012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | RECENZIE
performančné teórie (performance
theories) a experimentálne teórie.
Podľa autora – odkazujúc predovšetkým
na evolučný adaptačný prístup
- sa náboženstvo objavuje/vzniká
ako kultúrna adaptácia, v prostredí
skupinovej súťaživosti a ekologických
tlakov, pričom práve skupiny
participujúce na náboženských
predstavách vykazujú z evolučného
hľadiska väčšiu perspektívu k prežitiu
(schopnosť kooperácie, kohéznosti,
stabilnosti) ako non-náboženské
skupiny. Náboženstvo - ako
extenzia sociálnych vzťahov a ako
prirodzený produkt ľudskej evolúcie
- teda vytvorilo (rozumej: selekčne
intra a interskupinovo zvýhodnilo)
anatomicky moderného človeka
(homo sapiens sapiens). Rituálny
aspekt viažuci sa k teórií o signalizácií
nákladnosti (costly-signaling
theory) a teórií záväzností (Kirkpatrick)
skupiny počas narastania komplexnosti
v spoločnosti predchádza
vznik náboženstva. Na základe
výsledkov pozorovaní primatológov,
zistení vývinových a evolučných
psychológov a komparačných etnológov
hľadá autor v archeologickom
materiály prvé odkazy k nábožensko-rituálnemu
aspektu a nachádza
ich v archaickom rode homo sapiens
usídlenom na africkom kontinente.
Autor rozvíja sled odvážnych tvrdení
(napr. že pred pol milióna rokmi
boli naši predkovia schopní rituálne
sa zapájať do akcií založených
na tanci a speve) smerujúc k záveru,
že pôvod náboženských predstáv
možno hľadať u skupín aktívne participujúcich
na špecifických rituálnych
akciách (napr. iniciácie) vedúcich
okrem iného k zmenám vedomia
(extatickým stavom) majúcich svoj
obraz v šamanských seansách. Práve
šamanské rituály s dôležitým liečiteľským
aspektom (rituálno-náboženský
placebo efekt) v tomto krízovom
období mali podľa Rossana kľúčový
význam v prežití jedincov i skupiny
a podporovali upevňovanie vzťahov
nielen v naturálnom svete, ale
i tzv. nadprirodzenom, ako formovanie
a rozvíjanie predstáv o nadprirodzených
činiteľoch participujúcich
na svetských akciách (kult predkov
a mýticko-naračná zložka sa podľa
autora objavuje príchodom jaskynného
umenia). Podľa autora dokážeme
dokonca vysledovať čas a miesto
vzniku náboženstva a to v etape
tzv. afrického interregna, približne
v období okolo 70 000 p. n. l. V tomto
čase totiž nastávajú v danom prostredí
výrazné klimatické zmeny
(erupcia Torby), ktoré vedú prehistorické
lovecko-zberačské skupiny
k vytváraniu nových stratégií k prežitiu.
Po tomto skratkovitom oboznámení
sa s obsahom možno pristúpiť
ku kritickým výhradám voči dielu.
Z časti už boli vyššie naznačené a vo
všeobecnosti sa dotýkajú špecifického
(často veľmi voľného) narábania
s archeologickými nálezmi, resp.
s ich interpretáciami. Predovšetkým
je od autora veľmi odvážne usudzovať
na základe istých analógií v správaní
súčasných primátov na rituálny
aspekt spätý s tancom a spevom
335