012012 - Prešovská univerzita v Prešove
012012 - Prešovská univerzita v Prešove
012012 - Prešovská univerzita v Prešove
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
THEOLOGOS 1/2012 | RECENZIE<br />
ky sa tak stáva redukcia na matematicky<br />
vyjadriteľný invariant pohybu.<br />
Heidegger vyslovil uvedený názor<br />
v časoch zavŕšenia VTR a na podporu<br />
názoru citoval i slávnu stať Zur<br />
Elektrodynamik bewegter Körper,<br />
kde Einstein jednoducho opisuje<br />
pohyb ako udávanie zmien súradníc<br />
hmotného bodu v čase.<br />
Ďalšia kapitola pokračuje mapovaním<br />
Heideggerových názorov<br />
na vedu, ktoré vyslovil v medzivojnovom<br />
období. Autorka sa opiera<br />
o texty Phänomenologische Interpretation<br />
von Kants Kritik der reinen<br />
Vernunft, Sein und Zeit, a Was<br />
ist die Metafysik. Skrz určenie pobytu<br />
Heidegger analyzuje vzťah k vnútrosvetskému<br />
súcnu. Pojmové uchopenie<br />
súcna je ontologickým porozumením<br />
bytiu, vedecké chovanie<br />
človeka nevzniká z predvedeckého,<br />
pri vedeckom chovaní ide človeku<br />
o súcno samo. Už v tomto období<br />
Heidegger hovorí, že novoveká<br />
prírodoveda prevádza matematický<br />
rozvrh v ktorom človek spredmetňuje<br />
súcna, ktoré sú určiteľné pojmovo.<br />
Spredmetňovanie je základom vedy.<br />
Výstavba pojmov na základe spredmetnenia<br />
sa týka i základných pojmov<br />
vedy. Schopnosť prepracúvania<br />
základných pojmov na báze ich krízy<br />
je skutočným znakom pokroku<br />
vo vede. Vlastné základné pojmy sú<br />
pre vedu neuchopiteľné, ide v nich<br />
o bytie súcna. Prebádať vecné obory<br />
jednotlivých vied nemôžu vedy<br />
samy, ale len ontológia. Heidegger<br />
rozlišuje ontické pýtanie sa konkrétnych<br />
vied (regionálna ontológia),<br />
a ontologické pýtanie sa po bytí.<br />
Univerzálna ontológia sa nazýva fundamentálnou<br />
ontológiou, porozumenie<br />
bytiu musí predchádzať porozumeniu<br />
súcnu, základ akejkoľvek<br />
vedy je vo filozofii. Vedou sa človek<br />
vzťahuje k súcnu, vykročiť za súcno<br />
už znamená vstúpiť na pole metafyziky.<br />
O tom je známe vyklonenie sa<br />
pobytu do Ničoho.<br />
Tretia kapitola sa venuje obratu<br />
(Kehre). Po stručnej polemike,<br />
kedy vlastne k obratu došlo nasleduje<br />
krátke vysvetlenie, k čomu došlo<br />
v Heideggerovom diele počas<br />
obratu, pričom sa autorka zameriava<br />
na aspekt zmeny priority medzi<br />
bytím a časom. Poznamenáva,<br />
že dochádza i k zmene heideggerovskej<br />
terminológie, napr. písanie Seyn<br />
miesto Sein, premena dovtedajšieho<br />
označenia času na pravdu bytia, etc..<br />
V poňatí reflexie vedy je tiež badateľný<br />
istý posun. Na jednej strane ide<br />
o posun v poli záujmu, Heidegger<br />
po obrate reflektuje súčasnú vedu,<br />
kdežto pred obratom šlo o novovekú<br />
vedu vcelku. Na druhej strane sa<br />
Heidegger snaží po novom vymedziť<br />
metafyziku a jej vzťah k filozofii<br />
a vede.<br />
Štvrtá kapitola pojednáva o jednej<br />
z kľúčových prednášok o vede<br />
Vek obrazu sveta, o prednáške Die<br />
Frage nach dem Ding a o publikácii<br />
Beträge zur Philosophie. Autorka<br />
v nej taxatívne vymenúva podstatné<br />
rysy novovekej vedy v Die Frage<br />
nach dem Ding a Vek obrazu sveta.<br />
Rozvádza význam pojmov matematický<br />
a τα μαθηματα. Charakterizuje<br />
327
Change language