Životné podmienky a zdravie 2003

Ž ivotné podmienky a zdravie, 2003
HYPERHOMOCYSTEINÉ MIA A ALTERNATÍVNE STRAVOVANIE
M. Kudláčková 1 , P. Blažíček 2 , K. Šebeková 1 , M. Valachovičová 1
1 Ú stav preventívnej a klinickej medicíny, Bratislava
riaditeľ : doc. MUDr. Š. Nyulassy, DrSc.
2 Nemocnica Ministerstva obrany, Bratislava
riaditeľ : plk. MUDr. J. Mistrík
Ú vod
V podmienkach nízkeho príjmu esenciá lnej aminokyseliny metionínu (alternatívne
stravovanie – redukovaný obsah aminokyseliny v rastlinných proteínoch (1)) dominuje
remetylačná cesta metabolizmu homocysteínu (Hcy) a súčasne obnovy metionínu, závislá na
priamych nutričných determinantoch – kyseline listovej a vitamíne B 12 (2). Hladiny kyseliny
listovej sú u vegetariá nov vysoké (3). Rizikom alternatívneho stravovania môže byť deficit
vitamínu B 12 , pretože tento vitamín chýba v rastlinnej potrave (4). Jediným jeho zdrojom
u vegá nov (konzumá cia len rastlinnej potravy) sú baktérie v dolnej časti tenkého čreva.
S ubúdaním jednostrannosti alternatívnych diét sa zmenšuje tiežriziko deficitu vitamínu B 12 .
Kým u vegá nov bol zistený 78 % ná lez jeho deficitných hladín (5), u vegetariá nov (rastlinná
potrava, mliečne výrobky, vajíčka) 26 % a u semivegetariá nov (vegetariá ni + biele mäso) už
len 8 % (6). Následkom deficitných hladín vitamínu B 12 je vyšší výskyt miernej
hyperhomocysteinémie (53 % - vegá ni, 29 % vegetariá ni, 8 % semivegetariá ni (3, 5, 6)).
V tradičnom stravovaní je nález vyšších hladín Hcy u 5-6 % populá cie; na rozdiel od
alternatívneho stravovania príčinou je deficit kyseliny listovej (3, 5, 6).
Dobrovoľ níci, dlhšiu dobu na alternatívnej výžive, deficitní vo vitamíne B 12 a s miernou
hyperhomocysteinémiou sa podrobili v klinickej štúdii vitamínovej terapii
cyanokobalamínom s cieľ om úpravy patologických hodnôt oboch parametrov.
Materiá l a metódy
Štúdia bola vykonaná v súlade s Helsinskou deklará ciou, po schvá lení etickou
komisiou ústavu a po podpísaní informovaného súhlasu. Podá vaným liekom bol vitamín B 12
firmy Léčiva (ČR), ampulky á 1 ml s obsahom 1000 µg cyanokobalamínu. Vitamín sa
podá val i.m. v prvej dávke 1000 µg, v ďalších štyroch dávkach po 300 µg v priebehu dvoch
týždňov. Kontrola hladín Hcy bola vykonaná dva týždne po skončení vitamínovej terapie
a efektívnosť terapie z hľadiska udržania normohomocysteinémie bola zisťovaná o 6
mesiacov. Ako indiká tor nezmeneného stravovacieho režimu boli považované rovnaké
hladiny kyseliny listovej pred a po ukončení klinickej štúdie. Nebola zaradená placebo
skupina. Dôvody: v alternatívnom stravovaní sa Hcy jednoznačne reguluje remetylá ciou.
Charakteristika súboru je uvedená v tabuľ ke 1.
Krv bola odoberaná nalačno štandardným spôsobom. Ako antikoagulant bol použitý
EDTA. Celkový Hcy v plazme bol stanovený metódou HPLC s fluorescenčnou detekciou
a derivatizačným činidlom SBD-F (7). Vitamín B 12 a kyselina listová v sére boli merané
testami Elecsys-immunoassay (Boehringer). Príjem ostatných vitamínov a príjem
minerá lnych a stopových látok bol u všetkých probandov len v prirodzenej forme. Na
štatistické spracovanie bol použitý pá rový t-test.
Výsledky a diskusia
Deficit kyseliny listovej, ako uvá dzajú experimentá lne prá ce, vyvolal stredný stupeň
hyperhomocysteinémie (60 µmol/l), deficit vitamínu B 12 mierny stupeň (23 µmol/l) a deficit
169