100 minútová Biblia - ecavbb.sk
26.10.2014 • Views
Share Embed Flag

100 minútová Biblia - ecavbb.sk

100 minútová Biblia - ecavbb.sk

100 minútová Biblia - ecavbb.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
ecavbb.sk

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

očník 3 2008/2<br />

Buď verný až do smrti<br />

a dám ti veniec života!<br />

Zjavenie Jána 2, 10<br />

Foto: Ing. Pavol Sokol<br />

Krstiteľnica v Evanjelickom a.v. chráme Božom

Pán je môj život

Úvodník<br />

Milí bratia a sestry vo viere,<br />

oslovujem vás prostredníctvom nášho<br />

Ban<strong>sk</strong>obystrického evanjelika prvýkrát ako<br />

zborový dozorca. Po 15 mesačnej tortúre nových<br />

a nových odvolávaní prišlo definitívne<br />

rozhodnutie. Bola to škola trpezlivosti. Prešli sme<br />

spoločne hodný kus cesty a prežili sme počas<br />

tohto obdobia rôzne situácie. Niekedy veselšie,<br />

niekedy menej veselé až smutné. Bolo to<br />

poučením pre nás všetkých a verím, že sme<br />

z toho vyšli mnohí múdrejší a pripravenejší pre<br />

službu Bohu, ľuďom aj nášmu zboru.<br />

Veľmi dôležité bolo prijatie zborového štatútu,<br />

ktorý určil pravidlá fungovania zboru. Určite nie je<br />

dokonalý, je však výsledkom dlhých debát a je<br />

najlepší, aký sme boli schopní v tom čase a v tej<br />

situácii prijať.<br />

Niektorí cirkevníci, najmä presbyteri, sa už<br />

oboznámili so stavom nášho nehnuteľného<br />

majetku, ktorý je, žiaľ, v horšom stave, ako sa na<br />

prvý pohľad zdalo. Niektoré objekty a priestory sú<br />

dlhodobo neprenajaté a chátrajú. Udržať<br />

nehnuteľný majetok v požadovanom stave si<br />

vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Je<br />

namieste tiež otázka, či ich zbor všetky pre svoju<br />

činnosť potrebuje, je nutné urobiť poctivú analýzu<br />

a zohľadniť potreby zboru. Nie je totiž múdre<br />

a dlhodobo sa ani nedá žiť obzeraním sa<br />

nostalgicky za minulosťou, nežiť v prítomnosti<br />

a v nádeji pracovať pre budúcnosť. Je<br />

nevyhnutné mať jasnú víziu. Veľký neporiadok je<br />

aj v pozemkoch, ktoré zbor vlastní. Reštitúcie<br />

pozemkov sú nedokončené, pozemky sú užívané<br />

bez uzavretých zmlúv, teda zbor z nich nemá<br />

príjem, ba má dokonca stratu. Objavujeme<br />

pozemky, o ktorých „sa nevedelo“, že sú v našom<br />

vlastníctve. Začali sme robiť veci po novom<br />

v oblasti správy a vedenia majetku, ekonomiky,<br />

chceme pracovať transparentne a chceme, aby<br />

každý člen zboru, ktorý chce byť informovaný,<br />

ne<strong>sk</strong>reslené informácie aj dostal. Lebo len<br />

informovaný človek má potenciál sa správne<br />

rozhodovať. Veľa energie a času zaberie<br />

starostlivosť o cirkevný majetok. Mnohonásobne<br />

viac práce je však v duchovnej oblasti, ktorá dlhé<br />

roky stagnovala a teraz sa začínajú hýbať oblasti,<br />

ktoré dlho spali. Začala sa intenzívna práca<br />

s deťmi, mládežou, pokúšame sa osloviť aj<br />

seniorov v zbore. Smutný je pohľad na prázdne<br />

lavice v kostole, kde chýba mladá a stredná<br />

generácia. Na Službách Božích len v malej miere<br />

môžeme vidieť kompletné rodiny, manžel<strong>sk</strong>é<br />

páry. Znovu treba oživiť záujem cirkevníkov<br />

o dianie v zbore, ale nie len pasívne, je treba<br />

prejaviť ochotu pracovať, resp. zapojiť do práce<br />

viac ľudí. Osvojme si výzvu- tu som ja, pošli mňa!<br />

Nechcime <strong>sk</strong>ončiť tak, že si budeme na potrebné<br />

práce najímať ľudí mimo zboru. Učme sa väčšej<br />

spolupatričnosti aj po<strong>sk</strong>ytovaním príspevkov.<br />

S vedomím, že našu cenu neurčuje to, čo máme,<br />

ale to, ako s tým nakladáme. A tiež aby sme žili<br />

s pocitom, že tento zbor je naozaj náš a že sme<br />

pripravení dať mu, čo potrebuje a čo sa od nás<br />

očakáva. Naše <strong>sk</strong>utky a slová by mali hovoriť to<br />

isté. Chcem vás preto všetkých vyzvať<br />

k spolupráci na našom spoločnom diele. Je tu<br />

množstvo práce a vyžaduje veľa schopných, ale<br />

hlavne ochotných ľudí. Každý má v tomto zbore<br />

svoje miesto. Sme obdarovaní rôznymi schopnosťami<br />

a Pán Boh s nami počíta.<br />

Je za nami jedna etapa zložitého vývoja<br />

v zbore, je toho aj veľa pred nami. Nie som však<br />

ustarostený. Viem, že treba o veciach otvorene<br />

di<strong>sk</strong>utovať a dobre sa pripraviť na budúce dni.<br />

Počítam s tým, že Hospodin je s nami v našom<br />

snažení, preto som optimista. Lebo kam nás Boh<br />

vedie, tam sa o nás aj postará.<br />

Ing. Vladimír Zeman<br />

zborový dozorca<br />

3

HOMÍLIA<br />

Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona<br />

tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo<br />

je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve,<br />

aby v Ježišovi Kristovi prišlo na pohanov<br />

požehnanie Abrahámovo, aby sme <strong>sk</strong>rze vieru<br />

prijali zasľúbenie Ducha. Galat<strong>sk</strong>ým 3, (13 - 14)<br />

Pamätám si, keď som ešte ako chlapec<br />

počúval rozhovory mojich starých rodičov. Vždy<br />

sa rozprávali o niečom zaujímavom. Hovorili<br />

o svojich denných povinnostiach, o tom, čo bolo<br />

nové, čo ich trápi alebo čo ich potešilo. Život<br />

dokáže priniesť rôzne okamihy pre človeka. Ale<br />

keď sa na to pozriem teraz z odstupom času,<br />

zisťujem, že ich život nebol preplnený<br />

dobrodružnými aktivitami, adrenalínom. Bol<br />

normálnym. Bol životom obyčajných ľudí.<br />

Mladá generácia povie teraz, že to musela<br />

byť, nuda. Že žiť len ako obyčajný nevýrazný<br />

človek niekde v meste, to je neatraktívne, je to<br />

niečo, čo nik nechce, lebo radšej by sme spravili<br />

dieru do sveta. Radšej by sme chceli, aby o nás<br />

všetci rozprávali, aby na nás nik nezabudol.<br />

Život je príliš krátky na to, aby sme ho prežili<br />

nekvalitne. Aká je realita? Za peniaze sme<br />

ochotní žiť ako pokusné králiky, za peniaze sme<br />

ochotní i niekoho na verejnosti ponížiť a tváriť sa,<br />

že je to ešte dokonca smiešne. Povrchnosťou,<br />

sexom a plytkým humorom denne otravujeme<br />

spoločnosť, je to „in“.Je normálne žiť neslušne,<br />

chváliť sa smilstvom, opilstvom, je to vraj priam<br />

chcené, lebo to šokuje. Štandardom je dnes<br />

šokovať. Len šok dokáže osloviť, upriamiť<br />

pozornosť.<br />

Dlho som si myslel, že tento problém je<br />

prekonaný. Lebo celé tie desaťtisíce rokov,<br />

ľudia žili presne takto. Oddávali sa svojim<br />

chúťkam, vraždili sa, šokovali sa navzájom.<br />

Kupovali si lá<strong>sk</strong>u, priateľstvá, žili ako<br />

nevedomá zver, zmietaní vlastnými<br />

žiadosťami. A Pavel to nazval v liste<br />

Rím<strong>sk</strong>y takto: Vydávali sa za múdrych a<br />

stali sa bláznami zameniac slávu<br />

nepominuteľného Boha za podobnosť<br />

obrazu pominuteľného človeka, vtákov,<br />

štvornožcov a plazov. Preto ich Boh so<br />

žiadosťami ich sŕdc vydal nečistote. Aby si<br />

medzi sebou zneucťovali svoje telá všetci tí,<br />

čo pravdu Božiu zamenili za lož, uctievali<br />

stvorené veci a im slúžili namiesto<br />

Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky.<br />

Pred dvetisíc rokmi Ježiš šokoval svet.<br />

Prebral na seba naše rozsudky smrti i dlhú<br />

bolestnú smrť, stal sa zlorečenstvom za<br />

nás, by sme my mali iný, kvalitný život.<br />

V tom je naša nádej. Tak a teraz sa<br />

zamyslime, chceme sa podobať takémuto<br />

svetu? Alebo sa chceme podobať Ježišovi.<br />

Mgr. Daniel Duraj<br />

Ev. a. v. farár v H. Mičinej<br />

4

Pamätáš si, kedy si naposledy niekomu poslúžil?<br />

Zriadili sme si v našom zbore Centrum<br />

zborovej diakonie Kanaán. Vieme však, čo to<br />

diakonia je?<br />

Pri vybavovaní potrebných povolení, účtov<br />

a najrozličnejších žiadostí v súvislosti s našim<br />

Kanaánom som sa mnohokrát stretla<br />

s otázkou, čo to tá diakonia vlastne je. Možno<br />

to neboli evanjelici a možno áno. Ktovie ?<br />

Vieme my, evanjelici, ktorí sa k ideám<br />

evanjelií hlásime svojim vierovyznaním, o čom<br />

je reč? Deti, počuli ste niekedy slovko<br />

diakonia? A vy starší, pamätáte sa ešte na<br />

diakonisy?<br />

Slovo „diakonein“ pochádza z gréčtiny a<br />

označuje službu preukazovanú inému<br />

človekovi. Diakonia je dnes definovaná ako<br />

pomocná služba kresťanov vo všetkých<br />

oblastiach života, v ktorých sa prejavuje<br />

núdza. Je to pomoc pri zabezpečení potrieb<br />

človeka. Telesných- biologických, ale<br />

i duchovných. Diakonická služba je zvláštnou<br />

príležitosťou ako niesť evanjelium aj tam, kam<br />

by sme sa ináč nedostali.<br />

Príkladom služby bol Ježiš. Jeho pojem<br />

služby vychádza z prikázania lá<strong>sk</strong>y k<br />

blížnemu. Pán Ježiš dokonca prišiel, aby<br />

slúžil – sám to tak povedal: „Syn človeka<br />

neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a<br />

dal život ako výkupné za mnohých.“ (Mk<br />

10,45). A <strong>Biblia</strong> nás na mnohých miestach<br />

nabáda, aby sme konali ako Kristus.<br />

Diakonia je služba lá<strong>sk</strong>y a v cirkvi má byť<br />

absolútnou samozrejmosťou. Takáto služba<br />

fungovala v našej cirkvi na veľmi dobrej<br />

úrovni, bola však násilne zrušená v období<br />

komunistického režimu.<br />

Dnes sa nám znovu otvorili možnosti<br />

nadviazať na túto tradíciu. Ako sme už<br />

v minulých číslach BBE informovali, v budove<br />

bývalého chudobinca, ktorú sme po roku 1989<br />

zí<strong>sk</strong>ali znovu do vlastníctva, plánujeme<br />

s Božou pomocou zriadiť domov pre tých, ktorí<br />

to potrebujú. V týchto dňoch s Božou pomocou<br />

začíname s rozsiahlou rekonštrukciou objektu,<br />

nachádzajúceho sa na Lazovnej ulici č. 23.<br />

Prosíme Pána o štedrých darcov<br />

a ďakujeme z úprimného srdca tým, ktorí<br />

prispeli. Tiež prosíme o spolupracovníkov,<br />

ktorí by blížnym s lá<strong>sk</strong>ou slúžili.<br />

Vyzývam vás, sestry, ale i bratia. Nebojte<br />

sa stať diakonmi- sluhami lá<strong>sk</strong>y. Potrebné<br />

vedomosti a zručnosti si vybudujete za krátky<br />

čas s odbornou pomocou. Ochota k službe sa<br />

však nedá naučiť. Ochotu treba prejaviť.<br />

Prosme spolu. A ja verím, že v našom Centre<br />

zborovej diakonie Kanaán budeme po<strong>sk</strong>ytovať<br />

pomoc na základoch kresťan<strong>sk</strong>ej lá<strong>sk</strong>y.<br />

Podobne, ako túto službu po<strong>sk</strong>ytujú diakonisy<br />

v Nemecku, odkiaľ nás svojou návštevou<br />

poctila začiatkom apríla (3.4 – 6.4. 2008)<br />

sestra Maria-Louise Rieger z Nemecka,<br />

kúpeľného mestečka Jonsdorfu. Podelila sa<br />

s nami o <strong>sk</strong>úsenosti s diakonickou prácou<br />

v Nemecku, ktoré môže byť pre nás vzorom.<br />

Verím, že nedeľu diakonie, ktorú si<br />

pripomíname tretiu májovú nedeľu, budeme<br />

v budúcom roku sláviť v našom chráme<br />

s pracovníkmi aj klientami Kanaánu. Tak nám<br />

Pán Boh pomáhaj.<br />

V závere sa krátko vrátim k názvu článku:“<br />

Pamätáš sa kedy si naposledy niekomu<br />

poslúžil?“<br />

Zdá sa vám táto otázka čudná? Vari ste<br />

sluhami?<br />

Možno vám v mysli niečo podobné<br />

prebehlo po prečítaní otázky. Odpoveď ste<br />

dúfam našli v tomto príspevku.<br />

A úplne na záver z 1. Petrovho listu, 4<br />

kapitoly v.10: Podľa toho, kto aký dar dostal,<br />

slúžte si navzájom.<br />

Elena Zemanová<br />

5

Evanjelium podľa J. B. Hroboňa<br />

Motto: „... kto iný ako<br />

Satan by nám chcel<br />

nahovoriť, že naša<br />

cesta by mala byť<br />

ľahká? Lebo lá<strong>sk</strong>a<br />

nie je bezpečná<br />

cesta, ... ale odmena<br />

. ..“ (Norman Mailer)<br />

Nie je to dávnou<br />

minulosťou, keď<br />

jediný exemplár<br />

Biblie odhalený<br />

colníkmi v batožine návštevníka<br />

prichádzajúceho do Če<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>a stačil,<br />

