012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
Muhammada a prvej generácie Koránu a tabiun – generáciou nasledovníkov.
Existuje obrovské množstvo hadísov, medzi nimi aj falošné, ktoré
sa už v minulosti často miešali. Tieto problémy spôsobovali meniace sa
pomery v islamskej ríši, rôzne politické, ekonomické a etické spory, právne
názory a taktiež vplyv iných náboženstiev, čim narastal počet takýchto
falošných hadísov. 43 Pre rozlišovanie pravých tradentov od falošných sa
v treťom storočí hidžry ustanovil samostatný vedný odbor – veda o hadísoch.
Tento odbor sa postupne rozvetvil do piatich metodických špecializácií:
skúmanie tradentov, o rozdieloch a proti-tvrdeniach, o nedostatkoch
v isnáde, o jazykových nedostatkoch a o rušiacich výrokoch. Veľká pozornosť
sa sústreďovala na vierohodnosť isnádu. Po odhalení apokryfných
podvrhov bádatelia roztriedili hadísy do troch skupín. Sadíh (správne)
– do tejto skupiny patria hadísy, ktorých isnád nemá žiadny nedostatok
a ich zmysel nie je v rozpore s prevládajúcim presvedčením. Hasan (dobré)
– hadísy, ktorých isnád nie je úplný, čiže sú nejaké pochybnosti. Daif
(slabé) – hadís obsahuje tradície, o ktorých sú vážne pochyby o obsahu.
Potom je tu delenie na hadísy so vsuvkami a hadísy s jedným slabým tradentom.
Z hľadiska autority, ktorým sa hadís zaoberal, rozlišujeme hadísy
o prorokovi, o druhoch a o autoritách z generácie proroka. 44 Učenci
zisťovali či sa uvedené tradenty mohli spolu stretnúť a skúmali ich dôveryhodnosť.
To viedlo k vzniku obsiahlej životopisnej literatúry o tradentoch
a významných osobnostiach islamského sveta. Táto kritická činnosť
úzko súvisela s kodifikáciou islamského práva, ktorá prebiehala približne
v tom istom čase. Jej výsledkom bola zbierka hadísov. 45 Samotná veda sa
začala rozvíjať, ako sme už vyššie spomenuli v období druhého a tretieho
islamského storočia, ale až v deviatom storočí nášho letopočtu sa objavilo
niekoľko veľkých zbierok, z ktorých najznámejšie sú zbierky Buchárího
(zomrel r. 870) a Muslima (zomrel r. 878). Obidve tieto zbierky sú sunnitské.
46 Šíti majú vlastnú tradíciu a vlastný výklad Koránu. Nepoužívajú termín
hadís ale chabar - čo znamená správa (pl. achbár - správy) a uznávajú
len tie, ktoré sa opierajú o autoritu Aliho a jeho potomkov. Zbierky Buchariho
a Muslima odmietajú. 47
Všetky zozbierané hadísy majú zväčša spoločné náboženské idey ako
je viera v Alláha, dodržiavanie 5 pilierov islámu, Korán a jeho povinná
recitácia, Božia milosť, dôležitosť mešít a dodržiavanie tradícii stanovených
prorokom Muhammadom.
43 Porov.: KROPÁČEK, L.: Duchovný cesty islámu. Praha : Vyšehrad, 2006. s. 49-50.
44 Porov.: KROPÁČEK, L.: Duchovný cesty islámu. Praha : Vyšehrad, 2006. s. 50.
45 Porov.: DROZDÍKOVÁ, J.: Lexikón islámu. Bratislava : Kalligram, 2005. s. 78.
46 Porov.: HAERI, F, Š.: Základy islámu. Olomouc : Votobia, 1997. s. 77.
47 Porov.: KROPÁČEK, L.: Duchovný cesty islámu. Praha : Vyšehrad, 2006. s. 53.
315