Životné podmienky a zdravie 2003

Ž ivotné podmienky a zdravie, 2003
DEFICIT JÓ DU – RIZIKO ALTERNATÍVNEHO STRAVOVANIA
V. Kovač ic, M. Kudláč ková, E. Ginter, M. Valachovič ová
Ústav preventívnej a klinickej medicíny, Bratislava
riaditeľ: doc. MUDr. Š. Nyulassy, DrSc.
Úvod
Jó d je esenciálny stopový prvok pre syntézu hormó nov štítnej žľazy. Veľmi senzitívni
na jódový deficit sú novorodenci, deti a ženy poč as gravidity a laktácie (1). Deficit jódu
v populácii zapríč iňuje zvýšenú prevalenciu strumy a dôležité je, že môže zvyšovať riziko
mentálnych, psychomotorický ch a rastový ch abnormalít (3).
Literatúra uvádza, že rastlinné zdroje potravy majú nízky obsah jódu z dôvodu jeho
nízkych koncentrácií v pô de (okrem pô dy v prímorský ch oblastiach, ktorá je na jód bohatšia
než pôda vo vnútrozemí). Preto vegáni-striktní vegetariáni tým, že nekonzumujú ryby
a morské výrobky, vajíč ka, mlieč ne výrobky a ani sa nesuplementujú farmaceutický mi
prípravkami s obsahom jódu, sú vystavení neadekvátnemu príjmu jódu (14, 16). Navyše
alternatívne sa stravujúci u nás s obľubou konzumujú morskú soľ, ktorá má č asto nižší obsah
jó du než naša kuchynská soľ. Týka sa to morskej soli dovážanej z tých prímorský ch oblastí,
kde hodnota jódu v soli je cielene nižšia, aby sa v populácii nezvyšoval i tak už dosť vysoký
príjem jó du, ktorý je zabezpeč ený konzumáciou morský ch produktov (5).
V práci hodnotíme jodúriu v troch nutrič ný ch skupinách dospelej populácie.
Alternatívne sa stravujúcich (vegetariánov a vegánov) porovnávame so skupinou na
tradič nom stravovaní.
Materiál a metó dy
Skupinu tradič ného stravovania tvorilo 24 náhodne vybraný ch pracovníkov ústavu.
Skupina 21 alternatívne sa stravujúcich bola vybraná náhodne z poč tu 63 vegetariánov v
rámci nutrič nej štúdie sledovania zdravotno-nutrič ného stavu vegetariánskej populácie na
Slovensku. Zo súboru bolo osobitne vyč lenený ch 6 vegánov (len rastlinná strava).
Alternatívnu skupinu vegetariánov tvorilo 10 laktoovovegetariánov (rastlinná strava +
mlieč ne výrobky + vajíč ka), jeden laktovegetarián (rastlinná strava + mlieč ne výrobky) a 4
semivegetariáni (rastlinná strava + mlieč ne vý robky + vajíč ka + biele mäso). Charakteristika
skupín je uvedená v tab. 1.
Hodnota jódu bola stanovená v priemernej vzorke 24 hodinového moč u modifikáciou
Sandell-Kolthoff reakcie spektrofotometrickou metó dou (18). Jodúria je marker saturácie
organizmu jódom. Jodúria >100µg J/l /priemerná vzorka 24 h moč a/ znamená dostatoč ný
obsah jódu v organizme. Vzorky boli analyzované v Laborató riu diabetu a výživy ÚEE SAV
na úseku jódu. Štatistické hodnotenie sa robilo neparametrický m Mann –Whitney U –
testom v programe Statistica.
Vý sledky a diskusia
Hodnoty jodúrie u probandov alternatívneho stravovania sú nižšie v porovnaní
s tradič ný m stravovaním. Takmer polovica vegetariánov a všetci vegáni vykazujú deficit jó du
(tab. 1). Rastlinné zdroje výživy sú chudobnejšie na obsah jódu, č o súvisí s nízkou
koncentráciou jódu v pôde. Priaznivejšie vyznievajú vegetariáni v porovnaní s vegánmi,
pretože obohacujú rastlinnú stravu o mlieč ne výrobky, vajíč ka a ryby. Koncentrácia jódu
v mlieč nych výrobkoch je síce nižšia než v morský ch produktoch, ale mlieko je základnou
požívatinou, denne konzumovanou v rô znej forme aj u vegetariánov. Konzumácia vajíč ok je
166