aby ho ako neželanú osobu hneď na<br />

hraniciach otočili a okamžite vypoklonkovali<br />

späť domov. Vydávanie Božieho Slova bolo<br />

pod ostražitou kontrolou a komunistický režim<br />

pásol po „nelegálnej“ distribúcii Biblie s väčším<br />

nasadením ako po pašerákoch heroínu.<br />

V oných časoch tzv. „socialistickej<br />

demokracie“ sa evanjelický farár Ján Bohdan<br />

Hroboň neprestajne prehrešoval proti štátom<br />

garantovanej „nábožen<strong>sk</strong>ej slobode“ tým, že<br />

sa neobmedzoval iba na pohreby, na pasívne<br />

pestovanie evanjelických tradícií a na<br />

neškodné, „umelecké“ kázne vo forme<br />

po<strong>sk</strong>ytovania akýchsi „nábožen<strong>sk</strong>ých<br />

komunálnych služieb“ podľa predstáv<br />

komunistického režimu a jeho ateistickej<br />

marxisticko-lenin<strong>sk</strong>ej ideológie. Horlivo<br />

oživoval cirkevné zbory a vychovával mládež<br />

vernú Kristovi napriek neustálemu tlaku zo<br />

strany štátnych orgánov. Okrem úspešnej<br />

evanjelizácie sa podieľal na nelegálnej<br />

distribúcii Biblie a „pašeráckej“ sieti po<strong>sk</strong>ytoval<br />

<strong>sk</strong>ladovacie priestory vo svojej garáži. Niektorí<br />

jeho známi, ktorí o jeho aktivitách vedeli alebo<br />

ich tušili, sa obávali rizika, že jeho odhalenie a<br />

zatknutie by mohlo vyvolať reťaz represií aj<br />

voči celej evanjelickej cirkvi. Ale nestalo sa.<br />

S využitím už pripraveného zatykača štátne<br />

orgány z neznámych dôvodov váhali a<br />

medzitým prišiel november 1989.<br />

Po páde totalitného režimu sa mnohé<br />

cirkevné zbory začali vymaňovať z letargie a<br />

hľadali kazateľov živého Božieho Slova. Vtedy<br />

sa evanjelici z ateisticky rozvráteného Martina<br />

obrátili na J. B. Hroboňa s prosbou, aby prišiel<br />

a pomohol obnoviť zničené základy<br />

duchovného života. Ľahšie bolo vyhľadať<br />

rozvinutý, činný evanjelický cirkevný zbor<br />

v Hanušovciach, ako presvedčiť tamojšieho<br />

farára, aby odišiel z miesta, v ktorom sa už<br />

mohol tešiť zo zrelého ovocia svojej práce<br />

v Duchu Svätom a aby sa miesto toho vydal<br />

na misionár<strong>sk</strong>u prácu do ateistickej púšte.<br />

Sám J. B. Hroboň povedal, že sa mu veľmi<br />

nechcelo, ale keď sa dozvedel o úpenlivých<br />

modlitbách viacerých martin<strong>sk</strong>ých evanjelikov<br />

za jeho príchod, neodolal a prijal túto neľahkú<br />

úlohu. Jeho bezprostrednosť a úprimnosť<br />

v evanjeliovom žití spolu s húževnatosťou,<br />

ktorou optimisticky čelil ťažkostiam, strhli<br />

časom mnohých. Evanjelický Martin začal žiť<br />

životom a <strong>sk</strong>utkami viery. Známy je aj<br />

prosperujúcou Evanjelickou základnou školou<br />

a veľmi činorodou Biblickou školou. Nie je to<br />

iba ovocie neúnavnej práce. Ktokoľvek sa s J.<br />

B. Hroboňom stretol aspoň raz, určite vie, že<br />

otvorenosť jeho srdca a bezmedzná dôvera<br />

v Hospodina nemohli byť bez odozvy a že<br />

evanjelický zbor v Martine vstal z polomŕtvych<br />

s veľkou Božou pomocou.<br />

O živote a pôsobení J. B. Hroboňa sa<br />

účastníci stretnutia Klubu Simeon (28. apríla<br />

2008) dozvedeli veľa zaujímavých<br />

podrobností. Na stretnutí bol okrem ďalších<br />

milých hostí aj jeho syn Ján Hroboň, súčasný<br />

farár martin<strong>sk</strong>ého zboru, ktorý potvrdil, že jeho<br />

otcovi nechýbal humor ani vtedy, keď<br />

spomínal na šesť generačnú neľahkú farár<strong>sk</strong>u<br />

službu Hroboňovcov slovami: „je to už tragé...<br />

ehm, tradícia našej rodiny“. Veľmi pôsobivé<br />

6

oli rodinné fotografie a videozáznamy<br />

spracované do zaujímavého svedectva o J. B.<br />

Hroboňovi ako o farárovi, otcovi a tiež ako o<br />

starom otcovi, ktoré na stretnutí Klubu Simeon<br />

premietli jeho cirkevníci.<br />

J. B. Hroboň nebol zahľadený iba do<br />

otázok života cirkevných zborov, v ktorých<br />

pôsobil. Vždy mu išlo o ECAV ako o celok.<br />

Veľmi ho mrzelo, že ani po r. 1989 sa nenašlo<br />

dosť síl, aby sa ECAV dokázala s pokorou a<br />

otvorene vyrovnať so svojimi zlyhaniami<br />

v čase komunistického režimu. Už ťažko<br />

chorý, len pár mesiacov pred smrťou sa<br />

zúčastnil na verejnej di<strong>sk</strong>usii s témou „Cirkev v<br />

zápase s totalitným režimom včera a dnes“,<br />

konanej 7. novembra 2005 v martin<strong>sk</strong>ej<br />

Biblickej škole a povedal okrem iného aj toto:<br />

... Chápem nevyrovnanie sa s minulosťou<br />

ako brzdu pre ďalší rozvoj cirkvi. My sme tu 15<br />

rokov od revolúcie brzdení nami samými... Je<br />

možné spraviť tisícpäťsto zlyhaní, ale ak nie<br />

sme ochotní s tým vyjsť na svetlo, činiť<br />

pokánie, ... chýba nám potom jeden podstatný<br />

znak, ktorý oprávňuje cirkev k životu....<br />

S vďačnosťou a nepochybne aj s lá<strong>sk</strong>ou<br />

vydala Evanjelická základná škola v Martine<br />

veľmi peknú knihu „Evanjelium stromov<br />

v mošov<strong>sk</strong>om zimnom parku“. Obsahuje<br />

zbierku úvah z prechádzok J. B. Hroboňa<br />

v obci, kde býval na dôchodku. Možno<br />

viacerým nám prišlo ľúto, že odišiel iba<br />

nedávno a príliš zavčasu, vo veku nedožitých<br />

68 rokov. Veď Martin i Mošovce sú tak blízko a<br />

bolo by veľmi potešujúce, keby sme si ešte<br />

mohli vypočuť jeho vrelé slová a mohli sa<br />

pozrieť do jeho usmievavej tváre aj u nás v B.<br />

Bystrici. Božie cesty nie sú však vždy našimi<br />

cestami a pri spomienke na jeho odchod si s<br />

útechou uvedomujeme, že sa navrátil k Otcovi.<br />

Nech je nám hroboňov<strong>sk</strong>é evanjelium<br />

úprimného kresťan<strong>sk</strong>ého života trvalým<br />

povzbudením.<br />

Ing. Ján Biba<br />

Moja konfirmácia<br />

Doteraz sa pamätám na ten deň a chvíľu, keď<br />

mňa a moju mamku oslovila dobrá priateľka<br />

Simona. Spýtala sa ma, či by som s ňou nešla<br />

na konfirmačnú prípravu. Neviem presne<br />

vyjadriť, čo som vtedy cítila, ale mala som<br />

potrebu zapísať sa tam. Ne<strong>sk</strong>ôr som sa<br />

presvedčila, že to nebol zlý nápad. Chodila<br />

som tam ešte s dvanástimi deťmi, takže<br />

dokopy nás bolo trinásť. Prvý rok<br />

konfirmačnej prípravy bol jednoduchý. Spolu<br />

s našim duchovným pastierom Dr. Jánom<br />

Dubínym sme si čítali Biblické histórie. Druhý<br />

rok prípravy bol už náročnejší. Učili sme sa<br />

viacej a naspamäť. Veľa pekných spomienok<br />

som zažila mimo prípravy na doraste. Na ňom<br />

sme sa každý piatok večer zabavili, ale hlavne<br />

sme si rozprávali o našich ľud<strong>sk</strong>ých životoch<br />

a viere v Pána Boha. Niekoľko krát som<br />

s týmito úžasnými ľuďmi bola na výletoch<br />

a cítila som akési duchovné naplnenie. Po<br />

týchto dvoch rokoch konfirmačnej prípravy sa<br />

pomaly blížili naše dva veľké dni. Všetci, čo<br />

sme sa tam stretávali s pánom farárom<br />

Dubínym, sme mali asi najväčší strach zo<br />

<strong>sk</strong>úšky, ktorá sa u<strong>sk</strong>utočnila v sobotu, jeden<br />

