012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | RECENZIE
veda nemôže reflektovať svoje základy,
pochopiť svoju vlastnú bytnosť,
fyzika nemôže referovať sama
o sebe. S vecným obsahom súvisí
zabudnutosť rozdielu medzi súcnom
a bytím. Veda je ovládaná Gestellom,
na druhej strane sama ovláda
skutočné. Záver kapitoly sa zaoberá
prepojením základných pojmov
a vied, Za základné pojmy možno
pokladať v určitom zmysle odborové
pojmy. Základné pojmy sa vzťahujú
k oblastiam, ktoré vedu prekračujú
ako dejiny, príroda, život. Siahajú
až k súcnu a v skutočnosti nie sú
základnými pojmami, sú hlavnými
pojmami. Samotná oblasť súcna je
vedám neprístupná, vedecké vedenie
je partikulárne, neobsahuje súcno
vcelku.
Záverečná kapitola sa zaoberá
vzťahom vedy a techniky. Tu
sa príroda ukazuje ako použiteľný
stav (Bestand). V otázke techniky
tiež vládne Gestell podobne ako vo
vede. Dokonca moderná fyzika už
ani nespredmetňuje, ale vníma skutočnosť
len ako štatistické informácie.
Možnosť nebezpečia myslenia
ovládaného Gestellom je napríklad
v tom, ak sa kauzálne vysvetľovanie
zamieša do theologia naturalis
a Boh bude zamenený s prvou príčinou.
Napokon môže ako použiteľný
stav chápať i ľudské bytosti. Človek
si musí k technike zachovať slobodný
vzťah. Machenschaft nie je len
prevaha moci, ale aj prevaha súcna
nad bytím. Hoci je technika staršia
než novoveká veda, technika vládne
v jej bytnosti.
Publikácia je na záver doplnená
o prehľad literatúry na tému Heidegger
a veda.
Neveľká kniha Jany Kružíkovej sa
ako prvá monografia venuje v našich
jazykoch danej téme. Okrem prehľadu,
ktorý ponúka v chronologickej
línii je jej význam v zdôraznení
toho, že medzi Heideggerovým
pohľadom na vedu v období pred
obratom a po ňom nie je bytostný
rozdiel a v celom jeho diele možno
v otázke vedy nájsť mnohé spoločné
postoje ako aj to, že otázka vedy má
v Heideggerovom myslení kľúčové
miesto.
329