Rovnováha spotrebiteľa

Rovnováha spotrebiteľa
Mikroekonómia

Priamka rozpočtového obmedzenia
• Rozhodovanie – spotrebiteľ rešpektuje
rozpočtové ohraničenie, ktoré je dané
rozpočtovou priamkou (dôchodková priamka)
• Príjem (dôchodok) venovaný spotrebe statkov
X a Y, za určité trhové ceny, spotrebiteľ sa
pohybuje po rozpočtovej priamke
• I= Px* X+ Py* Y
• I – príjem spotrebiteľa,dôchodok
• Px, Py - ceny statkov X,Y

Priamka rozpočtového obmedzenia
• Rozpočtová priamka znázorňuje množinu
všetkých spotrebných stratégií, ktoré si môže
spotrebiteľ kúpiť pri danom dôchodku a pri
daných cenách.
• Oblasť pod rozpočtovou priamkou – množina
príležitostí – množina prípustných rozpočtov,
spotrebné stratégie, ktoré sú pre spotrebiteľa
dostupné. Spotrebiteľ nevynaloží celý svoj
dôchodok.
• Oblasť nad rozpočtovou priamkou – nedostupné,
neprípustné stratégie.

Priamka rozpočtového obmedzenia

Vplyv zmeny dôchodku na rozpočtovú priamku
Ceny statkov ostávajú nezmenené, mení sa dôchodok spotrebiteľa.
Dochádza k posunu celej rozpočtovej priamky doľava, alebo doprava.
Rozpočtová priamka sa posúva paralelne aj vtedy, keď sa proporciálne
menia obe ceny.

Vplyv zmeny ceny statku X na rozpočtovú priamku
Predpokladajme, že cena statku Y je konštantná. Cena statku X sa môže zvýšiť,
alebo znížiť. Ak sa cena statku zníži, rozpočtová priamka sa predĺži a posunie
na úroveň B2. pri zvýšení ceny statku X, sa rozpočtová priamka skráti na úroveň
B1.

Rovnováha spotrebiteľa. Racionálna voľba spotrebiteľa
– optimum spotrebiteľa.
Racionálne správanie – pri cenách statkov X a Y, pri danom dôchodku I
dosahuje najvyššiu užitočnosť. Nájdeme, ak premietneme rozpočtovú priamku
na súbor indiferenčných kriviek. Mapa indiferenčných kriviek ukazuje, čo je
žiadateľné, rozpočtová priamka ukazuje, čo je uskutočniteľné.
Bod E – bod rovnováhy spotrebiteľa.

Rovnováha spotrebiteľa
• Je to stav, keď spotrebiteľ dosiahne maximálnu
užitočnosť vzhľadom na svoje rozpočtové
obmedzenie.
• Na mape indiferenčných kriviek situácia nastáva
vtedy, keď sa spotrebiteľ nachádza na najvyššej
možnej indiferenčnej krivke dosiahnuteľnej v rámci
obmedzenia, ktoré tvorí jeho rozpočtová priamka.
• V bode rovnováhy sa sklon priamky rozpočtového
obmedzenia rovná sklonu indiferenčnej krivky.

Sklon priamky rozpočtového
obmedzenia
• Vyjadrujeme ako pomer cien statkov a pltí
nasledovné:
Kde:

Sklon indiferenčnej krivky
Za predpokladu konštantného dôchodku
a užitočnosti pre optimálnu spotrebnú
stratégiu, platí rovnosť sklonu indiferenčnej
krivky a rozpočtovej priamky v bode E.
Resp.

• Optimálna spotrebná stratégia je tá, pre ktorú
pomer, v ktorom je spotrebiteľ ochotný nahradzovať
jeden statok za druhý rovnaký, ako pomer, v ktorom
tieto statky môže zamieňať na trhu.
• Spotrebiteľ dosiahne maximálnu užitočnosť vtedy,
keď sa pomer hraničných užitočností statkov X a Y
rovná pomeru ich cien. Grafickým vyjadrením tejto
situácie je bod dotyku rozpočtovej priamky
a indiferenčnej krivky – bod rovnováhy.

Rohové riešenie optima spotrebiteľa
Ak spotrebiteľ zvyšuje užitočnosť spotrebou len jedného statku, pri
hľadaní jeho optima sa uplatňuje rohové riešenie. V tomto prípade
neexistuje bod dotyku rozpočtovej priamky a indiferenčnej krivky.
Rohové riešenie rovnováhy predstavuje situáciu, keď spotrebiteľ
maximalizuje užitočnosť len jedným statkom. Spotrebiteľ vynaloží celý
dôchodok na nákup jedného statku.

Rovnováha spotrebiteľa a špeciálne
tvary indiferenčných kriviek.
• Rohové riešenie pre statok Y – vtedy pre bod
rovnováhy spotrebiteľa platí vzťah:
• pre statok X=0. Rozpočtová
priamka je definovaná nasledovne:
• Rohové riešenie pre statok X – vtedy pre bod
rovnováhy spotrebiteľa platí vzťah:
pre statok Y=0. Rozpočtová priamka je
definovaná nasledovne:

Rohové riešenie optima v prípade dokonale
substitučných statkov.
Indiferenčné krivky dokonale substitučných statkov sú priamky. Ak budú
strmšie ako rozpočtová priamka, rohové riešenie sa bude nachádzať na
horizontálnej osi. Pri menej strmých indiferenčných krivkách bude
riešenie na vertikálnej osi.

