Životné podmienky a zdravie 2003

aj pre farbivá zásada sprá vnej výrobnej praxe vyjadrená výrazom nevyhnutné ho množstva
prídavku. V textovej časti k tabuľká m pre farbivá sú tiež ďalšie požiadavky:
• niektoré farbivá je povolené používať len pre určité potraviny a za stanovených
podmienok,
• najvyššie prípustné množstvo sa vzťahuje na množstvo čisté ho farbiva v prípravku a
vzťahuje sa na konzumnú formu podľa ná vodu k výrobe.
Napokon sa uvá dza aj negatívne vymedzenie podľa EÚ (čo sa nepovažuje za potraviná rske
farbivá a kde sa tieto nesmú používať).
Zoznam náhradných sladidiel a ich najvyššie prípustné množstvá prezentuje ďalšia
tabuľka. V nej sú uvedené tie isté sladidlá ako v súčasnej tretej hlave druhej časti
potravinové ho kódexu v aktualizovanej forme podľa legislatívy EÚ .
V textovej časti k tabuľká m sú všetky požiadavky z paragrafovej časti špecifikované
pre ná hradné sladidlá ako napr.:
• negatívne vymedzenie čo sa nepovažuje za ná hradné sladidlá a kde sa nesmú používať,
• definícia pojmov „bez pridania cukru“ a „so zníženou energetickou hodnotou“,
• prenos ná hradných sladidiel v zložených potraviná ch sa rieši ú merne k podielu zložky.
Pre tzv. iné prídavné látky a technologické pomocné látky, ktoré sú uvedené v 9
tabuľká ch, platí v prevažnej väčšine zá sada, že limity sa vzťahujú na potraviny v takom stave
ako sa uvá dzajú do obehu. Podobne ako u farbív, aj tu sa v prvej tabuľke uvádzajú aditíva,
ktoré sú všeobecne povolené . Toto sa však nevzťahuje na neopracované a iné základné
potraviny, ďalej na potraviny pre dojčatá a malé deti a v osobitnej tabuľke uvá dzané
potraviny, ktoré môžu obsahovať iba niektoré z nich za obmedzených podmienok. Negatívne
vymedzenie sa týka potravín na výživu dojčiat a malých detí a tiež potravín na osobitné
výživové účely ako aj neopracovaných potravín a iných tzv. zá kladných potravín. Napokon sa
podobne ako u farbív rieši aj prenos (okrem neopracovaných a základných potravín, ako aj
pre dojčatá a malé deti).
U konzervačných látok a antioxidantov sa používa pojem „podmienečne povolené“, na
rozdiel od iných aditív. Nakoľko konzervačné látky sú predmetom všeobecné ho záujmu,
uvedieme o ich novej legislatíve aj niektoré detaily. Sorbany, benzoany a p-hydroxybenzoany
sú prezentované s limitovaním dá vkovania v potraviná ch v samostatnej tabuľke. Nemožno ich
však pridá vať do potravín označených ako „č erstvé“ alebo „prírodné“. Prirodzený výskyt
kyseliny benzoovej v bobuľovom ovocí a vo fermentovaných mliečnych výrobkoch sa
nepovažuje za konzervačnú látku pridá vanú alebo prenesenú . Samostatne je spracované
používanie oxidu siričité ho a siričitanov. Z hľadiska označovania prítomnosti oxidu siričité ho
nižším množstvom ako 10 mg.kg -1 je podľa EÚ zanedbateľné . Pre dusitany a dusičnany sa
zostavila tabuľka, v ktorej sa uvá dza ich najvyššie povolené dávkovanie ako aj ich najvyššie
prípustné množstvo rezíduí vo výrobkoch živočíšneho pôvodu.
Napokon sa v návrhu legislatívy uvádzajú aj niektoré ďalšie konzervačné látky pre
špecifické účely (difenyl a o-fenylfenol, nizín, hexametylé ntetraamín, dimetyldikarboná t,
kyselina boritá a tetraboritan sodný, kyselina propionová a jej soli a lyzozým). Tieto sa smú
používať len do vymenovaných potravín.
Antioxidanty sa môžu používať približne v tom rozsahu a v množstvá ch ako doteraz.
Pri ich kombiná cii je potrebné ú merne znížiť množstvo každej lá tky.
V osobitnej tabuľke je prezentovaných 101 organických a anorganických lá tok. Ide napr.
o fosforečnany, kyselinu fumarovú , adipovú , jantá rovú a ich soli, EDTA, propá n 1,2-diol
alginá t, gumu karaya, polysorbá ty, sacharózové estery mastných kyselín a glycerolu,
sorbitany mastných kyselín, ferokyanidy, oxid kremičitýa kremičitany, kyselinu glutamovú a
glutamany, kyselinu guanylovú a guanylany a ďalšie. Aj tu platí, že najvyššie prípustné
množstvá sa vzťahujú na potraviny v konzumnej forme podľa ná vodu výrobcov.
115