Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Ž ivotné <strong>podmienky</strong> a <strong>zdravie</strong>, <strong>2003</strong><br />
MONITOROVANIE GENOTOXICKÝ CH ÚČINKOV PRACOVNÉ HO<br />
PROSTREDIA U ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV<br />
K. Rimá rová 1 , D. Gajdošová 2 , A. Gajdoš 2 , D. Tarabčá ková 2 , Z. Justová 2<br />
1 Ú stav hygieny LF UPJŠ, Košice<br />
prednostka: prof. MUDr. K. Bernasovská , CSc.<br />
2 Štá tny zdravotný ú stav, Košice<br />
riaditeľ: MUDr. P. Slezá k<br />
Podstatou geneticky podmienený ch patologický ch stavov je zmena – mutá cia<br />
genetickej informá cie DNA. Mutá cie delíme na spontá nne, pri ktorý ch nemožno doterajšími<br />
možnosťami odhaliť kauzá lnu súvislosť s exogénnymi faktormi a indukované. Indukované<br />
mutá cie majú príčinnú súvislosť s faktormi vonkajšieho prostredia. Indukované mutá cie sú<br />
vyvolá vaná faktormi fyziká lnymi, chemický mi a biologický mi (3). Č astou príčinou<br />
indukovaný ch mutá cií je environmentá lna alebo profesioná lna expozícia.<br />
Systém hodnotenia rizika (2) „ risk assessment“ poskytuje možnosti využitia<br />
biomarkerov v každom kroku tohto postupu. Pri identifiká cii nebezpečný ch vlastností<br />
a faktorov vhodne zvolený biomarker potvrdzuje existenciu, povahu a stupeň nežiaduceho<br />
biologického ú činku lá tky.<br />
Zatiaľ čo dôkaz mutagenity moču je schopný zachytiť iba aktuá lne cca 24 hodinovú<br />
expozíciu, molekulá rna dozimetria sprostredkovaná adduktami DNA reflektuje podľa<br />
sú časnej ú rovne znalostí expozícii lá tkam schopný m reagovať s nukleofilný mi miestami DNA<br />
zhruba za posledný ch 10 dní. Prítomnosť adduktov s proteínmi je daná ich životnosťou, čo<br />
v prípade hemoglobínu znamená 3-4 mesiace. Addukty s albumínom v sére odrážajú 20-25<br />
dňovú expozíciu. Zmeny chromozómov, ktoré odráža cytogenetická analý za periférnych<br />
lymfocytov CALP, zachytá vajú expozíciu látkam s klastogénnym účinkom (klastogenita je<br />
schopnosť faktorov indukovať chromozómové zlomy) za obdobie niekoľký ch mesiacov (1).<br />
Materiá l a metodika:<br />
Štyri exponované skupiny zdravotníckych pracovníkov (63 osôb) boli porovnané so 4<br />
kontrolný mi skupinami (42 osôb). Exponovanú skupinu E 1 bola z košickej FN Luisa Pasteura<br />
z Onkologickej kliniky tvorilo 22 pracovníkov, E 2 skupina zahŕňala 13 osôb z Popradu,<br />
z oddelenia invazívnej chirurgie. Pracovnú skupinu E 3 tvorilo 11 zdravotníkov zo Spišskej<br />
Novej Vsi z oddelení, kde sa používa invazívna chirurgia. Skupina E 4 z Prešova pozostá vala<br />
zo 16 pracovníkov z ARO oddelenia exponovaný ch anestetiká m. Tieto štyri exponované<br />
skupiny boli porovnané so 4 kontrolný mi súbormi z tej istej nemocničnej lokality, ale<br />
z oddelení, ktoré genotoxickému riziku nie sú vystavení (dermatológia, interné, očné,<br />
pediatria, psychiatria). Zo štyroch exponovaný ch a zo 4 kontrolný ch skupín sa vytvorila<br />
nakoniec jedna skupina exponovaná a jedna kontrolná a výsledky medzi nimi sa tiež<br />
porovnali. Ako základná norma pre hodnoty cytogenetickej analý zy boli použité štandardy<br />
z ná rodnej environmentá lnej genotoxickej survey.<br />
Parametre hodnotenia v cytogenetickej analý ze periférnych lymfocytov zahŕňajú<br />
zá kladné ú daje o počte aberantný ch buniek (AB.B), frekvencii vý meny sesterský ch chromatíd<br />
(SCE), mikronukleolového testu (MN test) a ATU - mutagénnej aktivite moča (tab. 1).<br />
V tabuľke sú uvedené normatívne hodnoty ako priemery z celoná rodnej survey<br />
neexponovanej populá cie. Tvorba databá zy a štatistická analý za boli prevedené v softwaroch<br />
STATA a Epi-Info.<br />
Parametre cytogenetického rizika boli porovnané tak pre každú exponovanú skupinu<br />
zvlášť so zodpovedajú cou skupinou kontrolnou, ako aj celkovo ako jedna súborná<br />
106
Change language