Dopyt
• Dopyt vyjadruje závislosť medzi množstvom
statkov a služieb, ktoré sú kupujúci schopní kúpiť
a cenou, za ktorú chcú statok získať
• Klesajúca krivka vyjadruje vzťah medzi cenou a
požadovaným množstvom
• Zákon klesajúceho dopytu – keď cena statku
stúpa, dopyt po statku klesá. Požadované
množstvo sa mení v opačnom smere ako cena
• Cena je nezávislá premenná a množstvo je závislá
premenná

Individuálny dopyt
• Predstavuje dopyt jedného kupujúceho po
jednom statku.
• Vyjadruje množstvo jedného statku, ktoré je
spotrebiteľ ochotný a finančne schopný kúpiť
za určitú cenu.
• Dopytová funkcia:

Zmena dopytu
• Ak zachováme ceteris paribus, potom základným
faktorom, ktorý je ovplyvňovaný je cena. Ak
abstrahujeme od ceteris paribus, potom vstupuje
aj pôsobenie ďalších faktorov:
• Príjem spotrebiteľa – I
• Cena a dostupnosť ostatných statkov – Pn
• Subjektívne faktory - vkus, móda, preferencie,
záľuby...-T
• Ostatné – počasie... F
• Potom:

Posuny krivky dopytu
Dochádza k nemu vtedy, ak sa menia ostatné faktory a nie cena.

Posun krivky dopytu zmenou
ostatných faktorov
• Zmena v príjmoch spotrebiteľa. Zvýšenie
príjmu: Posuny krivky – doprava, normálny
statok, nevyhnutný statok, luxusný statok.
Posun krivky doľava – menejhodnotný statok,
podradný, inferiórny.
• Zmena cien substitučných a
komplementárnych statkov.
• Subjektívne faktory – móda, záujem,
preferencie

Vplyv dôchodku na dopyt
• Uvažujme, že spotrebnú stratégiu tvoria statky X
a Y. Potom:
• Ceny statkov sa nemenia, sú konštantné,
zaujímajú nás len zmeny v dopyte vyvolané
zmenami v dôchodku spotrebiteľa.
• S rastom dôchodku sa posúva optimálna
kombinácia spotreby statkov k vyšším
indiferenčným krivkám.

Dôchodkovo –spotrebná krivka
Zmena dôchodku – rozpočtové priamky sa paralelne posúvajú, dotýkajú
sa nových indiferenčných kriviek, vytvárajú nové body rovnováhy. Vzniká
dôchodkovo – spotrebná krivka – Income Consumption Curve - ICC

ICC krivka
• Krivku ICC tvorí množina bodov predstavujúcich
kombinácie, ktorými spotrebiteľ maximalizuje
užitočnosť pri rôznych úrovniach dôchodku.
• Tvar krivky je ovplyvnený druhom statku. Pri
bežných statkoch sa so zvýšením dôchodku
zvyšuje aj spotreba oboch statkov – ICC.
• Pri inferiórnom statku dochádza s rastom
dôchodku k poklesu jeho spotreby
• ICC1 : X je inferiórny statok, ICC2: Y je inferiórny
statok

ICC pre rôzne druhy statkov
S rastom dôchodku sa rozpočtové obmedzenie vzďaľuje od počiatku
súradníc. Ak sú ceny a preferencie konštantné, ICC ukazuje ako príslušné
zmeny dôchodku ovplyvňujú spotrebu spotrebiteľa.

Engelova krivka
• Engelova krivka – Engel curve – EC – je krivka,
ktorá zachytáva vzťah medzi veľkosťou
dôchodku a spotrebou určitého statku pri
nezmenených cenách.
• Krivka je odvodená z krivky ICC pomocou
indiferenčnej analýzy tak, že na os y je
nanesené nmožstvo statku X, os x zachytáva
veľkosť dôchodku.

Odvodenie Engelovej krivky
Pre každú úroveň dôchodku I existuje bod rovnováhy E. z bodov
rovnováhy vyplývajú optimálne kombinácie statkov X a Y. do spodného
obrázku prenášame len množstvá statku X a veľkosť dôchodku I, čomu
zodpovedajú body E s hviezdičkou. Z grafu vyplýva, že spotreba statku X
rastie proporciálne s rastom dôchodku I.
Tvar krivky závisí od druhu a charakteru statku.

Tvar krivky pre nevyhnutné statky
Množstvo statkov rastie pomalšie ako dôchodok spotrebiteľa

Tvar krivky pre luxusné statky
Množstvo rastie rýchlejšie ako dôchodok spotrebiteľa

Tvar krivky pre inferiórne statky
S rastom dôchodku klesá ich spotreba.

Dan pink - motivácia
• http://www.youtube.com/watch?v=6WhVqEP
ZPq0&feature=related
• http://www.youtube.com/watch?annotation_i
d=annotation_485239&v=Sxxl4uNAYJQ&featu
re=iv
• http://www.youtube.com/watch?v=cBK6vfYcL
EM&NR=1