012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
To znamená, že zložky podliehajú zmene a zániku, spôsobujú utrpenie
a nespokojnosť (duhkha) a nie sú skutočným, stálym a nemenným Ja
(át-man). Lipnutím na týchto zložkách,, ktoré obyčajné nevedomí ľudia
považujú za svoje Ja, rovnako spôsobuje utrpenie a nespokojnosť.
Štruktúra sveta a kategórie bytostí
V budhizme rozdelenie sveta na rôzne existenčné úrovne je dané skúsenosťou
jednotli vých bytostí či skupín a sú Budhom obvykle spomínané
v súvislosti s „odchodom“ (gati) zosnulého na jeho budúce miesto znovuzrodenia.
Celkový prehľad existenčných úrovní je možný vďaka Budhovej
globálnej skúsenosti (vízii) a tiež iných duchovne pokročilých alebo
osvietených bytostí – „múdrych tohto sveta“, ktorých existenciu a vyššiu
duchovnú schopnosť Budha uznával. 37
Celkový obraz komickej sústavy existenčných úrovní nie je v textoch
raného budhizmu podaný v systematickom prehľade. Kanonické texty
sa o nich síce zmieňujú ale celkový systém bol postupne vypracovaný
až v komentároch, a Budhaghósovom diele Visuddhimagga („Cesta očisty“)
v 5. str. n. l. Podľa neho sa svet delí na tri hlavné oblasti, z ktorých
každá má ďalšie sféry a tie opäť ďalšie pododdelenia. Sú to oblastí žiadostí,
foriem a beztvarého bytia.
Oblasť žiadostí (káma-avačard) obsahuje nám zo skúseností známe
všetky ríše života. K ním pristupujú svety, s ktorými nás zoznamuje náboženská
tradícia. Sú to ríše diablov, démonov, duchov, anjelov a iných nadprirodzených
bytostí. Budhizmus ich pôvodne zahrnul do päť, neskoršie
šesť sfér, z ktorých každá má niekoľko oblastí. 38
1. Najnižšie je podsvetie, kde je vládcom Jáma (jama-lóká) a zahŕňa
mimo iného aj pekelnú sféru (niraja-lóka), ktorú ovládajú diabolské
bytostí, pekelní strážcovia (niraja-pála). Tu si trpiace bytostí
odpykávajú svoje ťažké karmické viny.
2. Zvierací svet (tiraččhána-lóka) so všetkými rozmanitými druhmi
vodných a po zemských zvierat, vtáctva a hmyzu, ktorý koexistuje
s ľudským svetom.
3. Svet zosnulých (péta-lóka), tj. duchov medzi vteleniami, ktorí sa
doposiaľ nevy manili z vplyvu pozemských záujmov a túžob. Podľa
karmických zásluh sa delia na tých, ktorí trpia, pretože svoje
túžby a potreby nemôžu uspokojovať tzv. „hladní duchovia“
a na „obyvateľov palácov“,, ktorí v magických palácoch žnú zásluhy
za dobré skutky, ale nemohli sa zrodiť v nebeských svetoch
pre nízku duchovnú vyspelosť, pre zmiešané karmic ké zásluhy
37 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 120.
38 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 120.
299