100 minútová Biblia - ecavbb.sk

Bystrice a jej najbližšieho okolia. Popri
riaditeľovi M. Vargovi, sa na práci a dobrej
povesti školy, na prelome storočí aktívne
podieľalo niekoľko ďalších profesorov. Okrem
spomínaného J. Kmeťa, to bol najmä
bratislavský rodák, August Junker. Na
bystrické gymnázium prišiel vedno s M.
Vargom, v roku 1880. Vyučoval hlavne
prírodovedné predmety, vrátane zemepisu,
dejepis a nemčinu. Ako ďalší Bratislavčan, na
gymnáziu ešte pôsobil Fridrich Schmidt.
Venoval sa hlavne výučbe klasických jazykov,
latinčiny a gréčtiny. Po Junkerovi, v roku 1910,
prevzal tiež správu alumnea. Na škole pôsobil
v rokoch 1886 – 1915, hlavne ako učiteľ
kreslenia, Andrej Štollman, rodák zo Španej
Doliny. Bol absolventom výtvarnej umeleckej
školy v Budapešti. Po ňom sa zachovalo
hodne umeleckých výtvarných diel, hlavne
olejomalieb, vrátane mnohých oltárnych
obrazov. (Jeho obraz M. Luthera vlastní náš
zbor.) Vo výučbe matematiky a fyziky Jána
Kmeťa v roku 1904 vystriedal zvolenský rodák
Samuel Seneš. Riadnym profesorom
gymnázia sa stal v roku 1907, po skončení
univerzitných štúdií v Budapešti.
K úspechom, ktorých sa škola a najmä jej
profesori, dožili ešte v roku 1895, patrí okrem
novej budovy aj ďalšia skutočnosť. Napriek
tomu, že riadni profesori evanjelického
gymnázia stále dostávali plat zo zdrojov
pokladne cirkevného zboru, boli v tomto roku
prijatí za členov Krajinského penzijného
ústavu. To znamenalo, že sa im po odchode
do dôchodku mohla začať vyplácať riadna
penzia zo štátnych prostriedkov. Neboli preto
už v starobe odkázaní, ako ich starší
kolegovia, na vlastné zdroje alebo milodary
dobrodincov.
Na prelome storočí vo vývoji bystrického
ev. gymnázia nedošlo k podstatnejším
zmenám a zvratom. Na škole sa aj v tomto
období dostalo vzdelania celému radu
osobností. Medzi inými to boli napr. Milan
Hodža, Štefan Krčméry, Janko Jesenský,
Martin Rázus a ďalší známi politickí i kultúrnospoločenskí
dejatelia.
Počas takmer dvestoštyridsaťročnej
degradácii, mohlo bystrické evanjelické
gymnázium pôsobiť len s obmedzeným
počtom tried. Až na svetlejších pár rokov
výnimiek (najmä v časoch Mateja Bela), išlo
v podstate len o štyri gymnaziálne triedy.
Konečne mu v tomto smere začalo svitať na
lepšie časy. Spoločným úsilím vedenia školy,
predstaviteľov cirkevného zboru, mesta i
kompetentných politických reprezentantov sa
mohlo začať uvažovať o povýšení ústavu na
vyššie osemtriedne gymnázium. O tomto
vážnom kroku rozhodol v začiatočnej fáze
hlavný zriaďovateľ a sponzor školy,
evanjelický cirkevný zbor. Došlo k tomu na
zborovom zhromaždení dňa 13. októbra 1912.
Celú skutočnosť napokon vzal na vedomie
minister školstva. Na základe jeho pokynu (č.
24790 z 2. 4. 1913), počnúc školským rokom
1913-1914, na radosť svoju i rodičov a pýchu
cirkevného zboru, mohli žiaci štvrtej triedy
bystrického evanjelického gymnázia postúpiť
do vyššieho, piateho ročníka.
Škola tým prirodzene začala stúpať na
autorite a vážnosti. Každým rokom pribúdala
ďalšia trieda i počet predmetov, čo si
automaticky vyžadovalo prijímať nových
profesorov. Súčasne sa rozrastá aj inventár
školy. Pribúda množstvo nových učebných
pomôcok. Rozrastajú sa zbierky v kabinetoch.
Zároveň sa rozširuje profesorská knižnica,
ktorá vzrástla do roku 1914, na takmer 7000
zväzkov. Tento stav ešte navyše počtom
prevyšovali rôzne poučné tlačené správy a
brožúry. Počet kníh v žiackej knižnici pre
nižšie triedy (1.- 4.) v tom čase dosiahol stav
680. Pribudlo tiež do dvesto nových zväzkov
pre vyššie triedy.
K prechodu gymnázia na vyššie či hlavné,
bola škola, popri materiálnej výbave, dobre
pripravená aj po personálnej stránke.
22