ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10C/47/2010-53
3510200658
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom
Stachovičom, v právnej veci navrhovateľa: Dxxxxxxxxxx, so sídlom xxxxxxxxxxxxxx,
xxxxxxxxxxxxxxxx, IČO: xxxxxx, právne zastúpený JUDr. Mxxxxxxxxxxx, xxxxxxxxx,
adresa pre doručovanie: xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, proti odporcovi: Mxxxxxxxx,
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx, zastúpený opatrovníkom Mgr. Mxxxxxxxxxxxxxx, Krajského
súdu Trenčín, o zaplatenie 508,05 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Platobný rozkaz Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 10C/47/2010-29
zo dňa 23.02.2010 sa zrušuje.
Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Určuje sa, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je vyhlásenie spotrebiteľa, že
predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli dodávateľovi v súvislosti
s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a to na dobu 10-tich rokov odo dňa,
kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaním došlým súdu dňa 29.01.2010 domáhal, aby súd platobným
rozkazom uložil povinnosť odporcovi zaplatiť sumu vo výške 508,05 Eur, úrok z omeškania
vo výške 0,08 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 470,42 Eur od 03.11.2006
do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa
22.12.2004 právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 14.172,- Sk
(470,42 Eur), ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v splátkach po 1.181,- Sk (39,20 Eur)

2
10C/47/2010-53
v 12. mesačných splátkach k 20. dňu príslušného mesiaca. Cena úveru bola dohodnutá
vo výške 3.112,- Sk s tým, že prvá splátka bude uhradená do 20.03.2005. Zároveň si uplatnil
zmluvnú pokutu vo výške 8,00 % z každej dlžnej splátky, spolu 37,63 Eur. Odporca si svoju
povinnosť riadne neplnil, z dlhu neuhradil žiadnu splátku.
Navrhovateľ pohľadávku nadobudol na základe dvoch Zmlúv o postúpení pohľadávok
od nasledovných obchodných spoločností: 1/ Hxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx., IČO: xxxxxxxx,
2/ Axxxxxxxxxxxxxxxxxx, IČO: xxxxxxxx.
Súd dňa 23.02.2010 vydal platobný rozkaz a doručil ho iba navrhovateľovi. Vzhľadom
k tomu, že sa odporcovi nepodarilo platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, súd v súlade
s § 173 ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz zrušil. Súd uznesením zo dňa 12.11.2010 ustanovil
odporcovi opatrovníka, pretože sa odporca zdržiava na neznámom mieste.
Opatrovník odporcu na nariadenom pojednávaní namietol premlčanie pohľadávky
navrhovateľa.
Podľa § 173 ods. 2 O.s.p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i en jednému
z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka
niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný
rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým
sa konanie končí.
Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
platného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom čase, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ods. 4 cit. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych
aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Podľa článku 6 bod 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS Členské štáty zabezpečia, aby
nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu
alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok.

3
10C/47/2010-53
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na
základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne
uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 4 hlavy 6. Úverových zmluvných podmienok odporca vyhlasuje, že predlžuje
premlčaciu dobu všetkých práv. ktoré vznikli navrhovateľovi v súvislosti s poskytnutím úveru
odporcovi, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút
a prípadne práva, ktoré jej vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z tejto úverovej
zmluvy, a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz
plynúť.
Súd sa oboznámil s podaním navrhovateľa spolu s prílohami, výsluchom právneho
zástupcu navrhovateľa a opatrovníka odporcu na nariadenom pojednávaní, pričom zistil
nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 22.12.2004 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva označená ako „Úverová zmluva“. Podľa názoru
súdu predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to s poukazom na § 52 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Navrhovateľ ako dodávateľ v danom
prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom
činnosti právneho predchodcu navrhovateľa je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských
úverov nebankovým spôsobom. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ,
keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade ide
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, na ktorú sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
neprijateľné podmienky. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Je nepochybné, že zmluvné podmienky
v predmetnej úverovej zmluve zo dňa 22.12.2004 neboli individuálne dojednané, nakoľko
odporca nemohol podstatne ovplyvniť obsah tejto zmluvy, pretože podmienky tejto zmluvy
boli vopred predtlačené.
V § 4 Hlavy 6. Všeobecných úverových zmluvných podmienok odporca vyhlásil, že
predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv. ktoré vznikli navrhovateľovi v súvislosti

4
10C/47/2010-53
s poskytnutím úveru odporcovi a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota
začala po prvý raz plynúť.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť
možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania
je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému
trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak
spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Súd konštatuje, že predmetné vyhlásenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 10-ročnú premlčaciu lehotu
zákon priznáva len v osobitných prípadoch a to najmä vtedy, ak sa má predísť súdnym
sporom uznaním dlhu, resp. je potrebné chrániť riadny výkon súdneho rozhodnutia (§ 110
Občianskeho zákonníka). Súd vo výroku svojho rozhodnutia na základe vyššie uvedeného
v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. vyššie označenú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú.
Súd nemá poznatky o tom, že by iný súd o danej veci už rozhodoval, preto postupu súdu
nebránila prekážka litispendencie alebo res iudicata.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné
prihliadnuť na námietku premlčania. Dňa 22.12.2004 bola uzatvorená Úverová zmluva
č. xxxxxxxxxx medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom s odporcom ako
dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 14.172,- Sk (470,42 Eur),
ktorý sa odporca zaviazal splácať v 12 splátkach vo výške 1.181,- Sk (39,20 Eur) mesačne od
20.03.2005. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 28,17 %. Odporca si
svoju povinnosť neplnil, neuhradil žiadnu splátku. V zmysle splátkového kalendára posledná
splátka mala byť uhradená do 20.02.2006. Návrh na súd bol podaný dňa 29.01.2010, teda po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula pre poslednú zročnú splátku dňa
21.02.2009. Opatrovník odporcu na pojednávaní namietol premlčanie. Z týchto dôvodov súd
sa podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol s poukazom
na vznesenú námietku premlčania.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.
P o u č e n i e :
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať
v potrebnom počte rovnopisov spolu s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby

5
10C/47/2010-53
každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané,
zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti
súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V Novom Meste nad Váhom, dňa 20.01.2011
JUDr. Andrej Stachovič
sudca
Za správnosť vyhotovenia:
Zlatica Šipulová