012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
pre Višnu a Šivu. Táto úroveň zodpovedá prvému meditatívnemu
vnoreniu.
2. Úroveň žiariacich bohov (ábhassará) žijúcich v blaženosti, zodpovedá
druhému konkrétnemu meditatívnemu vnoreniu.
3. Úroveň bohov pokrytých krásou (subha-kinna, subha-kinhá),
zodpovedá tretiemu konkrétnemu meditatívnemu vnoreniu.
4. Úroveň tých, ktorí dosiahli výsostného plodu (véhapphala), tj.
dosiahli štvrtého konkrétneho meditatívneho vnorenia, z ktorého
je možne získať oslobodenie. Tu prebývajú aj tí, čo dosiahli suspenziu
z uvedomovacieho procesu (asaňňa), ktorý je predstupňom
nibbány. Je to taktiež úroveň pobytu „čistých“ (suddhávása),
ktorí zomreli na prahu oslobodenia a ho aj dovŕšia.
Oblasť beztvarého bytia (arúpa-avačará) je najsubtílnejšou sansárovou
sfé rou so štyrmi druhmi existencie, kde sa rodia na dobu trvania svetového
obdobia tí, ktorí v meditačnej praxi dosiahli úplného odputánia
od sveta tvarov, takže prebývajú v abstraktných stavoch vedomia, ktoré sú
štyri. Tie zodpovedajú zážitkom príslušných dru hov meditatívneho vnorenie
(samádhi). Je to oblasť:
1. „nekonečného priestoru“ (ákása-ánaňča-ájatana);
2. „nekonečného vedomia“ (viňňána-ánaňča-ájatana);
3. „ničoty“ (ákiňčaňňa-ájatana);
4. „oblasť uvedomovania a neuvedomovania (vrchol cyklickej existencie)“
(néva-saňňá-asaňňá-ájatana). 41
Teoretický sa dá povedať, že v budhistickom učení ak dosiahnu všetky
bytostí oslobodenia, vesmír ako ho poznáme prestane existovať.
Záver
Kolískou hinduistického a budhistického náboženstva je India. Tieto
obidve náboženstvá majú spoločnú náuku o dvoch základných pravdách
týkajúcich sa spásy. Hinduistické náboženstvo nemá svojho zakladateľa
a vychádzalo z védsko-bráhmanskej sústavy. Zahŕňa v sebe mnohé (i protichodné)
prvky rozličných vierovyznaní, kultov, rituálov (animizmu, polyteizmu,
monizmu, monoteizmu, ateizmus). Toto náboženstvo s určitými
zmenami pretrváva na tomto subkontinente až dodnes.
Budhizmus má svojho zakladateľa Budhu, ktorý prevzal časť učenia
z brahmanizmu. Učenie o dvoch už spomínaných základných pravdách
týkajúcich sa spásy; pravda o prevteľovaní (reinkarnácia), ktorá sa zakladá
na putovaní duše (sansára) prostredníctvom ďalších vtelení a právo kar-
41 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 122-124.
Porov. RINPOČHE, L. – HOPKINS, J.: Smrt, mezistav a znovuzrození v tibetském
buddhismu. Brno: Barrister $ Principal, 2006. s. 64.
301