deň pred konfirmáciou. Poobliekali sme sa do<br />

tmavších odevov a šli. Pán farár sa nám to<br />

snažil odľahčiť a mám pocit, že sa mu to aj<br />

podarilo. Skúška prebehla celkom príjemne<br />

a ani nebola taká ťažká. Veľké nadšenie sme<br />

prežívali deň po <strong>sk</strong>úške. Dievčatá na seba<br />

nahodili biele šaty, chlapci obleky a kostol sa<br />

zaodel do jednoduchých, ale krásnych bielych<br />

kvetín a stúh. Po našej konfirmácii sme už<br />

7

mohli pristúpiť k Večeri Pánovej, pretože ako<br />

nám pán farár povedal, stali sme sa dospelým<br />

údmi cirkvi. Potom nasledovala pamätná<br />

fotografia a slávnosť, ktorú si organizoval<br />

každý sám doma alebo v reštaurácii. Asi tak<br />

nejako som to vnímala ja a cítila som sa<br />

šťastne.<br />

Miriam Kyzeková, 13 rokov<br />

Pripomenutie si Dňa matiek v našom chráme<br />

Udalosť, ktorá si zasluhuje svoju pozornosť-<br />

Deň matiek, neostala v zabudnutí ani medzi<br />

nami v našom cirkevnom zbore. Pravdepodobne<br />

mnohí z nás neprichádzali v druhú májovú<br />

nedeľu, na ktorú pripadla i 1.Slávnosť<br />

Svätodušná, do chrámov s vedomím, že si<br />

budeme pripomínať i tento deň. Hoc i len pár<br />

slovami, drobným veršíkom, patrí sa nezabudnúť<br />

na naše drahé matky, staré matky. Iste mnohým,<br />

i mne sa tisli slzy do očí pri veľmi úprimnej<br />

interpretácii básní a modlitieb, ktoré zazneli z úst<br />

členov det<strong>sk</strong>ého spevokolu, venovaných naším<br />

mamičkám.<br />

mamičky a venujeme im to najcennejšie čo<br />

máme- slovo vďaky, bozk, či lá<strong>sk</strong>avé pohladenie.<br />

Zaslúžia si to.<br />

Tomáš Škraban<br />

Atmosféra v chráme bola umocnená i<br />

kázňou brata farára Grexu určenou práve na<br />

naše tretie výročné slávnosti- Slávnosti<br />

Svätodušné, kedy si pripomíname zoslanie<br />

Ducha Svätého na apoštolov- v 50. deň po<br />

Ježišovom vzkriesení a v 10. deň po Jeho<br />

Vstúpení na nebesá. Tento deň- deň Letníc, je<br />

tiež považovaný za vznik kresťan<strong>sk</strong>ej cirkvi.<br />

A tak úprimne dúfam a verím, že tak ako<br />

tento i po ďalšie roky si spomenieme na naše<br />

MAME...<br />

Tak chcel by ísť dnes domov<br />

posťažovať sa mame.<br />

Ach! Prísť domov,<br />

zaklopať,<br />

objať ju.<br />

a tie jej slzy šťastia s makovým koláčom<br />

na bielom obruse.<br />

Ale nie. Viem, že na mňa mysli.<br />

A dnes keby som prišiel domov<br />

na jej čelo by som zavesil ďalšiu vrá<strong>sk</strong>u<br />

starostí.<br />

Možno by vôbec nezaspala.<br />

8

Bolo by mi dobre<br />

keby tu bola pri mne moja mama.<br />

Ale domov má tiež svoje trápenia<br />

a každý deň často s uzlíčkom sĺz<br />

podáva ich aj mojej mame.<br />

Aspoň na kú<strong>sk</strong>u<br />

musím jej odniesť ten uzlíček:<br />

Aspoň tak,<br />

že jej napíšem:<br />

Mám sa dobre,<br />

prídem už zakrátko,<br />

čakaj ma mama.<br />

Daniel Šovc<br />

Moja rodina<br />

Moja rodina je super. Mám dve sestry<br />

a dobrých rodičov. Čo by som chcel zmeniť? No,<br />

aby sme boli zdraví. Akú by som chcel mať<br />

rodinu? Ja by som chcel mať dve deti, najlepšie<br />

chlapca a dievča, dobrú manželku. Chcel by som<br />

týmto poprosiť Boha, aby to umožnil a aby bol<br />

s nami, s mojou terajšou a s mojou budúcou<br />

rodinou. Deti by som si dal pokrstiť a snažil by<br />

som sa ich viesť cestou k Bohu, ako to robil môj<br />

starý otec, ktorý bol farár a ako to robí aj môj<br />

otec.<br />

Aká je moja terajšia rodina? Moja sestra<br />

Danka sa veľa učí. Teraz ju prijali na Obchodnú<br />

akadémiu. Je to super. Moja druhá sestra Janka<br />

má trochu viac bližšie ku Bohu, spieva a hrá<br />

v kapele, ktorá oslavuje Boha. Tiež sa dobre učí.<br />

Oco je milý. Chodí do kostola, na presbyterstvo.<br />

Hoci bol dva roky nezamestnaný, Boh mu<br />

pomohol, a teraz už chodí do roboty. Mama bola<br />

chorá, ale taktiež jej Boh pomohol, dal jej sily<br />

a teraz je už zdravá. Mám rád svoju rodinu.<br />

V našej rodine by sme sa asi bez Boha<br />

nezaobišli.<br />

Peter Sokol,<br />

žiak 7. triedy ZŠ SSV<br />

Príbeh o jednej matke<br />

Bolo raz jedno dievčatko, ktoré bolo choré.<br />

Mamička bola veľmi ustarostená. Otecko k nej<br />

prišiel s dobrou správou a hovorí: „Mám liek pre<br />

naše dievčatko! Počul som, že v jednej krajine je<br />

taký list, ktorý vylieči človeka aj keď má smrť na<br />

jazyku!“<br />

Mamička sa veľmi potešila. Rozhodla sa, že<br />

pôjde do tej zázračnej krajiny. Ako išla, videla<br />

veľa detí, rodičov, ktorí tiež cestovali do tej<br />

krajiny. Bola veľmi unavená, keď sa jej zrazu<br />

pred očami objavila nádherná krajina. Konečne<br />

tam bola a videla ten zázračný list. Rýchlo sa<br />

k nemu rozbehla a odtrhla ho. Držala ho práve<br />

v ruke, keď si predstavovala svoje zdravé<br />

dievčatko. Bolo to nádherné. Prestala snívať<br />

a rýchlo sa ponáhľala domov. Prišla domov<br />

a dala dievčatku odhryznúť z toho šťavnatého<br />

listu. Dievčatko si odhryzlo a bolo ako<br />

znovuzrodené. Konečne bola rodina šťastná<br />

vďaka odvážnej mame.<br />

Môžete byť radi, že máte mamy. Mamy<br />

dokážu urobiť všetko pre svoje deti.<br />

Miriam Juhászová, príma<br />

Evanjelické gymnázium<br />

9

Milá mamička!<br />

Pomaly sa blíži Deň matiek. Už som Ti<br />

kúpila aj darček, ale to je prekvapenie. Chcem<br />

Ti povedať, že ťa mám veľmi rada a chcem,<br />

aby si mi prepáčila ak som niekedy<br />

neposlúchala. Niektoré deti nemajú rodičov,<br />

ale ja som veľmi rada, že Ťa mám. A chcem Ti<br />

ešte poďakovať, že si ma nikdy nezbila, aj keď<br />

Ti už občas dochádza trpezlivosť. Ešte raz Ti<br />

chcem povedať: „Ďakujem za všetko, čo si pre<br />

mňa a mojich súrodencov urobila!“<br />

Kristína Hroncová, príma<br />

Evanjelické gymnázium<br />

Chvála Tebe, Bože náš, chvála Tebe na výsosti...<br />

týmto duchom bol naplnený chrám Boží<br />

v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici dňa l3. mája t.r. o l6,30 hod.<br />

Zišli sme sa tam , aby sme vyjadrili vďaku<br />

Pánovi „. . . za život, čo dal si nám. . .“<br />

Za život, za požehnané roky práce prišiel<br />

poďakovať profesor Beloslav Riečan.<br />

Nie každému je dopriate dožiť sa vo zdraví<br />

a plnohodnotnom živote dňa, kedy môže<br />

ďakovať Pánovi za 50 – ročnú prácu. Nie<br />

každému je dopriate za všetko, čo v živote<br />

dostal, vzdať vďaku v chráme, kde bol<br />

pokrstený, kde bol konfirmovaný – a po<br />

päťdesiatročnej práci vrátiť sa zo sveta, zastať<br />

si v nezabudnuteľnom chráme svojho detstva<br />

– najkrajších spomienok – a tam, pred oltárom<br />

s pokorou vzdať vďaku a chválu za celý život,<br />

za všetko.<br />

Ak dovolíte, chcem sa poďakovať v mene<br />

všetkých prítomných za zážitok, ktorý nám<br />

svojím koncertom – koncertom vďaky Pánovi<br />

doprial.<br />

Nech aj ďalšie roky jeho práce sú<br />

požehnané. Darmi, ktorými bol obdarený, nech<br />

je oslávený náš Pán, On jediný je strojcom<br />

nášho života.<br />

Ďakujeme pokorne:<br />

Za domov a za národ,<br />

za postať a povolanie,<br />

nech znie Tebe o závod<br />

chváloreč a požehnanie.<br />

Chvála, chvála, chvála Ti<br />

Darca v daroch bohatý. .<br />

Marta Lehot<strong>sk</strong>á<br />

10

Lentilková párty<br />

Balóny, lentilky, det<strong>sk</strong>ý smiech, Božie<br />

slovo, piesne. Tak by sa v krátkosti dalo<br />

opísať jedno krásne slnečné marcové<br />

sobotňajšie popoludnie. Teda nebolo to<br />

obyčajné popoludnie, ale popoludnie s veľkým<br />

P. V tento deň sa totiž konala lentilková párty!<br />

Neviem presne povedať, kto sa tešil viac na<br />

tento deň, či deti alebo my organizátori.<br />

Všetko sa to začalo už o dvanástej, keď sa<br />

pomaličky schádzali organizátori, aby pripravili<br />

príjemné prostredie pre našich malých<br />

kamarátov. Zopár balónov, odmeny pre<br />

víťazov hier, ale i pre porazených,<br />

občerstvenie pre hladošov, ešte posledné<br />

zopakovanie textov piesní a slova,<br />

samozrejme veľa lentiliek a môžeme začať!<br />

Skôr ako deti vošli do miestnosti, sa každý<br />

zapísal na spomienkový papier tak, že si<br />

namočil prst do vodovej farby, urobil odtlačok<br />

a pripísal svoje meno. Na začiatku programu<br />

sme sa všetci predstavili a aby sme sa naladili<br />

na veselú nôtu aj zaspievali. V tej správnej<br />

nálade sme pokračovali hrami. Deti sa rozdelili<br />

na dve <strong>sk</strong>upiny, ktoré proti sebe súperili. Raz<br />

vyhrala jedna <strong>sk</strong>upina, inokedy mala viacej<br />

šťastia druhá. Čas však nepozná prestávku a<br />

tak nasledovalo slovo. Naši kamaráti sa<br />

dozvedeli, že všetci na svete, či už je to<br />

dospelý alebo dieťa, každí sme hriešni. No<br />

nemusíme byť preto smutní, lebo je tu Niekto,<br />

kto nás aj napriek nášmu hriechu ľúbi. A ten<br />

niekto je Pán Boh. Pán Boh nerobí medzi nami<br />

rozdiely. Nevadí Mu, či je niekto tmavý alebo<br />

biely, či má niekto väčší nos alebo krivé nohy.<br />

Má nás rád takých akí sme. Ale čo s tým<br />

hriechom? Nečistí sa nemôžeme dostať<br />

k Pánu.Pán Boh dostal nápad. Poslal svojho<br />

jednorodeného syna Ježiša Krista, aby bol<br />

hriech zmytý a naše srdiečka čisté. Umieranie<br />

Pána Ježiša bolo bolestivé, ale On neostal<br />

mŕtvy, na tretí deň vstal z mŕtvych a teraz je so<br />

svojím Otcom v nebe<strong>sk</strong>om kráľovstve a<br />

pripravuje nám tam miesto, pretože raz sa<br />

vráti a vezme so sebou všetkých tých, ktorí<br />

uverili v Neho ako svojho Spasiteľa.<br />

Pomaly,ale isto sa však hlásil o slovo aj<br />

hlad, tak si deti spravili malú prestávku, aby sa<br />

posilnili. Popri papaní fajných koláčov sme si<br />

spievali piesne, ktoré sme sa dnes naučili ale i<br />

piesne, ktoré deti už dávno poznali. Párty sa<br />

ešte vôbec nekončila. Naopak bola v plnom<br />

prúde. Taká zábava nie je len o hraní aby sme<br />

boli aj múdri. Zuzka si pre nás pripravila veršík<br />

na zapamätanie, ktorý si deti odniesli domov<br />

nie len v hlave, ale aj na papieri ako<br />

spomienku. Svoje vedomosti zo slova si mohli<br />

kamaráti preveriť v kvíze. Každá <strong>sk</strong>upina si<br />

vybrala jeden farebný balón, v ktorom bola<br />

ukrytá otázka. Ak na otázku <strong>sk</strong>upina<br />

odpovedala správne pripočítala si bod, v<br />

podobe jednej lentilky. Na rad prišlo<br />

vyhodnotenie hier. Skupinka s väčším počtom<br />

nahraných lentiliek vyhrala super cenu<br />

lízankové slniečko. Aby druhá <strong>sk</strong>upina nebola<br />

smutná dostala tiež jedno lízankové slniečko.<br />

Nakoniec sme si ešte zaspievali<br />

najobľúbenejšie piesne z dnešného dňa a<br />

pomaličky sa lúčili.<br />

Áno, dnešné popoludnie s veľkým P bolo<br />

plné balónov, lentiliek, Božieho slova, hier,<br />

piesní a radosti.<br />

Ďakujem Pane, že si vyslyšal naše<br />

modlitby, stál pri nás a pomáhal nám.<br />

11

Ďakujem Ti za deti, ktoré mohli prísť a počuť<br />

Tvoje slovo, ďakujem Ti za Tvoju lá<strong>sk</strong>u, ktorou<br />

nás každý deň obklopuješ, ďakujem, že nám<br />

každý deň odpúšťaš náš hriech čo páchame,<br />

ďakujem Ti za Tvojho Syna Ježiša Krista,<br />

ktorý musel trpieť aj za mňa. Ďakujem za<br />

všetko čo pre nás robíš. Ďakujem. Amen.<br />

Janka Sokolová<br />

Odovzdávanie maturitných vysvedčení, 25.5. 2008<br />

Suspírium: Stíš naše srdcia, Pane, a otvor<br />

ich pred Tebou, aby sme boli citliví a vnímaví<br />

na Tvoj hlas a na Tvoje slovo, ktorým k nám<br />

chceš aj dnes hovoriť.<br />

Žalm 62,6-7: „Len v Bohu utíši sa moja<br />

duša; lebo od Neho pochádza moja nádej.<br />

Len On je moja <strong>sk</strong>ala, moja spása, môj hrad;<br />

ne<strong>sk</strong>látim sa.“<br />

Milí absolventi!<br />

Uplynulý týždeň vyvolal hlavne vo vás,<br />

posledných spomenutých, mnoho rôznych<br />

dojmov. Prežili ste počas tohto týždňa<br />

nervozitu, obavy, strach, trému, ale aj pocit<br />

úľavy, šťastia a spokojnosti. Niektorí z vás<br />

zažívate pocit spokojnosti nad tým, ako ste<br />

tieto maturitné <strong>sk</strong>úšky zvládli, niektorí ste<br />

možno aj trochu <strong>sk</strong>lamaní a hovoríte si, že to<br />

mohlo dopadnúť aj lepšie. V každom prípade<br />

máte za sebou zatiaľ asi najväčšiu <strong>sk</strong>úšku<br />

vedomostí vo svojom živote. A nielen<br />

vedomostí, ale aj <strong>sk</strong>úšku nervov, vytrvalosti,<br />

trpezlivosti a odhodlania.<br />

Táto <strong>sk</strong>úška nebola vo vašom živote<br />

posledná. Celý život nám prináša množstvo<br />

<strong>sk</strong>úšok a často sú to <strong>sk</strong>úšky omnoho<br />

náročnejšie, ťažšie a zložitejšie. A tým<br />

nemyslím len na štúdium na vysokej škole,<br />

ktoré máte teraz pred sebou a na <strong>sk</strong>úšky<br />

s tým spojené.<br />

Sú to existenčné problémy, otázky hodnôt<br />

a priorít, <strong>sk</strong>úšky týkajúce sa medziľud<strong>sk</strong>ých<br />

