Pán je môj život
Úvodník Milí bratia a sestry vo viere, oslovujem vás prostredníctvom nášho Ban<strong>sk</strong>obystrického evanjelika prvýkrát ako zborový dozorca. Po 15 mesačnej tortúre nových a nových odvolávaní prišlo definitívne rozhodnutie. Bola to škola trpezlivosti. Prešli sme spoločne hodný kus cesty a prežili sme počas tohto obdobia rôzne situácie. Niekedy veselšie, niekedy menej veselé až smutné. Bolo to poučením pre nás všetkých a verím, že sme z toho vyšli mnohí múdrejší a pripravenejší pre službu Bohu, ľuďom aj nášmu zboru. Veľmi dôležité bolo prijatie zborového štatútu, ktorý určil pravidlá fungovania zboru. Určite nie je dokonalý, je však výsledkom dlhých debát a je najlepší, aký sme boli schopní v tom čase a v tej situácii prijať. Niektorí cirkevníci, najmä presbyteri, sa už oboznámili so stavom nášho nehnuteľného majetku, ktorý je, žiaľ, v horšom stave, ako sa na prvý pohľad zdalo. Niektoré objekty a priestory sú dlhodobo neprenajaté a chátrajú. Udržať nehnuteľný majetok v požadovanom stave si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Je namieste tiež otázka, či ich zbor všetky pre svoju činnosť potrebuje, je nutné urobiť poctivú analýzu a zohľadniť potreby zboru. Nie je totiž múdre a dlhodobo sa ani nedá žiť obzeraním sa nostalgicky za minulosťou, nežiť v prítomnosti a v nádeji pracovať pre budúcnosť. Je nevyhnutné mať jasnú víziu. Veľký neporiadok je aj v pozemkoch, ktoré zbor vlastní. Reštitúcie pozemkov sú nedokončené, pozemky sú užívané bez uzavretých zmlúv, teda zbor z nich nemá príjem, ba má dokonca stratu. Objavujeme pozemky, o ktorých „sa nevedelo“, že sú v našom vlastníctve. Začali sme robiť veci po novom v oblasti správy a vedenia majetku, ekonomiky, chceme pracovať transparentne a chceme, aby každý člen zboru, ktorý chce byť informovaný, ne<strong>sk</strong>reslené informácie aj dostal. Lebo len informovaný človek má potenciál sa správne rozhodovať. Veľa energie a času zaberie starostlivosť o cirkevný majetok. Mnohonásobne viac práce je však v duchovnej oblasti, ktorá dlhé roky stagnovala a teraz sa začínajú hýbať oblasti, ktoré dlho spali. Začala sa intenzívna práca s deťmi, mládežou, pokúšame sa osloviť aj seniorov v zbore. Smutný je pohľad na prázdne lavice v kostole, kde chýba mladá a stredná generácia. Na Službách Božích len v malej miere môžeme vidieť kompletné rodiny, manžel<strong>sk</strong>é páry. Znovu treba oživiť záujem cirkevníkov o dianie v zbore, ale nie len pasívne, je treba prejaviť ochotu pracovať, resp. zapojiť do práce viac ľudí. Osvojme si výzvu- tu som ja, pošli mňa! Nechcime <strong>sk</strong>ončiť tak, že si budeme na potrebné práce najímať ľudí mimo zboru. Učme sa väčšej spolupatričnosti aj po<strong>sk</strong>ytovaním príspevkov. S vedomím, že našu cenu neurčuje to, čo máme, ale to, ako s tým nakladáme. A tiež aby sme žili s pocitom, že tento zbor je naozaj náš a že sme pripravení dať mu, čo potrebuje a čo sa od nás očakáva. Naše <strong>sk</strong>utky a slová by mali hovoriť to isté. Chcem vás preto všetkých vyzvať k spolupráci na našom spoločnom diele. Je tu množstvo práce a vyžaduje veľa schopných, ale hlavne ochotných ľudí. Každý má v tomto zbore svoje miesto. Sme obdarovaní rôznymi schopnosťami a Pán Boh s nami počíta. Je za nami jedna etapa zložitého vývoja v zbore, je toho aj veľa pred nami. Nie som však ustarostený. Viem, že treba o veciach otvorene di<strong>sk</strong>utovať a dobre sa pripraviť na budúce dni. Počítam s tým, že Hospodin je s nami v našom snažení, preto som optimista. Lebo kam nás Boh vedie, tam sa o nás aj postará. Ing. Vladimír Zeman zborový dozorca 3