú zeleninu a citrusové ovocie
• prijímať dostatok tekutín (voda, minerá lna voda, bylinkové č aje, ovocné a zeleninové
šťavy)
• obmedziť spotrebu alkoholických ná pojov na umiernené dá vky
• absolvovať pravidelné a primerané telesné zaťaženie (minimá lne 4-krá t týždenne 45
minú t)
• vyhýbať sa zbytoč ným stresom a sprá vne využívať pozitívny stres (motivá cia,
rozhodovanie, zmena životných hodnôt)
• dopriať si dostatoč ný spá nok a oddych na regenerá ciu telesných a duševných síl
Pred nadbytkom voľných radiká lov chrá ni organizmus jeho vnú torný systém enzýmov
(superoxid dizmutá za, glutatión peroxidá za a katalá za), niektoré bielkoviny a látky v krvi
(ceruloplazmín, ubichinón, heptaglobín, transferín, albumín, kyselina moč ová a pod.) a rôzne
antioxidanty - vitamín E, C, beta-karotén a iné karotenoidy, flavonoidy (v plodoch, listoch
a kvetoch rastlín, č ervené víno, zelený a čierny č aj), rastlinné farbivá , rastlinné arómy
a množstvo ďalších tzv. fytochemiká lií (1, 6). Vysoký obsah poč etných fytochemiká lií
s antioxidač nými vlastnosťami obsahuje č erstvá , tepelne a chemicky neupravená strava
(najmä zelenina, ovocie, orechy, semená , obilniny). Účinok v našom tele závisí od ich
dostatoč ného príjmu a naopak, nedostatok antioxidantov v organizme napomá ha ku
zvýšenému riziku výskytu civilizač ných ochorení.
Literatúra:
1. Bukovský, I.: Hľadá sa zdravý č lovek. Vrú tky, Advent Orion s.r.o. 1998, 158 s.
2. Ďurač ková , Z. a kol.: Voľné radiká ly a antioxidanty v medicíne (II). Bratislava, SAP 1999, 315 s.
3. Hrbková , M. a kol.: Nová metoda na stanovení volných radiká lu v moč i. Klin. Biochem. Metab., 10 (31),
1, 2002, s. 51–53.
4. Hrušovský, Š ., Gočár, E.: Mechanizmy poškodenia peč ene. Lek. Obz., 48, 1999, 11, s. 352–328.
5. Š típek, S. a kol.: Antioxidanty a volné radiká ly ve zdraví a v nemoci. Praha, Grada Publishing 2000, 326 s.
6. Volk, K.: Flavonoidy jako antioxidanty. Prakt. Lék., 82, 2002, 7, s. 379-384.
177