vzťahov, ako obstojím v úlohe životného<br />

partnera, manžela či manželky, alebo v úlohe<br />

rodiča, matky či otca, aké hodnoty budem<br />

presadzovať pri výchove detí, na čo dám<br />

dôraz. Budem schopný podoprieť iných, keď<br />

budú potrebovať moju pomoc? Ako zvládnem,<br />

keď sa budem musieť vzdať svojich vlastných<br />

plánov. Môže ísť tiež o životné krízy, či<br />

o ťažké zdravotné problémy. Ako zvládnem<br />

takúto <strong>sk</strong>úšku? Zlomí ma alebo v nej<br />

obstojím? Kde budem hľadať pomoc?<br />

V živote prichádzajú naozaj rôzne <strong>sk</strong>úšky,<br />

pred každým z nás stojí a bude stáť iná, ale<br />

dôležité a rozhodujúce je, aký postoj v nich<br />

zaujmeme. V <strong>sk</strong>úškach je dôležité vedieť na<br />

koho sa v nich môžem a mám spoľahnúť, kto<br />

mi v nich bude <strong>sk</strong>utočnou pomocou. Kto v nich<br />

bude s nami. Božiu pomoc zakúsil aj žalmista<br />

a preto v našom kázňovom texte vyznáva<br />

svoju dôveru v Hospodina.<br />

Verím, že mnohí z vás ste už zažili, že vás<br />

cez <strong>sk</strong>úšku „niekto“ preniesol, zažili ste Boží<br />

dotyk, Boží pokoj a tak aj vedomie, že Pán<br />

Boh stojí aj v tom najhoršom, aj v tých<br />

najťažších chvíľach pri vás. Len na Neho sa<br />

môžeme spoľahnúť a vložiť do Jeho rúk našu<br />

nádej. On je Boh, ktorý prináša pokoj aj tam ,<br />

kde sa zdá, že miesto na pokoj nie je. On<br />

prináša pokoj našej duši aj v ťažkých chvíľach<br />

a len v Ňom sa naša duša – my sami môžeme<br />

naozaj utíšiť. Boh nás chce preniesť cez<br />

všetko a nikdy nás nenechá v štichu.<br />

Keď sa spolieham na Pána Boha, nikdy sa<br />

ne<strong>sk</strong>látim, nepadnem. On dá utíšenie, dá<br />

nádej, On jediný je pre život každého z nás<br />

pevným bodom, záchranou.<br />

12

Boh nie je len fiktívna pomoc. Boh je<br />

v <strong>sk</strong>úškach s nami a dá nám to, čo ľudia, ktorí<br />

v Neho neveria nikdy nezažijú. Dá utíšenie<br />

duše, naplní pokojom, dá nádej, uistí nás, že<br />

nás prevedie cez problémy a u<strong>sk</strong>utoční to.<br />

Keď je mojou silou Hospodin, ne<strong>sk</strong>látim<br />

sa, nech sa deje čokoľvek, nech prídu<br />

akékoľvek <strong>sk</strong>úšky v živote, v Bohu mám vždy<br />

smer a cieľ, v Ňom prijímam pravé utíšenie.<br />

Nikde inde, v ničom inom. Len u Neho<br />

nachádzam pravý pokoj.<br />

Náš Boh je väčší, než akýkoľvek problém.<br />

Niekedy sa nám môže stať, že náš problém<br />

nám zatieni výhľad na Pána Boha, ale<br />

nedajme sa tým zastrašiť, odradiť. Je to ako<br />

pri zatmení Slnka, keď malý Mesiac zatieni<br />

výhľad na neporovnateľne väčšie Slnko.<br />

Prehliadnime ponad problémy k Pánu Bohu.<br />

Pripomeňme si ako Pán Boh pomáhal nám aj<br />

iným.<br />

Zverme Bohu naše problémy. On má naše<br />

životné búrky pod kontrolou. Ako utíšil búrku<br />

na mori, môže utíšiť aj búrky nášho života,<br />

nášho srdca.<br />

Boh je s nami vo všetkom, vždy v Ňom<br />

máme nádej a istotu. Ani v našej budúcnosti<br />

sa nemusíme báť, lebo Boh je s nami a On dá<br />

utíšenie našej duši.<br />

Andrea Valentová, spirituálka na EG<br />

Maturitné <strong>sk</strong>úšky na Evanjelickom gymnáziu v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici<br />

Ústne maturitné <strong>sk</strong>úšky sa na<br />

Evanjelickom gymnáziu začali 19.5.2008<br />

a otvorili sme ich spoločne Slovom Božím<br />

a modlitbou. V Slove Božom (Iz 43,1-3.5),<br />

zaznelo maturantom Božie uistenie, že Boh je<br />

s nami, preto sa nemusíme ničoho báť. Počas<br />

troch dní maturovalo 18 študentov triedy<br />

oktáva a dosiahli veľmi dobré výsledky.<br />

Polovica študentov <strong>sk</strong>ončila s vyznamenaním<br />

a celkovo trieda dosiahla priemer 1,43.<br />

Maturitné vysvedčenia boli absolventom<br />

odovzdané na slávnostných službách Božích,<br />

ktoré sa konali v nedeľu 25.5.2008<br />

v ban<strong>sk</strong>obystrickom chráme Božom. Slovom<br />

Božím sa im prihovorila spirituálka školy<br />

a povzbudila ich, aby všetky svoje životné<br />

<strong>sk</strong>úšky vkladali do rúk Božích, lebo len v Bohu<br />

sa utíši naša duša a len s Ním neklesneme<br />

a nepadneme.<br />

Absolventi v spoločných modlitbách<br />

poďakovali za Božiu pomoc v doterajšom<br />

štúdiu a prosili si Božie požehnanie pre ďalší<br />

život.<br />

Riaditeľ školy, triedny profesor a zborový<br />

farár Daniel Koštial im popriali Božie<br />

požehnanie a vedenie aj na ďalších životných<br />

cestách. Študenti nižších ročníkov pozdravili<br />

absolventov svojím programom piesní<br />

a hudby.<br />

Nech sa Pán Boh k nim prizná a<br />

sprevádza ich kroky aj v ďalšom živote.<br />

Andrea Valentová<br />

13

Urobíš niečo pre to aj ty?<br />

Správanie sa súčasnej spoločnosti, jej<br />

zvrátená hodnotová orientácia a spôsob akým<br />

dáva o sebe vedieť možno najlepšie<br />

charakterizovať heslom z obdobia úpadku<br />

Rím<strong>sk</strong>ej ríše „Panem et circenses“ - (chlieb<br />

a hry). Upadajúca morálka, prevrátená hierarchia<br />

hodnôt a životných istôt ako aj ostatné<br />

atribúty jej existencie vyvolávajú obavy z<br />

ďalšieho vývoja jej duševného zdravia.<br />

Časť ľudí hovorí a poukazuje na to, že tomu<br />

tak bolo aj v minulosti, keď obdobia úpadku<br />

striedala renesancia, že ľud<strong>sk</strong>é dejiny<br />

a správanie sa ľudí v nich má akýsi sinusoidný<br />

charakter. Iní sú zase toho názoru, že ľudstvo po<br />

každej stránke speje k akejsi samodeštrukcii<br />

a k zániku. Nájdu sa aj takí, ktorí vravia:<br />

Nerobme si starosti, všetko je tak ako má byť,<br />

problémy či už <strong>sk</strong>utočné alebo zdanlivé sa utrasú<br />

a vyriešia akýmsi samoregulačným procesom.<br />

V týchto súvislostiach je naporúdzi otázka<br />

ako by sa mali správať cirkvi, cirkevné<br />

spoločenstvá v dnešnom svete. Zatiaľ pretrváva<br />

úzus, že cirkvi sa starajú len o svojich veriacich,<br />

kážu im v chrámoch Slovo Božie, modlitbami<br />

a spevmi oslavujú Hospodina, svedčia o pravosti<br />

a správnosti svojho učenia. Občas pre svojich<br />

cirkevníkov organizujú aj čosi navyše, napríklad<br />

cirkevné zhromaždenia a rôzne aktivity pre<br />

mladé, stredné aj staršie vekové kategórie. Ale<br />

stačí to všetko robiť len pre svojich veriacich?<br />

Pre tých presvedčených o správnosti svojej viery<br />

a konania ako aj o správnosti tých kresťan<strong>sk</strong>ých<br />

zásad a noriem, ktoré majú uplatňovať vo<br />

svojom osobnom živote a v prostredí v ktorom<br />

žijú a pracujú? Nemala by cirkev vyjsť zo svojej<br />

ulity a viac sa zaujímať o riešenie najmä<br />

akútnych celospoločen<strong>sk</strong>ých problémov aj mimo<br />

rámca cirkvi, oboznamovať sa s názormi aj<br />

sekulárnej spoločnosti, zaujímať k dianiu v nej aj<br />

stanovi<strong>sk</strong>á a snažiť sa aj ovplyvňovať pohľady,<br />

myslenie a konanie sekulárneho sveta?<br />

Nie je mojou ambíciou dať recept, ako na to. Nie<br />

je to jednoduché. Nazdávam sa však, že bolo by<br />

sa tým treba v cirkvi zaoberať. Myslím si, že pre<br />

takú náročnú prácu okrem iného by mali mať<br />

najmä mladí farári aj ostatní pôsobiaci<br />

v cirkevných štruktúrach, okrem teologického aj<br />

príslušné psychologické a pedagogické<br />

vzdelanie. V rámci neho by zí<strong>sk</strong>avali zručnosti<br />

a schopnosti pre prácu s ľuďmi v oblasti<br />

medziľud<strong>sk</strong>ých vzťahov využiteľné aj na<br />

pôsobenie v mimocirkevnom prostredí. Bolo by<br />

treba uvážiť aj to, ako využiť vzdelanostný<br />

a osobnostný potenciál cirkevníkov pre<br />

ovplyvňovanie spoločen<strong>sk</strong>ého správania na<br />

všetkých úrovniach v intenciách kresťan<strong>sk</strong>ých<br />

ako aj obecne uznávaných morálnych zásad.<br />

Komunikovať s ľuďmi je potrebné v prostredí<br />

v ktorom žijú a pracujú. Je dôležitý najmä osobný<br />

príklad a prístup. Treba pritom používať slovník<br />

zrozumiteľný pre každého, pristupovať k ľudom<br />

diferencovane a voliť spôsob komunikácie ktorý<br />

sú ochotní aj sekulárne orientovaní ľudia<br />

akceptovať. Navyše je potrebné obrniť sa<br />

trpezlivosťou a vystríhať sa obvineniu „vodu<br />

káže a víno pije“. Najprv sa treba zamerať na<br />

morálnu obrodu celej spoločnosti, zí<strong>sk</strong>ať si jej<br />

dôveru a potom aj v sekulárnom prostredí<br />

venovať sa zvestovaniu a šíreniu evanjelia.<br />

Možno by bolo zmysluplné zaoberať sa s touto<br />

aktuálnou problematikou na k tomu určených<br />

fórach napr. tematicky zameraných<br />

konferenciách a seminároch s účasťou ľudí, ktorí<br />

majú pre takúto činnosť predpoklady, ale aj<br />

záujem.<br />

Nakoniec ostáva nádej, že táto akútna<br />

spoločen<strong>sk</strong>á potreba osloví tých v cirkvi<br />

a spoločnosti, ktorí sú kompetentní najmä z titulu<br />

svojich funkcií a profesijného zamerania<br />

spoločen<strong>sk</strong>ý marazmus nielen brať na vedomie,<br />

ale pokúsiť sa ho aj riešiť najmä v záujme mladej<br />

generácie.<br />

Ing. Ivan Chorvát st.<br />

14

Nedostatok úcty<br />

Dávnejšie bol uverejnený v Evanjelickom<br />

Posle článok: „Úcta absentuje.“ Veľmi ma zaujal,<br />

tak som si ho veľmi pozorne prečítala a<br />

pouvažovala nad jeho obsahom. Patrím k staršej<br />

generácii, ktorej bola viacej vštepovaná<br />

obetavosť, <strong>sk</strong>romnosť, vytrvalosť, lá<strong>sk</strong>a, úcta,<br />

ktoré sme vo svojom živote rozvíjali a často<br />

odovzdávali druhým. V tejto súvislosti som si<br />

spomenula na výrok: „Starci mladnú rukami na<br />

strapatých hlavách vnukov.“ Stojí za uváženie aj<br />

nám starším , ktorí sme úctu pestovali u svojich<br />

detí, či nájde pokračovanie aj u našich<br />

pravnukov.<br />

Odkiaľ táto úcta pramenila? Predovšetkým z<br />

rodiny. Naše <strong>sk</strong>romné jednoduché sloven<strong>sk</strong>é<br />

mamky nás od útleho detstva napomínali, že<br />

máme každého staršieho človeka pekne<br />

pozdraviť, otvoriť dvere pred vstupom do objektu<br />

staršiemu. Stalo sa mi to po rokoch pred<br />

týždňom v mojom rodnom meste pri nastupovaní<br />

do vlaku. Skupinka asi desiatich dievčat nám<br />

nielen otvorila dvere, ale nám dala možnosť<br />

slušne prvým nastúpiť. Ne<strong>sk</strong>oršie som si zistila,<br />

že to boli študentky Pedagogickej školy a<br />

cestovali domov do Kriváňa, Zvolen<strong>sk</strong>ej Slatiny.<br />

Tak som si spomenula na biblický veršík, ktorý<br />

hovorí: „Pred šedinami povstaň, ucti si osobu<br />

starca a svojho Boha sa boj; ja som Hospodin.<br />

( Leviticus 19, 32)“<br />

Často počúvame na adresu dnešných<br />

mladých ľudí kritické slová, že sú bezcitní,<br />

povrchní, nezodpovední, nároční... Kde sa úcta<br />

podela? Lenže si položme otázky aj my, rodičia a<br />

starí rodičia: Čo som urobil dobrého pri<br />

formovaní charakteru mladých? Ktoré dobré<br />

povahové vlastnosti si mohli odo mňa osvojiť<br />

moje deti? Tvrdíme, že mladým chýba citová<br />

výchova. Mnohí mladí ľudia ani nevedia, čo je to,<br />

nevedia, či konajú správne, keď viacerých<br />

vychováva ulica a médiá...<br />

Najlepšou výchovou vždy bol, je a bude<br />

osobný príklad. Netýka sa to len úcty,<br />

ohľaduplnosti, obetavosti, ale aj viery v Pána<br />

Boha. Ukazujme mladým ľudom vždy len to<br />

najlepšie. Aj medzi mladými je množstvo<br />

úctivých a obetavých ľudí. Osobne som to zažila<br />

pri cestovaní. Nesúďme ich podľa výzoru, ale sa<br />

snažme ukázať im ten správny smer životnej<br />

dráhy. Na takýchto chlapcov a dievčatá som<br />

hrdá, pretože naša snaha pri ich výchove nebola<br />

zbytočná. Vracia sa nám niekoľkonásobne a<br />

vtedy je naša jeseň života spokojná. Vytvorme<br />

mladým takéto dobré podmienky, aby sme<br />

nemuseli plakať nad neúspešnou výchovou.<br />

Naša známa spisovateľka: E. M. Šoltésová<br />

povedala na adresu dobrej výchovy tieto slová:<br />

„Dobre vychovať, správnemu rozhľadu priučiť, k<br />

životu pripraviť a proti jeho nerestiam ho otužiť.“<br />

Rozoberme si spoločne tieto krásne myšlienky a<br />

zistíme, že sme všetci našej mládeži veľa dlžní,<br />

vyrovnajme si čím <strong>sk</strong>ôr voči nim tieto naše<br />

podlžnosti, ukážme im ten najsprávnejší smer,<br />

nezabudnime ich popritom nasmerovať na Pána<br />

Boha, na cestu pravú, i keď často táto býva aj<br />

tŕnistá. A nech nám v tom pomáha aj 78 Žalm,<br />

poučný žalm Ásafov: Načúvaj, ľud môj, môjmu<br />

poučeniu, nakloň si uši k rečiam mojich úst.<br />

Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych<br />

časov vyrozprávať deje,ktoré sme počuli a<br />

poznáme, a naši otcovia nám o nich rozprávali.<br />

Nezatajíme ich pred synmi, rozpovieme ich<br />

budúcemu pokoleniu, Hospodinove slávne<br />

<strong>sk</strong>utky, Jeho silu, aj divy, ktoré urobil: Postavil v<br />

Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o<br />

ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali<br />

svojim synom. Aby vedelo o tom i budúce<br />

pokolenie; synovia, čo sa narodia, nech<br />

rozpovedia svojim synom, aby v Bohu <strong>sk</strong>ladali<br />

svoju nádej, na <strong>sk</strong>utky Božie nezabúdali, ale<br />

zachovávali Jeho prikázania; aby neboli ako ich<br />

otcovia, to pokolenie odbojné a spurné,<br />

pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu<br />

neverného.<br />

Mgr. Mária Gáfriková<br />

15

Ako mohol Boh niečo také dopustiť?<br />

Po udalostiach z 11. septembra 2001 sa<br />

dcéra evanjelizátora Billyho Grahama<br />

zúčastnila rozhovoru v programe "Early Show"<br />

a moderátorka Jane Claysonová sa jej spýtala:<br />

"Ako mohol Boh niečo také dopustiť?" Anna<br />

Grahamová jej dala veľmi hlbokú a múdru<br />

odpoveď.<br />

Povedala: "Verím, že Boh je hlboko zarmútený<br />

tým, čo sa stalo, tak ako aj my, ale roky sme<br />

Bohu hovorili, aby odišiel z našich škôl,<br />

z našej vlády a z nášho života. Ako môžeme<br />

očakávať, že nás Boh požehná a ochráni, keď<br />

ho žiadame, aby nás nechal na pokoji?"<br />

Pozrime sa teda na to.<br />

Myslím si, že sa to začalo, keď sa Madeline<br />

Murrayová - O Harová (bola zavraždená, jej<br />

telo sa našlo nedávno) sťažovala že nechce v<br />

školách žiadne náboženstvo, a my sme<br />

povedali OK.<br />

Potom niekto povedal, že by bolo lepšie, keby<br />

sa <strong>Biblia</strong> v školách nečítala... <strong>Biblia</strong>, ktorá<br />

