012012 - Prešovská univerzita v Prešove
012012 - Prešovská univerzita v Prešove
012012 - Prešovská univerzita v Prešove
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Marián Ambrozy<br />
modernú fyziku po Newtonovi ako<br />
zaujímajúcu sa o invariantnosti. Taktiež<br />
je to veda, ktorá určuje pohyb<br />
hmotných bodov závislých od času,<br />
pričom nie je privilegované nijaké<br />
miesto. Prísnosť a exaktnosť každej<br />
vedy vôbec spočíva v niečom<br />
inom. Každá veda si vytvára okruh,<br />
predmety vytrháva z kontextu a stavia<br />
ich pred seba. Heidegger upozorňuje<br />
na fakt, že niekedy veda<br />
potvrdzuje platnosť známeho niečím<br />
neznámym. Experiment či iné kritérium<br />
exaktnosti, napr. pramenná<br />
kritika slúži k verifikácii i falzifikácii.<br />
K novovekej vede patrí k kauzálny<br />
spôsob myslenia. Ďalší zo symptómov<br />
je prevádzka a špecializácia.<br />
Miesto učenca, invenčne i autenticky<br />
mysliaceho nastupuje výskumník,<br />
ktorý len vykonáva prevádzku. Táto<br />
prevádzka je spojená s plánovaním.<br />
Toto plánovanie vpred a často ruka<br />
v ruke s ekonomikou určuje cesty<br />
výskumu, dokonca publikačnú činnosť.<br />
Výskumník vykonáva dopredu<br />
určené činnosti a neostane veľa<br />
priestoru pre to, aby využíval pohľady<br />
na jednotlivú situáciu z rôznych<br />
uhlov. Prílišná špecializácia zabraňuje,<br />
aby si pospájal v problematike<br />
čo najširšie súvislosti. Heidegger<br />
v tomto období navrhuje deliť vedy<br />
na matematické a empirické. Autorka<br />
v kapitole stručne načrtáva i Heideggerovu<br />
filozofiu matematiky.<br />
Záver kapitoly patrí analýze chápania<br />
rozdelenia vied, kde sa zdôrazňuje<br />
príslušnosť každej vedy k istej<br />
oblasti súcna.<br />
Kratučká piata kapitola dokumentuje<br />
Heideggerovo hľadanie<br />
metafyzického základu novovekej<br />
vedy v Descartesovej metafyzike.<br />
Poukazuje na to, že povestná<br />
veta cogito ergo sum nie je úsudok<br />
s výsledkom ja som, ale vlastné ja<br />
ako subjekt (hypokeimenon) je centrom<br />
diania a prvým počiatkom uvažovania.<br />
Spredmetňovanie súcna je<br />
tak spojené s predstavovaním pred<br />
ja, pred subjekt.<br />
Šiesta kapitola sa venuje z hľadiska<br />
Heideggerovho vzťahu k vede<br />
nesmierne dôležitej prednáške Veda<br />
a zamyslenie. Po úvode, stručne<br />
pojednávajúcom o úlohe Gestell<br />
vo vzťahu k vede a človeku nasledujú<br />
silno etymologizujúce pasáže<br />
o vysvetľovaní pojmov skutočné<br />
a teória. Heidegger si všíma spoločné<br />
indoeurópske korene gréckych<br />
a nemeckých ekvivalentov uvedených<br />
pojmov. Zároveň sa autorka<br />
usiluje v zmysle vychádzania z koreňov<br />
Platóna a Aristotela reprodukovať<br />
Heideggerov pokus vyjadriť rozdiel<br />
medzi pojmami essentia a existentia.<br />
Dostáva sa k metafyzickým<br />
konzekvenciám, kde Heidegger rozlišuje<br />
medzi čo- bytím a že- bytím.<br />
Vyslovuje presvedčenie, že latinský<br />
preklad θεορια ako contemplatio<br />
prudko pozmeňuje pôvodný význam<br />
pojmu. Ďalej sa kapitola venuje<br />
objasneniu podstaty novovekej vedy<br />
na príklade fyziky. Fyzika je odkázaná<br />
na φυσισ, spredmetňovanie<br />
vychádza z prírody. Spredmetňovanie<br />
je iba jeden zo spôsobov ukazovania<br />
sa prírody, kde príroda nie<br />
je obsiahnutá v plnej bytnosti. Sama<br />
328
Change language