hovorí, nezabiješ, nepokradneš a miluj svojho<br />

blížneho, ako seba samého. A my sme<br />

povedali OK.<br />

Potom Dr. Benjamin Spock začal tvrdiť, že by<br />

sme nemali svoje deti trestať, keď sa zle<br />

správajú, lebo by sme tak mohli zraniť ich<br />

mladé osobnosti a narušiť ich sebaúctu (syn<br />

Dr. Spocka spáchal samovraždu) a my sme<br />

súhlasili: "Odborník určite vie, čo hovorí." Tak<br />

sme znovu povedali OK.<br />

Potom niekto povedal učiteľom a riaditeľom,<br />

aby nevychovávali naše deti, keď sa správajú<br />

zle. A riaditelia povedali, aby žiadny člen<br />

učiteľ<strong>sk</strong>ého zboru netrestal študentov, keď sa<br />

neprístojne správajú, lebo nechcú stratiť dobré<br />

meno a určite nechcú, aby ich zažalovali.<br />

(Medzi výchovou a mlátením, fackaním,<br />

ponižovaním a kopaním je veľký rozdiel.) A<br />

my sme povedali OK.<br />

Potom niekto povedal, dovoľme naším<br />

dcéram, aby nezáväzne sexuálne žili a aby šli<br />

na potrat, keď chcú a nemusia o tom dokonca<br />

povedať ani svojím rodičom. A my sme<br />

povedali OK.<br />

Potom nejaký múdry člen škol<strong>sk</strong>ej rady<br />

povedal, že chlapci zostanú chlapcami a aj tak<br />

budú robiť čo chcú, takže dajme naším synom<br />

toľko kondómov koľko si len zažiadajú, aby si<br />

užili toľko zábavy koľko len chcú. Nemusíme<br />

pritom hovoriť ich rodičom, že ich dostali v<br />

škole. A my sme povedali OK.<br />

Potom niekto z vyšších úradníkov povedal, že<br />

nezáleží na tom, čo robíme v súkromí, ak<br />

poctivo pracujeme. Zase sme súhlasili a<br />

povedali, že nám nezáleží na tom, čo človek<br />

robí v súkromí, vrátane prezidenta, ak máme<br />

prácu a naša ekonomika je v poriadku.<br />

Potom niekto povedal "Vydávajme časopisy s<br />

obrázkami nahých žien a nazvime to dobrým,<br />

realistickým ocenením krásy žen<strong>sk</strong>ého tela." A<br />

my sme povedali OK.<br />

Potom niekto posunul toto ocenenie ešte o<br />

krok ďalej a publikoval obrázky nahých detí.<br />

Ďalší krok urobil, keď ich sprístupnil na<br />

internete. A my sme povedali OK, odvolali sa<br />

predsa na slobodu prejavu.<br />

Potom prišiel zábavný priemysel s tým, aby<br />

sme urobili televízne programy a natočili filmy,<br />

ktoré propagujú neúctu k ženám, rúhanie a<br />

nezákonný sex. Povedali: "Nahrávajme hudbu,<br />

ktorá povzbudzuje ľudí k znásilňovaniu,<br />

drogám, vraždám, samovraždám a k<br />

16

preberaniu satan<strong>sk</strong>ých vzorov." A my sme<br />

povedali: "Veď je to len zábava, nemá to<br />

žiadne negatívne<br />

vplyvy, aj tak to nikto neberie vážne, tak<br />

poďme na to ."<br />

Teraz sa pýtame sami seba, prečo naše deti<br />

nemajú svedomie, prečo nerozoznávajú dobré<br />

od zlého a prečo pre nich nie je problémom<br />

zabiť cudzincov, svojich spolužiakov a samých<br />

seba. Keby sme o tom dlhšie popremýšľali a<br />

pozreli sa hlbšie, možno by sme našli<br />

odpoveď.<br />

Myslím, že to má veľa do činenia s tým, že<br />

„Človek žne, čo zasadil.“<br />

"Drahý Bože, prečo si nezachránil to malé<br />

dievčatko, ktoré zabili v triede?" S pozdravom<br />

znepokojený študent. ODPOVEĎ: "Drahý<br />

znepokojený študent, mám zakázané ísť do<br />

škôl."<br />

S pozdravom Boh.<br />

Je smiešne, ako ľahko ľudia zavrhnú Boha, a<br />

potom sa čudujú, prečo sa svet rúti do pekla.<br />

Je smiešne, ako veríme všetkému, čo sa píše<br />

v novinách a spochybňujeme všetko, čo hovorí<br />

<strong>Biblia</strong>. Je smiešne, ako chce ísť každý do<br />

neba s tým, že nemusí veriť, myslieť si,<br />

hovoriť alebo robiť to, čo prikazuje <strong>Biblia</strong>. Je<br />

smiešne, že niekto povie "Verím v Boha," ale<br />

stále nasleduje Satana, ktorý mimochodom,<br />

tiež "verí" v Boha. Je smiešne, ako rýchlo sme<br />

pripravení súdiť, ale sami nechceme byť<br />

súdení. Je smiešne, ako môžeš poslať tisíce<br />

"vtipov emailom, ktoré sa budú rozširovať<br />

rýchlo ako oheň, keď však pošleš správy,<br />

ktoré hovoria o Bohu, ľudia si dvakrát<br />

premyslia, či ich pošlú ďalej. Je smiešne, ako<br />

sa neslušné, nemravné, vulgárne a obscénne<br />

správy slobodne šíria kyber - priestorom, ale<br />

verejné di<strong>sk</strong>usie o Bohu sú v školách a na<br />

pracovi<strong>sk</strong>ách potlačované. Je smiešne, ako<br />

môže byť niekto v nedeľu zapálený pre Krista,<br />

ale ostatné dni v týždni je neviditeľným<br />

kresťanom. Smeješ sa? Je smiešne, že keď<br />

budeš posielať túto správu ďalej, do okienka<br />

KOMU nezadáš veľa mien z tvojho adresára,<br />

lebo si nie si istý, čomu vlastne tí ľudia veria,<br />

alebo čo si o tebe pomyslia, keď im dôjde od<br />

teba takýto mail. Je smiešne, ako sa viacej<br />

obávam toho, čo si o mne pomyslia ľudia, než<br />

toho, čo si o mne pomyslí Boh.<br />

Z internetu 11. september 2001<br />

Sion kvíli prežalostne<br />

Takto si povzdychol martin<strong>sk</strong>ý evanjelický<br />

farár Ján Hroboň, keď v dvojčísle 4-5/2008<br />

Cirkevných listov prechádzal štatistikou, ktorá<br />

porovnáva počet členov evanjelických<br />

cirkevných zborov v rokoch 1980 a 2006. Z<br />

porovnania je vidieť, že za toto obdobie ubudlo<br />

133 000 evidovaných evanjelikov. V 323<br />

cirkevných zborov sa ich počet znížil z 368<br />

tisíc na 235 tisíc. V roku 1980 bolo v<br />

evanjelických cirkevných zboroch evidovaných<br />

6,7% a v roku 2008 4,3%z celkového počtu<br />

obyvateľov.<br />

V štatistickom prehľade uverejnenom v<br />

Cirkevných listoch možno pri údajoch za<br />

jednotlivé cirkevné zbory nájsť len zopár<br />

plusových hodnôt (prírastky cirkevníkov), ináč<br />

samé mínusy. Skutočná situácia je ešte<br />

horšia, pretože ako J. Hroboň upozorňuje, v<br />

mnohých zboroch sa nevedie presná<br />

evidencia alebo táto sa zámerne „vylepšuje“.<br />

17

Najväčší úbytok členov bo zaznamenaný v<br />

Bratislave (-11 070), v Myjave (-3787) a v<br />

Zvolen<strong>sk</strong>ej Slatine (-3658). Spomedzi zborov s<br />

prírastkom členov možno uviesť za väčšie<br />

zbory Bardejov (+493 členov), za stredne<br />

veľké zbory Vranov nad Topľov (+639), Dolný<br />

Kubín (+567), Bánovce - Horné Ozorovce<br />

(+648) a z menších zborov Dudince (+212).<br />

Náš ban<strong>sk</strong>obystrický cirkevný zbor mal<br />

podľa dobových údajov v rokoch 1937 – 1947<br />

už 6000 členov a to v čase, keď B. Bystrica<br />

bola pomerne malým mestom (do 13 000<br />

obyvateľov). Štatistika z roku 1980 uvádza<br />

5490 členov ban<strong>sk</strong>obystrického cirkevného<br />

zboru a k roku 2006, kedy v B. Bystrici žilo<br />

81 000 obyvateľov, 3300 členov, čo<br />

predstavuje úbytok 2190 osôb. K roku 2008<br />

miestny cirkevný zbor dosiaľ eviduje menej<br />

ako polovicu členov uvedených k roku 2006 ...<br />

Ján Hroboň považuje výsledok porovnania<br />

za alarmujúci a takým je i v B. Bystrici. Podľa<br />

J. Hroboňa zistené <strong>sk</strong>utočnosti vypovedajú o:<br />

1. Dlhodobom úpadku počtu členov v<br />

našich cirkevných zboroch<br />

2. O nevyhnutnej reštrukturalizácii<br />

3. O málo efektívnej misii najmä v<br />

mest<strong>sk</strong>ých zboroch<br />

4. O absencii otvorenej, širokej, pravdivej<br />

a kvalifikovanej di<strong>sk</strong>usie<br />

5. O kríze rodiny a celkovej ľahostajnosti<br />

6. O nepripravenosti cirkvi čeliť prudkému<br />

nárastu materializmu, konzumnému spôsobu<br />

života a individualizácii spoločnosti, o<br />

strnulosti pri hľadaní nových foriem oslovenia<br />

dnešného človeka.<br />

Záver: Potrebujeme vidieť pravdivo veci<br />

také aké sú a nebáť sa ich pomenovať.<br />

Vyhlásenia typu – cirkev je Božia a je v Božích<br />

rukách - je síce pravdivé a sympatické, ale<br />

Boh chce, aby sme jeho dielo zveľaďovali a<br />

nekazili. On sa iste o svoju cirkev postará –<br />

otázka znie, či s nami alebo bez nás.<br />

Čo urobíme my, dnešní členovia ECAV na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u, aby Sion nemusel naďalej kvíliť<br />

prežalostne? (Spevník, pieseň č. 276)<br />

Ing. Ivan Chorvát st.<br />

Ban<strong>sk</strong>obystrický evanjelik, vzácnosť pre zdravotne postihnutých<br />

Ezechiel v 20. kapitole, 20. verši<br />

hovorí:...sväťte moje dni sviatočného<br />

odpočinku a budú znamením medzi mnou<br />

a medzi vami, aby ste poznali, že ja som<br />

Hospodin, váš Boh. A apoštol Pavol v liste<br />

Židom 10, 25 nás napomína, aby sme<br />

neopúšťali svoje zhromaždenia.<br />

Ak vám zdravotný stav nedovolí chodiť<br />

pravidelne na nedeľné služby Božie, je<br />

vzácnosťou, ak sa nám podarí ísť do chrámu<br />

Božieho, počúvať Božie slovo, spievať naše<br />

prekrásne nábožné piesne a zúčastňovať sa<br />

na cirkevných aktivitách. Tak som to<br />

s radosťou robila, až kým ma choroba<br />

nezačala obmedzovať a ja som začala strácať<br />

kontakt s aktivitami v našom cirkevnom zbore.<br />

V takejto situácii, ako aj ďalším zdravotne<br />

postihnutým cirkevníkom robí výbornú službu<br />

náš občasník Ban<strong>sk</strong>obystrický evanjelik. Veľmi<br />

som sa mu potešila ešte pri jeho zrode, keď<br />

18

začal vychádzať. Každé jedno číslo mi<br />

približuje život a prácu v našom cirkevnom<br />

zbore. Je len samozrejmé, že si všetky tieto<br />

poznatky nenechávam len pre seba, ale<br />

posúvam všetko toto dianie i ďalším členkám<br />

nášho cirkevného zboru, ktoré tiež zo<br />

zdravotných dôvodov nemôžu navštevovať<br />

chrám Boží, a tak sú naše rozhovory<br />

obohatené o rôzne podujatia, ktoré sa<br />

v našom zbore udejú. Máme si čo povedať.<br />

Veď každý článok nás zaujme niečím iným. Vo<br />

veľkej úcte opatrujem všetky čísla nášho<br />

občasníka od začiatku až doteraz vydané.<br />

Spoluautorom Ban<strong>sk</strong>obystrického evanjelika<br />

želám veľa dobrých tvorivých nápadov,<br />

aby sme i naďalej našli zaujímavé príspevky,<br />

aby mal takú dobrú úroveň ako doteraz. Nech<br />

je každý článok nášho občasníka s lá<strong>sk</strong>ou<br />

vytvorený i s lá<strong>sk</strong>ou prijatý. Nech Vám je Pán<br />

Boh na pomoci a nech zosiela na všetkých<br />

svoje požehnanie. Prosím, prispejme všetci<br />

hrivnou modlitby za náš zbor, za našich<br />

duchovných, za našu cirkev i za horlivých<br />

pracovníkov na poli obživenia duchovnej<br />

práce.<br />

Elena Kamasová<br />

Kresťan hlavou a srdcom<br />

V dňoch 2. - 4. mája 2008 sa vo Zvolene<br />

konala 10. misijná konferencia<br />

Evanjelizačného stredi<strong>sk</strong>a pre masmédia<br />

(EVS), ktorá bola ohlásená a spropagovaná aj<br />

v našom cirkevnom zbore.<br />

Keďže sledujem činnosť EVS zúčastnila<br />

som sa už niekoľkých stretnutí, bola som<br />

rozhodnutá, že sa aj tejto konferencie<br />

zúčastním. Okrem prednášok, ktoré tam<br />

odzneli, bolo pre mňa dôležité vidieť a zažiť<br />

spoločenstvo veriacich, ktoré sa stretáva na<br />

takýchto akciách. Sú to kresťania, ktorí majú<br />

otvorené srdcia pre zvesť, zamyslenia<br />

a oslavu nášho Pána a Spasiteľa Ježiša<br />

Krista. Aj preto si <strong>sk</strong>ôr nájdu čas zúčastniť sa<br />

týchto stretnutí. Stretávame sa tu s nadšením,<br />

ktoré bežne v cirkevných zboroch nevidíme.<br />

Z ľudí vyžaruje lá<strong>sk</strong>a, porozumenie, pokoj...<br />

Je to preto, že svoje životy vložili do Božích<br />

rúk a všetko ich myslenie a konanie je<br />

súčasťou Božieho diela.<br />

Podtitulok konferencie znel „Živá viera<br />

v praxi“. Mňa osobne najviac zaujali tri<br />

prednášky, ktorých obsah Vám<br />

v nasledujúcich riadkoch priblížim. Išlo<br />

o prednášky br. farára Kaczmarczyka z ČR,<br />

riaditeľa EVS br. Slávika a br. farára Beňu.<br />

1. Stanislav Kaczmarczyk: „Premeňte sa<br />

obnovením mysle“<br />

Myslenie je veľký Boží dar, ktorý má vplyv<br />

na celý náš život. Keď bol človek stvorený,<br />

jeho myslenie bolo v dokonalej harmónii<br />

s Bohom. Keď sa človek otvoril satanovmu<br />

vplyvu, jeho myslenie sa úplne zmenilo,<br />

pretože preniklo hriechom, neposlušnosťou,<br />

svojvôľou a všetkým možným zlom. Pojmy ako<br />

myslenie človeka, svedomie, rozoznávanie<br />

dobra a zla nám presne vysvetľuje Písmo<br />

sväté: <strong>Biblia</strong>, ktorej sa máme pridŕžať. Boh<br />

nám dal tiež aj Boží zákon: 10 Božích<br />

prikázaní, „...lebo zo zákona je (len) poznanie<br />

hriechu“ (Rim 3, 20). Vo svetle Božieho<br />

zákona poznáva človek <strong>sk</strong>azenosť svojho<br />

myslenia. Sebapoznanie vo svetle Božieho<br />

slova vedie človeka k pokániu, ktoré je<br />

výsledkom pôsobenia Ducha Svätého na<br />

myslenie človeka. Narodením z Ducha<br />

Svätého dostáva človek nové myslenie. Naše<br />

19

myslenie v dnešnej dobe je veľmi<br />

ovplyvňované dobou, v ktorej žijeme. A keď si<br />

nedáme pozor, prestaneme rozpoznávať, čo je<br />

vôľa Božia a čo nie. Prestávame rozpoznávať<br />

čo je Bohu milé, a čo Mu milé nie je. Aj preto<br />

sa máme pridŕžať Božieho slova, ktoré nás učí<br />

vnútornej disciplíne a poriadku, bez ktorého<br />

nie je možné obstáť v tomto svete plnom<br />

pokušenia a zla. Jediná cesta je pokorné<br />

podriadenie sa Pánovi a Jeho slovu. Cieľom<br />

pôsobenia Ducha Svätého je, aby sme mysleli<br />

ako Kristus, brali úprimne a vážne Božie<br />

posolstvo pre seba a <strong>sk</strong>úmali svoj vzťah ku<br />

Kristovi. To je cesta k formovaniu nového<br />

myslenia.<br />

2. Sl. Slávik: „Neboj sa len ver“ Mk 5,36<br />

Hovoríme si, že sme kresťania, veríme<br />

v Pána Boha..., ale keď sa niečo zlé a<br />

nečakané stane, spoliehame sa len na seba a<br />

svoje schopnosti. Keď máme nádej, modlíme<br />

sa, ale keď nevidíme nádej, ťažko sa nám<br />

verí... Ale Pán hovorí: „Neboj sa, len ver!“<br />

Prečo neveríme, že nám Pán pomôže? Dajme<br />

Mu možnosť, aby nám pomohol! Spravme<br />

krok viery vpred. Nebojme sa a odhodlajme<br />

sa odovzdať úplne do rúk nášho nebe<strong>sk</strong>ého<br />

Otca. Viera v Ježiša Krista je naše istiace<br />

lano, že raz budeme spasení.<br />

3. br. farár Beňo „Hlava a srdce<br />

v modlitbe“<br />

Modlitba je náš každodenný rozhovor<br />

s Pánom Bohom. Napriek tomu sa modlíme<br />

veľmi málo. Predtým bývali domáce<br />

pobožnosti, kde sa čítala <strong>Biblia</strong> a modlili sa<br />

písané modlitby. Teraz sa viac modlí<br />

vlastnými slovami, ale nemáme čas na<br />

modlenie. Máme vytvárať modlitebné<br />

spoločenstvá a modliť sa za rôzne potreby: za<br />

neveriacich, za jednotu v cirkevnom zbore, za<br />

blížnych aj nepriateľov. Máme používať<br />

vlastné slová, prirodzené, bežné, nie ozdobné.<br />

Nebojme sa rozprávať s Pánom Bohom<br />

a nezabúdajme, že pri modlení musíme mať<br />

svoje srdce. Naše modlitby sa nesplnia vždy<br />

podľa našich predstáv, ale musíme byť vytrvalí<br />

v modlení a prijať všetko, čo Pán pre nás<br />

pripraví. Niekedy až po rokoch zistíme, aké<br />

mal a má Pán s nami úmysly. Počas<br />

seminára bola živá di<strong>sk</strong>usia o tom, ako sa<br />

modlíme, že modlitby sú vyslyšané... Jedna<br />

sestra povedala, že jej modlitbu Pán vyslyšal<br />

po 60-tych rokoch, za čo mu veľmi ďakuje.<br />

Kresťan<strong>sk</strong>é spoločenstvo vo večerných<br />

hodinách svojim vystúpením občerstvil<br />

spevokol z nášho cirkevného zboru, tiež<br />

hudobná <strong>sk</strong>upina Prázdny kríž a spoločne sme<br />

spievali piesne z Evanjelického spevníka<br />

„Smieť žiť pre Krista, Šla svetom lá<strong>sk</strong>a<br />

nebe<strong>sk</strong>á“ ...<br />

Na záver vystúpil ochotnícky divadelný<br />

súbor z Dovalova s hrou Kristíny Royovej,<br />

Sluha, ktorú sme s radosťou v srdci prijali ako<br />

občerstvenie našej mysle a ducha.<br />

Vo Zvolene sa zišlo kresťan<strong>sk</strong>é<br />

spoločenstvo od najmenších až po<br />

osemdesiatročné sestry. Boli z cirkevných<br />

zborov od Bratislavy až po východnú hranicu<br />

našej krajiny. Spája ich túžba stretávať sa<br />

a upevňovať svoj život a vieru v Ježiša Krista.<br />

A táto misijná konferencia bola na to<br />

jedinečnou príležitosťou pre všetkých.<br />

Libuša Riečanová<br />

20

Ban<strong>sk</strong>obystrické evanjelické gymnázium<br />

na prelome 19. a 20. storočia<br />

Riaditeľom školy bol v rokoch 1886-1916,<br />

t. j. viac ako 30 rokov rodák zo Zadunaj<strong>sk</strong>a,<br />

Michal Varga. Na bystrické gymnázium prišiel<br />

ako profesor už v roku 1880, po <strong>sk</strong>ončení<br />

univerzitného štúdia (matematika - prírodné<br />

vedy) v Budapešti. Predtým ešte absolvoval<br />

štúdium teológie. Popri aktívnom úsilí, ktoré<br />

venoval rozvoju školy, zastával rad funkcií na<br />

pôde cirkevného zboru (najmä ako člen<br />

škol<strong>sk</strong>ej rady, pokladník), ale aj na úrovni<br />

seniorátu, ako jeho člen, zapisovateľ, člen<br />

súdnej stolice, revízor a ne<strong>sk</strong>ôr predseda<br />

účtovnej komisie. Bol tiež dlhoročným<br />

referentom Ban<strong>sk</strong>ého evanjelického<br />

cirkevného obvodu.<br />

Gymnázium sa nachádzalo stále<br />

v budove, vedľa kostola a far<strong>sk</strong>ého úradu.<br />

Priestory sa stávali pre prevádzku školy čím<br />

ďalej, tým viac nevyhovujúcimi. Pribúdali<br />

kabinety a ich inventár. Rozrastal sa knižný<br />

fond v obidvoch knižniciach. Chýbali<br />

miestnosti pre kresliareň a telocvičňu. Navyše,<br />

takmer storočná budova postupne chátrala.<br />

Z iniciatívy M. Vargu a jeho kolegov padol<br />

návrh na výstavbu novej budovy gymnázia.<br />

Zbor presbyterov na zasadnutí dňa 16. marca<br />

1887 návrh schválil a vyhlásil zbierku na novú<br />

budovu. V krátkej dobe sa na tento účel medzi<br />

členmi zboru vyzbieralo 18 000 zlatých.<br />

V nasledujúcich rokoch bola stavba novej<br />

budovy evanjelického gymnázia postavená a<br />

dokončená na mieste vedľa súdnej budovy,<br />

dnes budova č. 8 na Skuteckého ulici.<br />

K slávnostnému otvoreniu novej škol<strong>sk</strong>ej<br />

budovy došlo 4. septembra 1895. Bolo to<br />

v súvislosti so začiatkom nového škol<strong>sk</strong>ého<br />

roku, ktorý sa započal už v nových<br />

priestoroch. Okrem vyučovacích priestorov<br />

boli v novej škole v krátkom čase vybavené a<br />

zariadené štyri kabinety. Okrem učebných<br />

pomôcok pre jednotlivé predmety išlo hlavne o<br />

zbierky: 1. historické a geografické, 2. mincí a<br />

medailí, 3. prírodovedné. Najpestrejšia bola<br />

posledná <strong>sk</strong>upina, do ktorej patrilo vyše 880<br />

artefaktov žiovčíšneho pôvodu, vyše 500<br />

ukážok rastlín a 132 semien. Z nej<br />

najbohatšou časťou bola zbierka nerastov,<br />

vrátane vzácnych. Okrem pôvodných zbierok<br />

pribudli do novozariadených kabinetov a<br />

ďalších vitrín v priestoroch školy i mnohé<br />

nové, a to aj vďaka štedrým sponzorom.<br />

Súčasťou školy boli dobe vybudované<br />

knižnice. V šk. roku 1895/96 obsahovala<br />

gymnaziálna knižnica takmer 5000 zväzkov<br />

kníh. Knižnica pre mládež mala vyše <strong>100</strong>0<br />

zväzkov a tzv. Dillnbergerov<strong>sk</strong>á knižnica mala<br />

726 zväzkov, 27 máp a tri atlasy. V rámci<br />

alumnea, ktorého správcom bol Ján Kmeť, sa<br />

v novej, priestrannej jedálni stravovalo okolo<br />

40, hlavne cezpoľných žiakov, za relatívne<br />

lacné stravné (24 zl. ročne). Okrem toho škola<br />

po<strong>sk</strong>ytovala rôzne iné formy sociálnej pomoci<br />

a podpory, za prispenia štedrých darcov,<br />

sponzorov a nadácií. Patrili sem jednotlivé<br />

štipendiá pre výborných alebo na pomoc<br />

odkázaných žiakov a vecné či knižné odmeny,<br />

najmä za výborné výsledky na konci škol<strong>sk</strong>ého<br />

roku.<br />

Počet žiakov na evanjelickom gymnáziu,<br />

napr. v škol<strong>sk</strong>om roku 1895/1896 bol 95,<br />

z čoho polovica pochádzala mimo Ban<strong>sk</strong>ej<br />

21

Bystrice a jej najbližšieho okolia. Popri<br />

riaditeľovi M. Vargovi, sa na práci a dobrej<br />

povesti školy, na prelome storočí aktívne<br />

podieľalo niekoľko ďalších profesorov. Okrem<br />

spomínaného J. Kmeťa, to bol najmä<br />

bratislav<strong>sk</strong>ý rodák, August Junker. Na<br />

bystrické gymnázium prišiel vedno s M.<br />

Vargom, v roku 1880. Vyučoval hlavne<br />

prírodovedné predmety, vrátane zemepisu,<br />

dejepis a nemčinu. Ako ďalší Bratislavčan, na<br />

gymnáziu ešte pôsobil Fridrich Schmidt.<br />

Venoval sa hlavne výučbe klasických jazykov,<br />

latinčiny a gréčtiny. Po Junkerovi, v roku 1910,<br />

prevzal tiež správu alumnea. Na škole pôsobil<br />

v rokoch 1886 – 1915, hlavne ako učiteľ<br />

kreslenia, Andrej Štollman, rodák zo Španej<br />

Doliny. Bol absolventom výtvarnej umeleckej<br />

školy v Budapešti. Po ňom sa zachovalo<br />

hodne umeleckých výtvarných diel, hlavne<br />

olejomalieb, vrátane mnohých oltárnych<br />

obrazov. (Jeho obraz M. Luthera vlastní náš<br />

zbor.) Vo výučbe matematiky a fyziky Jána<br />

Kmeťa v roku 1904 vystriedal zvolen<strong>sk</strong>ý rodák<br />

Samuel Seneš. Riadnym profesorom<br />

gymnázia sa stal v roku 1907, po <strong>sk</strong>ončení<br />

univerzitných štúdií v Budapešti.<br />

K úspechom, ktorých sa škola a najmä jej<br />

profesori, dožili ešte v roku 1895, patrí okrem<br />

novej budovy aj ďalšia <strong>sk</strong>utočnosť. Napriek<br />

tomu, že riadni profesori evanjelického<br />

gymnázia stále dostávali plat zo zdrojov<br />

pokladne cirkevného zboru, boli v tomto roku<br />

prijatí za členov Krajin<strong>sk</strong>ého penzijného<br />

ústavu. To znamenalo, že sa im po odchode<br />

do dôchodku mohla začať vyplácať riadna<br />

penzia zo štátnych prostriedkov. Neboli preto<br />

už v starobe odkázaní, ako ich starší<br />

kolegovia, na vlastné zdroje alebo milodary<br />

dobrodincov.<br />

Na prelome storočí vo vývoji bystrického<br />

ev. gymnázia nedošlo k podstatnejším<br />

zmenám a zvratom. Na škole sa aj v tomto<br />

období dostalo vzdelania celému radu<br />

osobností. Medzi inými to boli napr. Milan<br />

Hodža, Štefan Krčméry, Janko Jesen<strong>sk</strong>ý,<br />

Martin Rázus a ďalší známi politickí i kultúrnospoločen<strong>sk</strong>í<br />

dejatelia.<br />

Počas takmer dvestoštyridsaťročnej<br />

degradácii, mohlo bystrické evanjelické<br />

gymnázium pôsobiť len s obmedzeným<br />

počtom tried. Až na svetlejších pár rokov<br />

výnimiek (najmä v časoch Mateja Bela), išlo<br />

v podstate len o štyri gymnaziálne triedy.<br />

Konečne mu v tomto smere začalo svitať na<br />

lepšie časy. Spoločným úsilím vedenia školy,<br />

predstaviteľov cirkevného zboru, mesta i<br />

kompetentných politických reprezentantov sa<br />

mohlo začať uvažovať o povýšení ústavu na<br />

vyššie osemtriedne gymnázium. O tomto<br />

vážnom kroku rozhodol v začiatočnej fáze<br />

hlavný zriaďovateľ a sponzor školy,<br />

evanjelický cirkevný zbor. Došlo k tomu na<br />

zborovom zhromaždení dňa 13. októbra 1912.<br />

Celú <strong>sk</strong>utočnosť napokon vzal na vedomie<br />

minister školstva. Na základe jeho pokynu (č.<br />

24790 z 2. 4. 1913), počnúc škol<strong>sk</strong>ým rokom<br />

1913-1914, na radosť svoju i rodičov a pýchu<br />

cirkevného zboru, mohli žiaci štvrtej triedy<br />

bystrického evanjelického gymnázia postúpiť<br />

do vyššieho, piateho ročníka.<br />

Škola tým prirodzene začala stúpať na<br />

autorite a vážnosti. Každým rokom pribúdala<br />

ďalšia trieda i počet predmetov, čo si<br />

automaticky vyžadovalo prijímať nových<br />

profesorov. Súčasne sa rozrastá aj inventár<br />

školy. Pribúda množstvo nových učebných<br />

pomôcok. Rozrastajú sa zbierky v kabinetoch.<br />

Zároveň sa rozširuje profesor<strong>sk</strong>á knižnica,<br />

ktorá vzrástla do roku 1914, na takmer 7000<br />

zväzkov. Tento stav ešte navyše počtom<br />

prevyšovali rôzne poučné tlačené správy a<br />

brožúry. Počet kníh v žiackej knižnici pre<br />

nižšie triedy (1.- 4.) v tom čase dosiahol stav<br />

680. Pribudlo tiež do dvesto nových zväzkov<br />

pre vyššie triedy.<br />

K prechodu gymnázia na vyššie či hlavné,<br />

bola škola, popri materiálnej výbave, dobre<br />

pripravená aj po personálnej stránke.<br />

22

Riaditeľom bol stále Michal Varga, všeobecne<br />

známy, ako erudovaný pedagóg a dobrý<br />

organizátor. Pod jeho vedením škola<br />

prosperovala tiež zásluhou viacerých<br />

kvalitných profesorov. K známejším z nich<br />

patril najmä rodák z Rožňavy, dr. Edmund<br />

Oravec. Po <strong>sk</strong>ončení univerzity v<br />

sedmohrad<strong>sk</strong>ej Kľuži v roku 1904, pôsobil na<br />

gymnáziu v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici hlavne ako<br />

profesor klasických jazykov. Zaoberal sa aj<br />

literárnou činnosťou. Od roku 1916 bol<br />

riaditeľom evanjelického gymnázia.<br />

Vznik 1. svetovej vojny, v júli 1914<br />

nepriaznivo zasiahol i do škol<strong>sk</strong>ého života<br />

mesta, osobitne do procesu snubne sa<br />

rozvíjajúceho rozmachu, evanjelického<br />

gymnázia. Vojnové pomery a pribúdajúce<br />

triedy, podmienili výraznejšie zmeny<br />

v personálnej <strong>sk</strong>ladbe zboru profesorov na<br />

škole.<br />

Úryvok z publikácie: J. Alberty – P.<br />

Martuliak: Ban<strong>sk</strong>á Bystrica v znamení kalicha.<br />

Informácia o zvonici v Senici<br />

Identifikačné údaje:<br />

Číslo budovy: 54/4596<br />

Údaje katastra: v súčasnosti LV š. 275, č.<br />

parcely 242, výmera 31m2<br />

V minulosti p. k. vl. 71 č. m. 25/2, výmera 10<br />

siah<br />

Geometrický plán polohopisný vyhotovil Ing.<br />

Michal Záporožan dňa 8. 7. 1938 v súvislosti<br />

s uzavretím kúpnopredajnej zmluvy na pozemok<br />

pre už jestvujúcu zvonicu. „Kúpnopredajná<br />

zmluva“ bola uzavretá v súdnej kancelárii<br />

Okresného súdu v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici dňa 1. 8.<br />

1938. Predávajúcimi boli : Matej Hudec, obyvateľ<br />

v Senici č. d. 53, Matej Saktor obyvateľ v Senici<br />

č. d. 11, Ján Saktor, Ondrej Javorka s manželkou<br />

Máriou rod. Saktorovou, obyvatelia v Senici č. d.<br />

19. Kupujúcim bola Evangelická cirkev aug.<br />

vyznania filiálka v Senici zastúpená kurátorom<br />

Pavlom Masným za prítomnosti svedkov : Jozef<br />

Virčík obv. No v Selciach a Ján Mitter obv. notár<br />

v Podlaviciach. Cena 200,- korún bola plne<br />

vyplatená. Vo filiálnych zápisniciach je uvedené,<br />

že pôvodne v roku 1912 bol pozemok daný ako<br />

dar a vtedy bola aj stavba svojpomocne<br />

postavená a vystrojená dvoma zvonmi.<br />

23

Vlastnícke právo sa vložilo Okr. súdom v B.<br />

Bystrici odd. 111 dňa 7. 9. 1938 Evanjelickej<br />

cirkvi aug. vyznania, filiálka v Senici.<br />

Keďže počas 1.svetovej vojny bol jeden zvon<br />

št. mocou vzatý na použitie pre armádne zbrane,<br />

cirkevníci 9. 8. 1938 objednali u firmy „Bratia<br />

Fischer“ v Trnave zvon v tóne „H“, o váhe 280 kg<br />

a priemere 80 cm za cenu 7786,- Kčs, zo zliatiny<br />

červená meď 78%, 22% bankacín. Na dodržanie<br />

kvality dohliadal znalec-kampanológ Ernest<br />

Sumera z Trnavy. Objednávku podpísali Juraj<br />

Holčík farár, Pavel Masný kurátor, Ján Bielik<br />

z vŕšku, Ondrej Masný, Ondrej Valent, Ondrej<br />

Valent, Ondrej Kováčik, Ján Vigaš,<br />

Ján Bielik č. 8 a Pavel Novák.<br />

Text odliaty na zvone v sloven<strong>sk</strong>om jazyku:<br />

„Oslavujte Hospodina, ohlašujte jmého jeho,<br />

oznamujte medzi národy <strong>sk</strong>utky Jeho. Žalm 105,<br />

verš 1. Na pamiatku 20. výročia trvania<br />

Če<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>ej republiky zadovážila Ev.a.v. fília<br />

v Senici s prispením 195. odboru Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

evanjelickej jednoty v Senici na oslavu<br />

Trojjediného Boha. Liali bratia Fischer v Trnave r.<br />

1938.“<br />

Pôvodný menší zvon o váhe cca151 kg<br />

a priemere 65,5 cm bol odborne od<strong>sk</strong>úšaný na<br />

tón „D“. Text odliaty na zvone je v maďar<strong>sk</strong>om<br />

jazyku a v preklade znie: „Senické obyvateľstvo<br />

na slávu Božiu. Seltenhofer Fricyes a synovia<br />

c.a.m.k. dvorní zvonár<strong>sk</strong>i zlievači, Šoproň 1912.“<br />

V roku 1938 bol pozemok spredu a bokov<br />

oplotený železobetónou ohradou a vysadené<br />

2 lipy. Tieto však na takom malom pozemku<br />

svojim rastom rozrušili toto oplotenie a dnešný<br />

stav je nevyhovujúci.<br />

V písomnostiach je zaznamenané slávnostné<br />

uvedenie zvona dňa 11.12. 1938 popoludní,<br />

v rámci ktorého bola aj odhalená pamätná tabuľa<br />

padlým v 1. svetovej vojne. Slávnosť bola za<br />

účasti seniorálneho dozorcu Dr. Jána Ostricu<br />

prezidenta Kraj<strong>sk</strong>ého súdu v Ban. Bystrici, p.<br />

Viliama Paulínyho hlavného direktora Národnej<br />

banky úč. spol. v B. Bystrici a hojnej účasti<br />

miestneho a okolitého obyvateľstva. Ako je<br />

v zázname uvedené, Senica sa pri tejto<br />

príležitosti vyzdobila do slávnostného rúcha.<br />

Slávnosť bola zahájená Službami Božími, ktoré<br />

odbavovali obaja p. farári Ján Bakoss a Juraj<br />

Holčík. Po nich prítomných privítal starosta obce<br />

Ján Valent. Slávnostnú reč predniesol J. Ostrica.<br />

Za mládež sa prihovorili Pavel Masný a Júlia<br />

Bieliková. Recitovali Ján Masný a Jolana<br />

Styková. Pod vedením učiteľky Krylovej Senická<br />

mládež zaspievala pieseň o posviacke zvonov.<br />

Slávnosť ukončil filiálny kurátor Pavel Masný<br />

slovami: „Ochraňuj Pane Bože náš, našu milú<br />

obec, vzbuď v nás vieru v Teba, pomáhaj nám<br />

budovať dielo lá<strong>sk</strong>y v cirkvi Tvojej a teš nás<br />

nádejou krajšieho a lepšieho života v budúcnosti.“<br />

Piesňou „Kto za pravdu horí...“ bola slávnosť<br />

ukončená. Zvonica slúži do dnešných dní.<br />

Niekoľkokrát sa vyspravovala fasádna omietka<br />

avšak jej životnosť už končí a treba ju zhotoviť<br />

novú. Taktiež je nutné vymeniť strešnú<br />

azbestocementovú krytinu, odvedenie dažďových<br />

vôd, opravu oplotenia ako aj opravu<br />

elektroinštalácie zvonov. Táto bola u<strong>sk</strong>utočnená<br />

v r. 1990 zo zbierky cirkevníkov a ostatných<br />

občanov štvrte Senica, pretože obec sa v r. 1973<br />

stala súčasťou mesta Ban<strong>sk</strong>á Bystrica.<br />

V predchádzajúcich mesiacoch bola<br />

v Cirkevnom zbore vyhlásená finančná zbierka,<br />

konvent schválil v rozpočte na rok 2008 aj<br />

výdavky na tieto stavebné práce a rokuje sa<br />

s budúcimi zhotoviteľmi. Hospodár<strong>sk</strong>y výbor<br />

presbyterstva sa odborne podieľa na príprave<br />

zdarného priebehu týchto prác, aby sa naplnil<br />

odkaz našich predkov v slovách kurátora P.<br />

Valenta prednesený v r. 1938.<br />

(spracované zo zachovaných písomných<br />

materiálov)<br />

Ing. Ľubica Svetíková, presbyterka<br />

24

Čo sa udialo v našom cirkevnom zbore<br />

v slávnostnej polovici cirkevného roka?<br />

Sestra farárka<br />

Anna Adamovičová<br />

z Modry nám<br />

v prvú nedeľu po<br />

Veľkej noci 30.3.<br />

2008 na službách<br />

Božích zvestovala<br />

Božie slovo<br />

o bohatom lovení<br />

rýb a v pondelok<br />

31.3. 2008 na<br />

senior klube<br />

Simeon ako aj<br />

v Kuzmányho kruhu priblížila vzácnu ženu,<br />

priekopnícku osobnosť, prvú evanjelickú<br />

farárku na Sloven<strong>sk</strong>u Darinu Bancíkovú.<br />

6. 4. 2008 na<br />

službách Božích<br />

kázala sestra farárka<br />

Zuzana Kolárov<strong>sk</strong>á<br />

z Galanty. Jej<br />

ústrednou témou<br />

bola diakonia,<br />

podložená staťou<br />

Božieho slova: „O<br />

umývaní nôh<br />

učeníkom.“ Keď<br />

teda ja, Pán a<br />

Majster, umyl som<br />

vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať<br />

nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy<br />

činili tak, ako som vám ja učinil. (Ján 13, 14-15)<br />

Sestra diakonisa Mária Louisa Rieger<br />

z Jonsdorfu (Nemecko) sa 5. 4. 2008 prihovorila<br />

sestrám a bratom v Dome opatrovateľ<strong>sk</strong>ej služby<br />

na Kriván<strong>sk</strong>ej a ponúkla svoje cenné rady<br />

z dlhoročnej diakonickej praxe, ako opatrovať<br />

dlho ležiaceho pacienta na lôžku.<br />

Potom v nedeľu 6. 4. 2008 na nešporných<br />

službách Božích v Senici sa prihovárala<br />

k zhromaždeniu 84 Žalmom a predstavila ich<br />

diakoniu.<br />

Veľký Teamotej klub, 25. apríl 2008<br />

Naši dorastenci pod vedením Ľuboša<br />

Balážoviča pripravili milé prekvapenie, keď<br />

nacvičili niekoľko kresťan<strong>sk</strong>ých piesní, scénku,<br />

zorganizovali mimoriadne stretnutie Teamotej<br />

klubu; pozvali dorastencov a na Slovo brata<br />

farára Daniela Duraja z Hornej Mičinej, ktorý<br />

hovoril o priateľstve Jonatána s Dávidom z 1.<br />

knihy Samuelovej.<br />

Lentilková párty, 26. apríl 2008<br />

Veľkú radosť zborovým farárom urobili<br />

dievčatá Janka Sokolová a Zuzka Barnová, keď<br />

sa prihlásili a absolvovali prvú časť kurzu Det<strong>sk</strong>ej<br />

misie, aby mohli deti vyučovať Božím pravdám.<br />

A taktiež pripravili deťom a rodičom z cirkevného<br />

zboru krásne sobotné popoludnie pod názvom<br />

Lentilková párty, na ktorej si deti s rodičmi<br />

zaspievali, zahrali sa, vypočuli si Božie slovo,<br />

25

občerstvili sa nielen dobrými lentilkovými<br />

koláčmi, ale aj obohatili vzájomnou<br />

prítomnosťou.<br />

Popri Lentilkovej párty pre zúčastnených<br />

rodičov 26.4.2008 bol pripravený program aj pre<br />

rodičov, ku ktorým sa prihovorili manželia<br />

Sochorovci z Predajnej na tému: „Nie je dobré<br />

byť človeku samému“. Prečo a kedy sa môžeme<br />

tešiť zo vzájomnej blízkosti. Čo robiť, aby „byť<br />

spolu“ znamenalo aj „byť blízko.<br />

“<br />

Redakcia<br />

Milodary na BBE 2/2008:<br />

DOS Kriván<strong>sk</strong>a – 260,- Sk; Koštialová Anna<br />

z Levíc – 200,- Sk; Kocková Milada zo Sásovej –<br />

500,- Sk; Vigaš, Pavel, Rudlová – <strong>100</strong>0,- Sk;<br />

Fábryová – <strong>100</strong>,- Sk; Rýsová Dragiša – 300,- Sk;<br />

Rýs Pavel – 200,- Sk; Majer<strong>sk</strong>á z Rudlovej – 500,-<br />

Sk; Svetlíková Mária – 500,- Sk; Paulíková Margita<br />

– 500,- Sk; Jakubovie – <strong>100</strong>0,- Sk<br />

Príspevok pri prevzatí časopisu:<br />

- filiálka Nemce – 630,- Sk; filálka Sásová – 1300,-<br />

Sk; filiálka Podlavice – 350,- Sk;<br />

- z pokladničky v kostole (apríl) - 530,- Sk;<br />

z pokladničky v kostole (máj) - 572,- Sk<br />

Náklady na predošlé číslo Ban<strong>sk</strong>obystrického<br />

evanjelika 01/2008 boli vo výške: 18.296,-<br />

Milodary na Centrum zborovej diakonie Kanaán<br />

cez zborovú pokladňu prispeli:<br />

JUDr. Bedlovičová Danica – 3000,- Sk; Ondrejková Oľga, Zuzana – 2000,- Sk; MUDr. Šajgalíková Iveta –<br />

2000,- Sk; Kullová Margita – 2000,- Sk; Prof. Riečan Beloslav – 8800,-Sk; Rodina Tureková – 2000,- Sk;<br />

Kováč Ivan – 1500,- Sk; Široká Etela – 2000,- Sk; Babjak Pavel – 2000,- Sk; Žáryová Viera – <strong>100</strong>0,- Sk;<br />

Žáryová Elena - <strong>100</strong>0,- Sk; Balkovic Ján – <strong>100</strong>0,- Sk; Kleinertová – 500,- Sk; Škamlová Eva – 4000,- Sk;<br />

Farkašová Mária – 500,- Sk; Slobodová Ľubomíra – 5000,- Sk; Filipiová Katarína – <strong>100</strong>0,- Sk; Moravčíková<br />

Anna – 200,- Sk; Žilák Matej – 500,- Sk; Šenšel Peter – 2200,- Sk; Činčurová Františka – <strong>100</strong>0,- Sk; Bohušová<br />

Elena – <strong>100</strong>0,-Sk; Mgr. Letová Jana – <strong>100</strong>0,- Sk; Vigaš Andrej, – <strong>100</strong>0,- Sk; Valentová Soňa, Murán<strong>sk</strong>a Alena<br />

– <strong>100</strong>0,- Sk; Veľkonočný koncert Tomáša Škrabana – 7984,- Sk; Holeschová Emília – 6000,- Sk; Mlyneková<br />

Blažena – <strong>100</strong>0,- Sk; Kolimár Mirko – 3000,- Sk; Majer<strong>sk</strong>á – <strong>100</strong>0,- Sk; Donovalová Jarmila – <strong>100</strong>0,- Sk;<br />

Selecká Blanka – <strong>100</strong>0,- Sk; Valent Pavel – <strong>100</strong>0,- Sk; Oravcová Zuzana – <strong>100</strong>0,- Sk; Orav<strong>sk</strong>á Mária – 1500,-<br />

Sk; Vigaš Pavel – 5000,- Sk; Gondová Zuzana – 2000,- Sk; Matulová Drahotína – <strong>100</strong>0,- Dom opatrov. služby<br />

Kriván<strong>sk</strong>a – 520,- Sk; MUDr. Baláž Vladimír – 10. 000,- Sk; Remiarová Anna – <strong>100</strong>0,- Sk; Valentová Soňa –<br />

<strong>100</strong>0,-Sk; Kostiviarová Anna – <strong>100</strong>0,- Sk; Koncert pri príležitosti 50. výročia pôsobenia prof. Riečana – 2163,-<br />

Sk; Štollmanová Irena – <strong>100</strong>0,- Sk; Černeková Emília – <strong>100</strong>0,- Sk; Kolárov<strong>sk</strong>á Zuzana – 400,- Sk, rod.<br />

Likavčanová – <strong>100</strong>0,- Sk<br />

cez účet Kanaánu prispeli:<br />

Mlyneková – 5000,- Sk; Schifferová – <strong>100</strong>0,- Sk; Kmeťová – <strong>100</strong>0,- Sk; Svetíková – <strong>100</strong>0,- Sk; Kozová –<br />

<strong>100</strong>0,- Sk; Knotek Dušan – <strong>100</strong>0,- Sk; Výbošťoková Broňa – 2000,- Sk; Mazáková Adriana – <strong>100</strong>0,- Sk;<br />

Koštialovci – 2000,- Sk; Evanjelický cirkevný zbor Rimav<strong>sk</strong>á Sobota – 500,- Sk; Evanjelický cirkevný zbor Lazy<br />

pod Makytou – 450,- Sk; Evanjelický cirkevný zbor Sučany – <strong>100</strong>0,- Sk Ď A K U J E M E !<br />

26

občerstvili sa nielen dobrými lentilkovými<br />

koláčmi, ale aj obohatili vzájomnou<br />

prítomnosťou.<br />

Popri Lentilkovej párty pre zúčastnených<br />

rodičov 26.4.2008 bol pripravený program aj pre<br />

rodičov, ku ktorým sa prihovorili manželia<br />

Sochorovci z Predajnej na tému: „Nie je dobré<br />

byť človeku samému“. Prečo a kedy sa môžeme<br />

tešiť zo vzájomnej blízkosti. Čo robiť, aby „byť<br />

spolu“ znamenalo aj „byť blízko.<br />

“<br />

Redakcia<br />

Milodary na BBE 2/2008:<br />

DOS Kriván<strong>sk</strong>a – 260,- Sk; Koštialová Anna<br />

z Levíc – 200,- Sk; Kocková Milada zo Sásovej –<br />

500,- Sk; Vigaš, Pavel, Rudlová – <strong>100</strong>0,- Sk;<br />

Fábryová – <strong>100</strong>,- Sk; Rýsová Dragiša – 300,- Sk;<br />

Rýs Pavel – 200,- Sk; Majer<strong>sk</strong>á z Rudlovej – 500,-<br />

Sk; Svetlíková Mária – 500,- Sk; Paulíková Margita<br />

– 500,- Sk; Jakubovie – <strong>100</strong>0,- Sk<br />

Príspevok pri prevzatí časopisu:<br />

- filiálka Nemce – 630,- Sk; filálka Sásová – 1300,-<br />

Sk; filiálka Podlavice – 350,- Sk;<br />

- z pokladničky v kostole (apríl) - 530,- Sk;<br />

z pokladničky v kostole (máj) - 572,- Sk<br />

Náklady na predošlé číslo Ban<strong>sk</strong>obystrického<br />

evanjelika 01/2008 boli vo výške: 18.296,-<br />

Milodary na Centrum zborovej diakonie Kanaán<br />

cez zborovú pokladňu prispeli:<br />

JUDr. Bedlovičová Danica – 3000,- Sk; Ondrejková Oľga, Zuzana – 2000,- Sk; MUDr. Šajgalíková Iveta –<br />

2000,- Sk; Kullová Margita – 2000,- Sk; Prof. Riečan Beloslav – 8800,-Sk; Rodina Tureková – 2000,- Sk;<br />

Kováč Ivan – 1500,- Sk; Široká Etela – 2000,- Sk; Babjak Pavel – 2000,- Sk; Žáryová Viera – <strong>100</strong>0,- Sk;<br />

Žáryová Elena - <strong>100</strong>0,- Sk; Balkovic Ján – <strong>100</strong>0,- Sk; Kleinertová – 500,- Sk; Škamlová Eva – 4000,- Sk;<br />

Farkašová Mária – 500,- Sk; Slobodová Ľubomíra – 5000,- Sk; Filipiová Katarína – <strong>100</strong>0,- Sk; Moravčíková<br />

Anna – 200,- Sk; Žilák Matej – 500,- Sk; Šenšel Peter – 2200,- Sk; Činčurová Františka – <strong>100</strong>0,- Sk; Bohušová<br />

Elena – <strong>100</strong>0,-Sk; Mgr. Letová Jana – <strong>100</strong>0,- Sk; Vigaš Andrej, – <strong>100</strong>0,- Sk; Valentová Soňa, Murán<strong>sk</strong>a Alena<br />

– <strong>100</strong>0,- Sk; Veľkonočný koncert Tomáša Škrabana – 7984,- Sk; Holeschová Emília – 6000,- Sk; Mlyneková<br />

Blažena – <strong>100</strong>0,- Sk; Kolimár Mirko – 3000,- Sk; Majer<strong>sk</strong>á – <strong>100</strong>0,- Sk; Donovalová Jarmila – <strong>100</strong>0,- Sk;<br />

Selecká Blanka – <strong>100</strong>0,- Sk; Valent Pavel – <strong>100</strong>0,- Sk; Oravcová Zuzana – <strong>100</strong>0,- Sk; Orav<strong>sk</strong>á Mária – 1500,-<br />

Sk; Vigaš Pavel – 5000,- Sk; Gondová Zuzana – 2000,- Sk; Matulová Drahotína – <strong>100</strong>0,- Dom opatrov. služby<br />

Kriván<strong>sk</strong>a – 520,- Sk; MUDr. Baláž Vladimír – 10. 000,- Sk; Remiarová Anna – <strong>100</strong>0,- Sk; Valentová Soňa –<br />

<strong>100</strong>0,-Sk; Kostiviarová Anna – <strong>100</strong>0,- Sk; Koncert pri príležitosti 50. výročia pôsobenia prof. Riečana – 2163,-<br />

Sk; Štollmanová Irena – <strong>100</strong>0,- Sk; Černeková Emília – <strong>100</strong>0,- Sk; Kolárov<strong>sk</strong>á Zuzana – 400,- Sk, rod.<br />

Likavčanová – <strong>100</strong>0,- Sk<br />

cez účet Kanaánu prispeli:<br />

Mlyneková – 5000,- Sk; Schifferová – <strong>100</strong>0,- Sk; Kmeťová – <strong>100</strong>0,- Sk; Svetíková – <strong>100</strong>0,- Sk; Kozová –<br />

<strong>100</strong>0,- Sk; Knotek Dušan – <strong>100</strong>0,- Sk; Výbošťoková Broňa – 2000,- Sk; Mazáková Adriana – <strong>100</strong>0,- Sk;<br />

Koštialovci – 2000,- Sk; Evanjelický cirkevný zbor Rimav<strong>sk</strong>á Sobota – 500,- Sk; Evanjelický cirkevný zbor Lazy<br />

pod Makytou – 450,- Sk; Evanjelický cirkevný zbor Sučany – <strong>100</strong>0,- Sk Ď A K U J E M E !<br />

26

TITUL DO KNIŽNICE<br />

BANSKOBYSTRICKÝ EVANJELIK<br />

Časopis Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a.v. na Sloven<strong>sk</strong>u Ban<strong>sk</strong>á Bystrica<br />

Redakcia a administrácia: Evanjelický a.v. far<strong>sk</strong>ý úrad, Lazovná 42<br />

Tlač a grafická úprava: ESPRINT, s.r.o. Ban<strong>sk</strong>á Bystrica

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!